Škapuliar – dar Božej Matky

Medzi najrozšírenejšie bratstvá Cirkvi od stredoveku patrili Bratstvo sv. ruženca, ktoré sa rozvíjalo pri kláštoroch dominikánskych a Bratstvo sv. škapuliara, ktoré šírili karmelitáni. Obe tieto rehole od začiatku svojej existencie pestovali veľmi hlboký vzťah a úctu k Matke Spasiteľa a aj od nej samej nie raz dostali prejavy osobitnej ochrany a náklonnosti.

V rokoch 1256-1265 stál na čele karmelitánskej rehole Angličan bl. Šimon Stock. Práve v tom čase sa jeho rehoľa v Európe zmietala v mnohých ťažkostiach. Vo vnútri rehole boli napätia medzi zástancami pôvodného pustovníckeho života a tými, ktorí chceli žiť spôsobom žobravých reholí. Zvonku ich utláčalo diecézne duchovenstvo a konkurencia iných reholí. Počas jeho úpenlivých modlitieb za rehoľu a za jej ochranu sa mu v noci z 15. na 16. júla 1261 v Aylesforde zjavila Panna Mária a darovala mu škapuliar ako výsadu a znak ochrany pre Karmel so slovami: „Najdrahší, vezmi tento škapuliar svojej rehole, odznak môjho bratstva, výsadu pre teba a pre všetkých karmelitánov: kto v ňom zomrie, neokúsi večný oheň. Hľa, znak spásy, záchrana v nebezpečenstvách, záruka pokoja a večnej zmluvy„. Hoci hodnovernosť tejto udalosti je novovekými historikmi napádaná, predsa v jej prospech hovorí historicky istá kritická situácia, v ktorej sa spoločenstvo karmelitánov pod vedením bl. Šimona nachádzalo. Prvé zmienky o tomto sviatku máme z roku 1387 z Anglicka, odkiaľ sa postupne rozšíril do Belgicka a do jednotlivých provincií karmelitánskej rehole. Liturgické knihy karmelitánov od 14. – 15. storočia uvádzajú dátum tejto spomienky na 17. júl. Breviáre a misále vytlačené v Benátkach koncom 15. a na začiatku 16. storočia však uvádzajú dátum slávenia 16. júla. Deň 17. júl bol, zdá sa, zvolený za dátum sviatku Preblahoslavenej Panny Márie z hory Karmel kvôli tomu, že 2. lyonský koncil, ktorý oficálne schválil rehoľu karmelitánov, vydal schvaľovací dekrét práve 17. júla 1274. Keďže však na 17. júl v Európe vtedy pripadala spomienka sv. Alexija, karmelitáni preniesli svoj sviatok na deň, ktorý v rímskom kalendári neobsahoval žiadneho svätca. A preniesli ho práve na 16. júl na základe už spomínanej tradície benátskych liturgických kníh. Pápež Sixtus v roku 1587 oficiálne potvrdil tento sviatok a dovolil ho sláviť v celej karmelitánskej reholi. Pápež Benedikt XIII. v roku 1726 nariadil, aby sa tento sviatok slávil v celej Cirkvi.

Tipy na produkty:

Pôvodne teda sviatok vznikol na poďakovanie Svätej Panne za milosti preukázané karmelitánskej reholi. Keď sa rozšírilo po celom svete bratstvo sv. škapuliara, začal v 15. stor. prevládať názor, že tento deň je sviatkom habitu, teda škapuliara a týka sa všetkých, čo sú akokoľvek spojení s karmelitánskou rehoľou, pričom do popredia sa dával práve škapuliar ako dar Matky Božej.

Dodnes je škapuliar veľmi populárny a mnohé príklady dokazujú, že Panna Mária neodvolala svoje sľuby, ktorými obdarila nábožné nosenie sv. škapuliara. Pozor však na to, aby sme nevnímali škapuliar ako talizman, ktorý ma automaticky ochráni od zlého a ktorý mi zaručí spásu. Ak človek bude svoju nádej upierať na pominuteľný symbol – sklame sa, lebo moc škapuliara nie je v matérii. Moc škapuliara plynie z lásky nebeskej Sestry, Márie. Jedine vtedy budeme pociťovať pomoc Panny Márie prostredníctvom škapuliara, ak budeme verne nasledovať jej čistý život, ak budeme nasledovať jej vzťah k Bohu, ku Kristovi i k blížnym a k Cirkvi.

So škapuliarom je spojená aj tzv. Bulla Sabatina (sobotná bula). Legenda hovorí, že pápež Ján XXII. mal videnie Matky Božej, ktorá mu sľúbila pomoc vo všetkých protivenstvách, no on musí vydať pápežský dekrét, v ktorom uvedie jej prísľub, že každý člen karmelitánskej rehole a každý nositeľ škapuliara, ktorý zachovával čistotu podľa svojho stavu, bude vyslobodený z očistca v najbližšiu sobotu po svojej smrti. Hoci autentickosť tejto bully je mnohými spochybňovaná, skúsenosť nás presviedča o opaku. Skutočne tých, ktorí verne nosili škapuliar a prechovávali hlbokú úctu k Matke Spasiteľa, povoláva si zo sveta často v svoj deň. Stačí ako spomeniem, že sv. Ján Pavol II. od detstva nosil karmelitánsky škapuliar a z tohto sveta odišiel v sobotu 2. apríla 2005, teda v prvú sobotu mesiaca apríl.

S dôverou teda využívajme tento cenný dar Božej Matky, ktorého nosením si môžeme neustále uvedomovať, že sme pútnikmi, ale nie sme na tejto ceste sami. Mária drží nad nami ochrannú ruku a pomáha nám dôjsť k vrcholu dokonalosti, k Ježišovi Kristovi.

Pater Rafael Tresa OP