Dominik Savio: Malý veľký svätý

Jeden z najobľúbenejších saleziánskych svätcov, Dominik Savio, má sviatok 6. mája. Inšpirujte sa jeho životným príbehom, ktorý je dôkazom toho, že svätosť nie je len pre vyvolených, ale skutočne pre každého.

Meno Dominik znamená „zasvätený Pánovi“ a tohto svätca by asi žiadne iné meno lepšie nevystihlo. Koľko svätosti sa zmestí do tak krátkeho života? Kiežby nás to povzbudilo natoľko, aby sme začali túžiť po svätosti viac ako doteraz a zároveň ju nepovažovali za niečo tak veľmi vzdialené od života, aký žijeme. Sami uvidíte, ako celkom jednoducho vieme byť užitoční aj pre ľudí okolo nás, a nenápadne im tak pomáhať stúpať vyššie k Bohu. Nech nám je malý Dominik vzorom.

Dominik sa narodil v rodine chudobných roľníkov 2. apríla 1842. Odmala veľmi túžil stať sa svätým a byť kňazom. Ako sedemročný dobre ovládal katechizmus a hoci nemal na to vek, predsa len dostal výnimku a mohol prijať prvé sväté prijímanie. Splnil sa mu veľký sen. V tom čase si vytýčil aj štyri veľké zásady, ktoré si zaumienil vytrvalo dodržiavať: čo najčastejšie pristupovať k svätej spovedi a svätému prijímaniu, svätiť sviatočné dni, za najlepších priateľov mať Ježiša a Pannu Máriu a radšej zomrieť ako zhrešiť.

Keď mal 12 rokov, stretol sa s don Boscom a vyjavil mu svoju túžbu stať sa kňazom. Don Bosco mu dal za úlohu naučiť sa jednu stranu katechizmu do nasledujúceho dňa, avšak Dominik to zvládol za nejakých osem minút. Don Bosco sa ho ujal a prijal ho medzi svojich chlapcov v oratóriu. V Dominikovi videl „dobrú látku“, z ktorej sa rozhodli spoločne spraviť „pekné šaty“ darované Bohu. Don Bosco mal Dominika veľmi rád a keď po jeho smrti napísal o chlapcovi životopis, zakaždým, keď ho čítal, sa aj rozplakal.

Tipy na produkty:

Dominik si vedel získať srdce každého a neraz to bolo práve vďaka jeho spontánnym čistým spôsobom, ktorými menil atmosféru okolo seba. To všetko z veľkej lásky k Bohu. Keď raz počul na ulici nadávajúceho muža, prerušil ho tým, že sa opýtal na adresu oratória. Muž to síce nevedel, ale Dominik mal príležitosť poprosiť ho, aby už viac nevyslovoval Božie meno nadarmo. Inokedy v kostole počas adorácie si jeden vojak nekľakol, ale Dominik mu bez slova rozprestrel svoju vreckovku, a tak si vojak kľakol. Alebo ak počul, že kamaráti hovoria škaredé veci, prerušil to vtipom alebo veselým príbehom. Môže nám byť veľkou inšpiráciou v tom, ako úplne jednoducho preťať zlo okolo nás tak, aby sa nikto neurazil, alebo aby sme sa my sami nenechali doňho vtiahnuť tiež.

V roku 1856 pápež Pius IX. vyhlásil dogmu o Nepoškvrnenom počatí Panny Márie. V ten deň sa jej Dominik celý zasvätil a Panna Mária bola pevnou súčasťou jeho celého života. Keď neskôr ochorel, don Bosco mu odporučil ísť sa zotaviť domov k rodičom. Tam nakoniec aj 9.3.1857 zomrel so slovami: „Ach, aké krásne veci vidím.“

Dominik Savio je patrónom miništrantov, chlapčenských speváckych vzorov, mládeže, no i nastávajúcich mamičiek. Medzi saleziánmi pripadol jeho sviatok na 6. mája. Existuje veľké množstvo vyslyšaných modlitieb na jeho príhovor. Najkrajším posolstvom jeho života je však určite jeho neutíchajúca túžba po svätosti vlastnej i svätosti blížnych. Ukázal nám, deťom i dospelým, že príležitostí na to je každý deň dosť. Staňme sa aj na príhovor tohto malého veľkého svätca každodenným svetlom vo svete.

Vierka Urigová

Foto: Wikipedia