Ako sa neutopiť v tomto zložitom svete

Záchranné koleso kňaza a psychiatra Maxa Kašparů (recenzia)

Medziľudské vzťahy sú neodmysliteľnou súčasťou života každého jedného z nás. Povedzme si však pravdu, mať zdravé a šťastné vzťahy, to už nebýva až také samozrejmé. Práve definíciou a rozdelením vzťahov sa začína rozhovor Martina Ližičiara so známym kňazom, lekárom a pedagógom Maxom Kašparů. Martin Ližičiar postupne vstupuje do všetkých oblastí pôsobenia svojho respondenta.

O čom všetkom je kniha Záchranné koleso kňaza a psychiatra Maxa Kašparů? V princípe nám odpovedá jej podnadpis: Ako sa neutopiť v tomto zložitom svete. Ak by som to mala totiž len v krátkosti zhrnúť, kniha neposkytuje vždy konkrétne vyčerpávajúce odpovede, teda neučí nás, ako plávať alebo ako sa preplaviť do cieľa, ale rozhodne nám pomôže neutopiť sa; je teda naozajstným záchranným kolesom.

Poďme sa ale bližšie pozrieť na niektoré jej časti. Hneď v úvode dostáva Max Kašparů otázku o zmysle života, na ktorú odpovedá  slovami pravoslávneho filozofa Berďajeva: „Hoci nepoznám zmysel života, už samo hľadanie tohto zmyslu dáva životu zmysel.“ Prvá kapitola knihy je venovaná oblasti života Maxa Kašparů po jeho obrátení. Tu ako kresťan spomína svoje prvotné ilúzie a ideál Krista, ktorý mu zostal dodnes. V ďalšej časti o súčasnej dobe nazýva Európu novodobým Babylonom. Krízu spoločnosti vidí v úpadku hodnôt, akými sú vernosť, spolupatričnosť, úcta a podobne. Veľkým problémom podľa neho je tiež bezbrehá sloboda a spochybňovanie tradičného modelu rodiny. Pomaly prechádza do kapitoly zameranej práve na rodinu, v ktorej (okrem iného) v krátkosti rozoberá vhodné spôsoby výchovy a v otázke komunikácie ponúka radu z opačnej strany – ako nekomunikovať. Z hľadiska svojej profesie psychiatra Max poukazuje na chyby vo výchove detí a varuje pred moderným rodičovstvom. Pri otázke o kríze rodiny sa snaží viac ako na príčiny zamerať na jej riešenie, ktoré je paradoxom: aby rodina mohla napredovať, musí sa vrátiť naspäť k hodnotám.

Veľmi podnetná a zaujímavá bola pre mňa kapitola o svätej omši a obrazné príklady, ktoré v nej Max Kašparů používa. Musím obdivovať jeho talent pomenovať veci výstižne a zároveň tak jednoducho, až sa čudujem, prečo som taký jasný pohľad na vec nemala už od počiatku. Pri otázke Martina Ližičiara, aká dlhá by mala byť homília a či pri nej existuje nejaká norma, som s úsmevom ale aj miernym napätím čítala odpoveď – a tá ma naozaj prekvapila jednak svojím obsahom, no tiež odôvodnením. Skĺbil sa v nej totiž psychologický poznatok, že človek je schopný sústrediť sa maximálne pätnásť minút (lebo potom už jeho pozornosť začne klesať), a tiež fakt, že rečník (resp. kazateľ), má vyčerpať tému, a nie poslucháča. Max preto tvrdí, že ak je homília vopred dobre pripravená, dá sa za tento čas povedať všetko potrebné. A tu sa ukazuje výnimočnosť spojenia kňaza a psychiatra v jednej osobe.

Dovolím si povedať, že Max Kašparů je na slovo vzatý odborník: hravo si vie poradiť s každou otázkou. Jeho odpovede sú veľa ráz stručné, ale trefné. Inokedy odpoveďou z otázky trochu vybočuje, aby poukázal na iný podstatný fakt, alebo pre lepšie pochopenie rozpovie príbeh zo svojej niekoľkoročnej praxe. Jeho tvrdenia sú často podopreté slovami Svätého Písma, lepšie povedané: on sám pri odpovediach z Písma vychádza. Jeho zámer je však jasný – čo najlepšie a najpriamejšie zodpovedať otázku. V niektorých prípadoch si však odpoveď musí čitateľ dotvoriť sám.

V knihe nájdete aj podnetné úvahy o psychiatrii, o svätej spovedi a o smrti. Začítajte sa už však sami.

Knihu Záchranné koleso kňaza a psychiatra Maxa Kašparů si môžete zakúpiť na Zachej.sk.

Autor recenzie: Jana Gregorovičová 

Bibliografický popis: KAŠPARŮ, M. 2019. Záchranné koleso kňaza a psychiatra Maxa Kašparů, Bratislava : Benemedia, 133 s., brožovaná väzba, ISBN 978-80-99907-05-9.