Riekanky

Taliansky umelec Leonardo da Vinci raz povedal, že poézia je umenie, ktoré počujeme, ale nevidíme. Ponorte sa do hĺbky a krásy veršov autora Martina Hlieňa a nechajte sa viesť riadkami v objavovaní krásy neviditeľného.

V čiernom klobúku

Verejné osvetlenie
hlási poruchu

Noc sa mestom ženie
v čiernom klobúku

Pouličné lampy zhasli
Cesty prezliekli na tunel
Noc si rozpustil čierne vlasy
Vyliala do vzduchu čierny tmel

Ulice utopené
Vyhlásili bratstvo v tme
Slepé barikády sa postavili
Od steny ku stene

Preto kráčam po pamäti
Pre hlavu zostáva duša kompas
Kráčam tam,
kde ďalej svieti
v ľuďoch dobrých
tvoj obraz.

Krehké múry

Keď dom padne,
tvár v dlaniach je posledná strecha,
ktorou zateká.

Keď spomienky sa delia
na ľahké / ťažké
a vkladajú do batoha.

Keď múr včerajška zlyhá
modlitba zostáva
skrýša posledná

Ako pevnosť
Ako ramená

Zlet

Na kríku si vrabce
Rozložili vlastnú sociálnu sieť

Nečakajú na otázku
Rovno štebotajú odpoveď

Ticho kráčam okolo jarabiny
Nechcem rušiť zlet ich viet

Sám odhŕňam
ratolesti z duše,
Keď kráčam, Pane,
k tebe na spoveď

Tipy na knihy:

• Nové srdce
• Muselo to prísť
• Anjel v cele

Slovo

Ticho je tiež len slovo,
slovo v slove schúlené
ktoré čaká, že ho nepovieš

Pretože aj slovo má dušu
má farby, má tóny, pulzuje
ako ty pulzuješ.

Tečie vzduchom
ukrýva sa v daždi
trasie sa hnevom
tíši, láska, hladí.

Na počiatku bolo slovo
stále čaká, že ho nepovieš
Neopustí ťa – zjaví sa nakoniec.

Stále báseň

Ráno, za ktorým cítiš katastrofu
Prebúdzaš sa na poslednú strofu.

Život je stále báseň
Aj keď kúsok od hranice
železné päste hrmotia

Obed, za ktorým cítiš sutiny
je zázrak uvarený z rutiny

Život je stále báseň
Aj keď jeho verše
Niekedy zabolia.

Noc, keď čítam rýmy iných,
ktorých rytmus sa zastavil
Ostávam s nimi
v ich modlitbách
v ich strachu
z posledných chvíľ.

Na koniec

Pretože si na konci mojej cesty
preto mi na ňu kladieš everesty

Aby som zdolal výšky i pády
ktoré potom sebou musím vliecť

Pretože si na konci mojej cesty
Prechádzam očistec

Aby si ťarchu výšok a pádov
Nakoniec sňal z mojich pliec

Autor básní: Martin Hlieň