Zázračný hlas svätej Clelie Barbieri

Počuli ste už o svätej Clelii Barbieri? Táto Talianka mala v čase svojej smrti len dvadsaťtri rokov. Napriek tomu tu po sebe zanechala obrovské dielo. Clelia je najmladším človekom – zakladateľom náboženskej komunity v dejinách Cirkvi. Jej sviatok slávime 13. júla.

Clelia Barbieri sa narodila 13 februára 1847 v chudobnej kresťanskej rodine neďaleko talianskeho mesta Bologna. Keď mala 8 rokov, vypukla epidémia cholery, ktorej podľahol jej otec. Už ako dieťa často kládla svojej mame otázku, čo má robiť, aby sa stala svätou. Po prijatí prvého svätého prijímania získala Clelia milosť mystických zážitkov. Pociťovala utrpenie na tele a duchu za svoje hriechy a hriechy sveta. Od tohto dňa je jej duchovnou posilou kríž Kristov a Sedembolestná Panna Mária.

V miestnej farnosti vedľa kostola vybudoval kňaz oratórium, kde vyučoval chudobné deti, ktorých rodičia často zanedbávali, pretože museli tvrdo pracovať na poli. Kňaz bol veľmi starý, a tak sa Clelia podujala, že mu pomôže s výukou katechizmu. Po práci sa každý deň zdržiavala v kostole, každodenne chodila na sväté prijímanie a viedla miestne deti v katolíckej náuke, aby neupadli do náboženskej ľahostajnosti. Clelia napriek tomu, že mala iba základné vzdelanie, dokázala efektívne a úctivo hovoriť o Bohu. Postupom času jej učenie prišli počúvať aj vydaté ženy a muži. Tým, že bola skromná, jednoduchá a neustále sa usmievala, ju miestni ľudia nazývali „malý anjel“.

Počas dospievania sa v nej rozvíjala túžba pomáhať chudobným a chorým v ich domovoch. Stávala sa príkladom pre mnohé dievčatá, ktoré ju začali nasledovať a pomáhať jej. Clelia mala veľa nápadníkov, často z bohatých vrstiev, ale jej rozhodnutie bolo vždy jasné, a to zasvätiť sa navždy Ježišovi Kristovi. Odmietala preto akékoľvek návrhy. Veľa sa modlila a voľný čas trávila pri eucharistickej adorácii, kde rozjímala o Kristovom umučení.

Keď ochorela na tuberkulózu, poprosila, aby jej kňaz udelil sviatosť pomazania chorých. Vtedy povedala svojej matke: „Prečo plačeš? Neboj sa, Pán ma neberie k sebe, on chce odo mňa niečo iné.“ Po zlepšení zdravotného stavu ako 21-ročná vytvára komunitu sestier, schválenú kardinálom Gusminim, ktorý ich nazval Sestrami Bolestnej Panny Márie. Rehoľa sa rýchle rozrastala, a aj keď v tomto období prevládala veľká chudoba, predsa sa vždy našiel niekto, kto im finančne pomohol. Svedectvo z rehole hovorí o tom, ako sa Clelia začala modliť spolu zo sestrami trinásť piatkov na počesť sv. Františka z Paoly. A práve v posledný piatok modlitieb dostala komunita sestier dar od bohatého dobrodinca, ktorý sa dopustil mnohých chýb v mladosti a takouto cestou chcel vykonať pokánie.

Tipy na produkty:

O rok neskôr Clelia ochorela opäť na tuberkulózu. Zomiera ako 23-ročná v roku 1870. Pár dni pred smrťou svojim sestrám povedala: „Tešte sa, lebo idem do neba, ale napriek tomu budem vždy s vami.“

Komunita sestier časom zistí, že Clelia dodržala svoje slovo a je reálne prítomná v kláštore svojím hlasom. Svedectvá potvrdzujú, že od prvého výročia smrti Clelie mnohí počuli jej výnimočný hlas pri spoločnej modlitbe s mníškami. V priebehu rokov to počulo mnoho iných ľudí, ako boli biskupi, kardináli, kňazi, rôzni veriaci a dokonca aj neveriaci, ktorí zo zvedavosti prišli preskúmať výnimočný jav tejto svätice. Jej svätý hlas nikdy neopustil kláštor a prejavuje sa v intervaloch pri mnohých modlitbách. Rehoľná sestra, ktorá žije v komunite, svedčí o tomto hlase z vlastnej skúsenosti. Keď mala 18 rokov, prežívala krízu povolania, preto poprosila svätú Cleliu, aby jej dala znamenie, či má vstúpiť do jej rádu. Toto znamenie bolo dosť hlasné, ako sama svedčí. Desať rokov jej v ušiach znel hlas Clelie pri spoločných modlitbách.

Tento fenomén bol tak veľkolepý, že sa tým začal zaoberať aj samotný Rím. Clelia bola blahorečená v roku 1968 pápežom Pavlom VI. a za svätú ju vyhlásil Ján Pavol II. 9. apríla 1989. Liturgický sviatok svätej Clelie Barbieri slávime 13. júla.

Sestry Bolestnej Panny Márie sa rozšírili po celom Taliansku, tiež sa usídlili v Indii, Brazílii a Tanzánii. Sestra Silvana, provinciálna matka rehole dosvedčuje, že zázrak hlasu svätej Clelie sa odohráva v rôznych častiach sveta. Svätá Clelia sa ľahko prispôsobí miestnemu jazyku, a tak sa spolu modlí so spoločenstvom mníšok tejto rehole. Hlas svätej Clelie je opísaný ako hlas, ktorý sa nepodobá žiadnemu inému na tejto zemi. Tento úžasný dar z neba povzbudzuje sestry, aby konali dobro, posilňuje ich vieru, je úľavou v skúškach života a zintenzívňuje túžbu po nebi.

Svätý Ján Pavol II. pri jej svätorečení vyzdvihol svätú Cleliu ako vzor pre mladých. Každý mladý človek sa môže stať svätým, stačí húževnato chcieť a modliť sa bez prestania. Dáva ju ako vzor pre ženy, pretože každá jedna zo žien nenahraditeľne prispieva k budovaniu Cirkvi a spoločnosti. Svätá Clelia pozýva aj dnes mladých, aby sa bezvýhradne venovali evanjelizácii a prinášali Krista všade, kam pôjdu. Ako sama povedala: „Buďte si istí, že Pán sa postará, on si nájde ten správny čas. Len vždy pokračujte s odvahou a modlitbou. Vždy sa nájdu ľudia, ktorí budu pracovať na Pánovej vinici a priťahovať duše k Bohu.“

PhDr. Lenka Debnár

Foto: Facebook