Svätá Anna Schäffer: Duchovný klenot Cirkvi

Trpieť s Ježišom bolo každodennou duchovnou radosťou svätej Anny Schäffer. Sviatok tejto svätice si pripomíname 5. októbra. Celý jej život je poznačený utrpením, paralýzou, popáleninami, ochrnutím i stigmami. Zároveň bol veľkým darom od Krista pre nás.

Anna Schäffer sa narodila v bavorskej obci Mindelstetten v roku 1882. Jej rodičia boli chudobní, ale zároveň veľmi pracovití. Anna mala piatich súrodencov, bola vynikajúcou študentkou a jej duchovný život bol naplnený neustálou túžbou po rehoľnom živote. Pri prijatí prvého svätého prijímania Anna zažila hlboký mystický zážitok s Kristom. Nikomu o tom nepovedala, ale všetko si zapisovala do svojho denníka a do listov, ktoré adresovala Ježišovi. Už vtedy mu napísala: „Urob si so mnou, čo chceš, chcem činiť pokánie a stať sa obeťou, aby som odčinila všetky hriechy a nespravodlivosť voči tebe, môj Ježišu.“ Neskôr mala videnie, v ktorom sa jej zjavil Ježiš ako Dobrý pastier a povedal jej o utrpení, ktoré ju čaká. V rukách držal ruženec a uistil ju, že vďaka tejto modlitbe spolu s jeho matkou Máriou bude znášať všetky útrapy s radosťou. Po tomto videní bola Anna vyľakaná a desilo ju toľké utrpenie, ale každodennou modlitbou ruženca to všetko prijala s pokojom, pokorou a oddanosťou.

Keď mala 14 rokov, zomrel jej otec, čím sa rodina dostala do veľkej chudoby. Všetky plány a túžby po štúdiu a reholi sa Anne rozleteli. Musela začať pracovať, aby rodina dokázala prežiť ťažké časy. Našla si prácu v hostinci, kde pracovala v práčovni s bielizňou. Vo vtedajšej dobe sa bielizeň vyvárala vo veľkých kotloch, naplnených vriacou vodou. Do práce chodila Anna poctivo každý deň s modlitbou na perách. Jeden takýto bežný pracovný deň sa stal pre Annu osudným. Pošmykla sa a spadla do kotla s vriacou mydlovou vodou. Po prevoze do nemocnice ju operovali, ale jej bolesti boli ukrutné. Rany sa jej nehojili, kožu museli neustále strhávať a nanovo preväzovať. Nakoniec liečbu zastavili, považovali ju za beznádejný prípad a očakávali, že zomrie na infekciu. Anna zostala imobilná, ale jej duša žiarila svetlom obety pre Krista. Po niekoľkých dňoch sa jej stav začal stabilizovať a nakoniec ju po troch mesiacoch prepustili domov, kde sa o ňu starala jej matka. Bolesti, ktoré mávala, boli nepredstaviteľné, keďže popáleniny na nohách sa vôbec nehojili a jej rany boli hnisavé.

V roku 1910 sa jej ako 28-ročnej zjavuje Ježiš a daruje jej stigmy so slovami: „Pri každom prijatí Najsvätejšej Eucharistie pocítiš bolesť môjho umučenia, ktorým som vykúpil svet.“

Anna do svojho denníka zapísala: „Moje bolesti sú ukrutné a najviac ich pociťujem vo štvrtok, v piatok v nedeľu a tiež počas mnohých veľkých sviatkov.“ Vo svojich extázach sa často stretáva s Pannou Máriou, sv. Františkom z Asissi a anjelom strážnym. Prejavovala zvláštnu úctu k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu. Dostávala zvláštne zjavenia o očistci. Videla, ako duše v očistci veľmi trpia, preto prosila každého, kto k nej prišiel na návštevu, o modlitbu za tieto úbohé duše. Vždy hovorievala: „Je veľa zabudnutých duší, za ktoré sa nikto nemodlí.“ Pri modlitbách, ktoré spájala s utrpením, videla, ako z Ježišovho Najsvätejšieho Srdca vychádza lúč, ktorý zasahuje jednotlivo každú trpiacu dušu. Tie duše, na ktoré sa zabúda, ma prosia: „Urob to aj pre mňa, vlož za mňa modlitbu do Ježišovho Srdca!“ V extáze jej mnoho duší povedalo, že svätá omša, sväté prijímanie a vzácna Ježišova krv sú pre nich nekonečnou útechou a úľavou. Preto za každú jednu dušu vždy ponúkala sväté prijímanie, ktoré jej každodenne nosil miestny kňaz.

Celý zvyšok svojho života ležala Anna v posteli paralyzovaná. Svoju posteľ nazývala krížom, z ktorej povzbudzovala mnohých veriacich, ktorí ju prichádzali navštíviť a žiadali o duchovnu pomoc a modlitbu. Stala sa milovanou osobou, ktorá mala pre každého úprimné a upokojujúce slová. Pri odchode každému prízvukovala, že až v nebi spozná, aké múdre boli Božie cesty v jeho živote.

V roku 1925 Anna ochorela na rakovinu hrubého čreva a konečníka. Jej zdravotný stav sa neustále zhoršoval. V polovici augusta 1925 spadla z postele, čim si spôsobila poškodenie mozgu a dôsledkom toho stratila reč. 5. októbra 1925 prijala Anna posledné sväté prijímanie, pri ktorom sa jej rozžiarili oči a vyslovila slová aj napriek tomu, že už nevládla rozprávať. Všetci, ktorí boli v jej prítomnosti, jasne počuli, ako povedala „Ježiš, žijem pre teba!“ Zatvorila oči a odovzdala dušu Pánovi.

Na príhovor Anny Schäffer bolo od roku 1929 uskutočnených viac ako 15 000 zázrakov. V roku 2011 ju kanonizoval pápež Benedikt XVI.

Svätosť Anny Schäffer je dôkazom toho, že hodnota ľudského života nespočíva v úspechoch a svetských výkonoch, ale v jednoduchej oddanosti ku Kristovi. Aj keď sa človek stane krehkým, starým, chorým a úplne zoslabne, predsa sa stáva požehnaním pre mnohých, najmä vtedy, keď je zjednotený s Bohom. V živote Anny Schäffer sa krásne naplnili slová Žalmu 25: „Bože môj, dôverujem v teba, lebo nikto, kto v teba dúfa, nebude zahanbený.“

PhDr. Lenka Debnár

Tipy na knihy: