Róbert Horka: Domáce rozprávky (recenzia)

Máloktorá kniha sa môže nazvať domácou, pretože pri slove “domov” sa každému vybaví niečo iné. Iné a predsa spoločné. Detstvo. Teplo. Mama. Ocko. Súrodenci… Skutočne šťastní sme tí, ktorých predstavy pri slove domov príjemne zahrejú pri srdci.

Domáce rozprávky sú vskutku domácimi a názov knihy dokonale vystihuje obsah. Vo vnútri je 26 príbehov, ktorých hlavní hrdinovia sú až prekvapivo obyčajní. Ale len na prvý pohľad. Kúzlo rozprávky je totiž v tom, že zo všedného tvorí zázračné.

Vďaka presvedčivej autorovej personifikácii som sa zrazu ocitla vo vlastnom detstve a spomenula si na svoje predstavy: že veci a hračky v mojej izbe v noci ožívajú, vedia hovoriť a všeličo spolu vyvádzajú. Veru, neraz som ich špehovala s prižmúrenými očami, či nezachytím náznak nejakého podozrivého pohybu. Možno podobne sa začnú správať deti pri čítaní tejto rozprávkovej knižky. Veď pečivo na stole už nie je len niečím mäkkým a chutným na spapanie, ale čuduj sa svete! Na stole vystrája závistlivý rožok! A koberec na dlážke má dosť veľký problém s pýchou a naopak – žehlička – pomocníčka v domácnosti je taká dobrá, že neváha obetovať svoj život.

Všetky príbehy vychádzajú z dôverne známeho prostredia. Plusom je, že vďaka týmto rozprávočkám ho deti spoznajú ešte o niečo viac a začnú si všímať veci, ktoré dovtedy možno prehliadali. Sú tak nenápadne zapojené do diania v domácnosti a možno budú plnšie vnímať všedný kolotoč každodenných povinností.

A okrem toho, čo rozprávka, to poučenie. Aj tie ťažšie pochopiteľné morálne hodnoty sú prerozprávané a zasadené do príbehu tak, aby ich deti prirodzene prijali za svoje a stotožnili sa s nimi. Teda, pri troche šťastia.

To, čo mi na knihe chýba, je pevná väzba, ktorá sa mi automaticky spája s akoukoľvek knihou rozprávok. Aj z praktického hľadiska pri čítaní knižky v “teréne” (detská postieľka), viazaná väzba splní svoj účel lepšie ako brožovaná. Pri čítaní jednotlivých príbehov mi tiež chýbalo, že som sa nedozvedela, kto je rozprávačom týchto rozprávok. Kto je ten obyvateľ činžiaka (?) ktorý pozoruje mamičku, otecka, piataka Maroška a dianie okolo? Inokedy Peťka, Aničku, Martina, tetu Líviu, suseda Štefana…? Hm… že by zámerná hádanka, ktorá sa rozuzlí v ďalšej knihe? Ktovie…

Autorom knihy Domáce rozprávky je rímskokatolícky kňaz, známy svojou prvotinou Medúšik, vydanou pred rokom. Róbert Horka objavil svoj talent hovoriť k detským srdciam. Som rada, že sa o tento dar delí s deťmi na celom Slovensku, a nielen s tými, ktoré chodievajú na jeho detské sväté omše. V príbehoch Róberta Horku sa stretneme s typickou slovenskou lexikou, ktorú by sme márne hľadali pri prekladaných zahraničných knihách. A to oceňujem. Páči sa mi, že si deti môžu čítať nie o hamburgeroch, ale o voňavom chlebíku, rožkoch, či o tlačenke a klobáske. Slovenské a naše.

Tak šup domov, do teplých papúč, tam kde je mama a ocko, tam, kde je tak dobre. S knihou v ruke bude ešte lepšie a už nič nebude obyčajné. Pretože niekedy práve tie najvšednejšie veci bývajú najzázračnejšie.