Zjavenia Božského Srdca svätej Margite Márii Alacoque

Dňa 27. decembra 1673 sa svätej Margite Márii Alacoque, francúzskej rehoľníčke z rádu Navštívenia Panny Márie, zjavilo v oslňujúcom lesku Božské Srdce ovinuté tŕňmi a ozdobené krížom. Práve vtedy kľačala pred Najsvätejšou sviatosťou oltárnou. Podľa jej vlastných slov bola sama naplnená nevýslovnou láskou…

Raz, keď bola vyložená Najsvätejšia sviatosť, bola som neobyčajne sústredená a pohrúžená do seba. Tu sa mi ukázal môj milovaný Pán Ježiš Kristus, obklopený slávou a ozdobený piatimi ranami, ktoré žiarili ako slnko. Najmä jeho hruď sa podobala ohnivému moru, v ktorom vynikalo jeho milujúce srdce, živý zdroj týchto plameňov. Zároveň som spoznala neopísateľný zázrak jeho čistej lásky k ľuďom a nevďačnosť, akej sa mu dostáva. Povedal mi, že táto nevďačnosť ho bolí viac, než to, čo vytrpel pri svojom umučení.

‚Keby mi ľudia preukázali aspoň trochu lásky, považoval by som za maličkosť, čo som pre nich podstúpil. Ba čo viac, urobil by som − keby to bolo možné − pre nich ešte viac. Prejavujú mi však iba chlad a odmietajú moju snahu robiť im dobro. Aspoň ty mi poskytni útechu a konaj zadosťučinenie za ľudský nevďak!‘ Keď som poukázala na svoju neschopnosť, odvetil: ‚Hľa, dávam ti teraz všetko, čo ti chýba!‘

V tej chvíli sa jeho srdce otvorilo a vyšľahol z neho taký ohnivý plameň, až som si myslela, že ma pohltí. Úplne ma prenikol tak, že som to nevládala vydržať. Začala som Spasiteľa prosiť, aby sa zľutoval nad mojou slabosťou. Odvetil: ‚Ja budem tvojou silou, ničoho sa neboj! Pozorne však načúvaj môjmu hlasu a všetkému, čo od teba žiadam, aby som ťa mohol pripraviť na uskutočnenie svojich úmyslov. Prajem si, aby si ma prijímala tak často, ako ti to poslušnosť dovolí. Pokorenie, s ktorým sa preto stretneš, prijímaj ako záruku mojej lásky. Ďalej si prajem, aby si každý prvý piatok pristúpila k svätému prijímaniu. Každú noc zo štvrtka na piatok budeš so mnou prežívať úzkosť, akou som trpel na Olivovej hore. Budeš cítiť smrteľný zápas, ktorý bude pre teba hroznejší ako samotná smrť. Chcem ťa k sebe pridružiť v pokornej modlitbe, ktorou som volal k Otcovi vo svojich úzkostiach, preto si želám, aby si sa medzi jedenástou a dvanástou hodinou v noci, ležiac tvárou na zemi, pripojila k mojej modlitbe. Utišuj tak Boží hnev, pros o milosrdenstvo pre hriešnikov, zároveň mi osladzuj horkosť, ktorú som pocítil, keď ma apoštoli opustili a ja som im musel vyčítať, že ani hodinu so mnou nevydržali bdieť. Dcéra moja, never však každému duchu. Satan proti tebe zúri a snaží sa ťa oklamať. Nerob preto nič bez súhlasu tých, ktorí ťa vedú. Vtedy nič nezmôže, lebo nad poslušnými nemá moc.‘“

Ďalej Margita pokračuje s úplnou jednoduchosťou: „Počas celého tohto zjavenia som bola úplne bezvládna a keď ma zavolali, nevedela som, kde sa nachádzam. Keď sestry videli, že nevládzem prehovoriť a sotva stojím na nohách, odviedli ma k našej matke predstavenej. Veľmi ma pokorila, čo mi spôsobilo neopísateľnú radosť. Považovala som sa za natoľko hodnú zahanbenia a mala som taký pocit viny, že aj to najprísnejšie zaobchádzanie by mi pripadalo príliš mierne.

Keď som jej vyrozprávala, čo sa stalo, ponížila ma ešte viac. Nedovolila mi tentoraz nič z toho, čo Pán odo mňa žiadal, naopak, na všetko, čo som jej povedala, sa pozerala s pohŕdaním. Veľmi ma to tešilo a keď som od nej odchádzala, cítila som pokoj. Oheň, ktorý ma stravoval, mi spôsobil trvalú vysokú horúčku. Nesťažovala som sa, tešila som sa, že môžem trpieť. Zmienila som sa o nej až vtedy, keď som veľmi zoslabla. Lekár postrehol, že horúčku mám už dlhší čas, a ešte nejakú dobu sa u mňa prejavovala. Nikdy som nepocítila takú veľkú útechu. Veľa som si vtedy prestála, no tým bol aspoň do istej miery uhasený oheň môjho spaľujúceho smädu po utrpení. Moja túžba bola živená len drevom kríža: totiž pokorovaním, opovrhovaním a rôznymi bolesťami. Utrpenie, ktoré som zakusovala, však nebolo porovnateľné s bolesťou z toho, že ešte stále netrpím dostatočne. Myslela som si, že mi táto horúčka privodí smrť.“

No ten, ktorý je sám životom, zachoval Margitu pri živote.

Úryvok pochádza z knihy Margita Mária Alacoque, ktorú si môžete zakúpiť na Zachej.sk.

Obrázok: Wikipedia