Linea recta brevissima - Priamo najbližšie k pravde

Slovenskí katolícki študenti a intelektuáli v exile a ich organizácie ZSKŠvZ, ÚSKI, ZÚSKI je 55. publikácia z edície Linea recta brevissima - Priamo najbližšie k pravde.

2.vydanie. Slovenské národné obrodenie bolo neoddeliteľne prepojené s kresťanským svetonázorom a katolícki i evanjelickí kňazi v celom 19. storočí predstavovali vedúcu a najiniciatívnejšiu vrstvu slovenského života. Aj v medzivojnovom období sa kňazi a biskupi oboch konfesií aktívne zapájali do vrcholovej politiky. Napriek tomu sa téme slovenského konfesionalizmu, jeho podobám a vplyvu na slovenskú politiku venuje malá pozornosť. Podobne je na Slovensku zabudnutá postava novinára, publicistu a historika Konštantína Čulena, ktorý bol najmä v období prvej Slovenskej republiky najpopulárnejšou osobnosťou verejného života. Predloženej problematike sa venuje Matúš Chrtiansky v publikácii Konfesionalizmus Konštantína Čulena počas prvej Č-SR 1918 - 1938, ktorá je 58. publikáciou edície Linea recta brevissima - Priamo najbližšie k pravde.

Slovensko od Trianonu po Gabčíkovo je 66. publikáciou edície Linea recta brevissima - Priamo najbližšie k pravde. Jej autorom je Bruno Čanády.

Ústav dejín kresťanstva na Slovensku v spolupráci s vydavateľstvom LÚČ touto edíciou predkladajú záujemcom stručnou, ale vedecky dokumentovanou formou menej známe, kontroverzné, zamlčované a neraz falšované historické témy a ich účelovo podmienené interpretácie, ktoré sa odrážajú na súčasnom myslení mnohých a podmieňujú spoločenské dianie v našom národe.V poradí siedma je predkladaná publikácia o Jozefovi Tisovi. Naším zámerom je priblížiť sa pravde. Lebo len pravda naozaj oslobodzuje.

Autor sa usiluje obnoviť spomienku na národného dejateľa, ktorého život a dielo prispeli k zachovaniu spoločného duchovného, mravného, kultúrneho, spoločenského i hospodárskeho života národa. Nie je to „klasický“ životopis osobnosti. Ponúka nám množstvo zaujímavých historických udalostí, kde T. G. Masaryk vystupoval, jeho vyjadrenia i ozrejmenia jeho vzťahu k Slovákom.Milan S. Ďurica, univerzitný profesor teológie a historických vied, publicista a prekladateľ pôsobil 14 rokov na Pápežskej saleziánskej univerzite v Turíne-Ríme, 35 okov na historickej Univerzite v Padove a 12 rokov na Univerzite Komenského v Bratislave. Bol poradcom prípravnej komisie Druhého vatikánskeho koncilu.

K otázke začiatkov slovenských dejín. Slovanské obyvateľstvo od začiatku 9. storočia začalo prijímať kresťanské náboženstvo. Tento integračný proces podmieňoval etnickú diferenciáciu a dosiahol mimoriadnu intenzitu v 9. storočí utvorením renofeudálneho štátneho útvaru, zvaného Morava. Na území Slovenska sa už vtedy jasne odlišovala osobitná etnická individualita, ktorá si však zachovala všeobecný názov Slovanov „Sloven, Slovän alebo Slovjan“ až do 14. – 15. storočia.

Pohľad historika Milana S. Ďuricu.

„Kto poctivo hľadá pravdu a sa o nej presvedčí, musí mať aj odvahu plávať proti prúdu.“ V tomto duchu nám v poradí 22. knižočka profesora Ďuricu poskytuje vzácne myšlienky a fakty o slovenskej historiografii a otázke vzniku slovenského národa.

Skutočnosť, že vzťahy medzi Slovákmi a Čechmi sú odlišné od zvyčajných vzťahov medzi dvoma blízkymi slovanskými národmi, je zjavná. V tomto príspevku chce autor poukázať na niektoré z hlavných historických uzlov, ktoré možno považovať za podmieňovatele daného vývinu, ktoré sa odrážajú aj v súčasnosti. O autorovi: Milan S. Ďurica, univerzitný profesor teológie a historických vied, publicista a prekladateľ pôsobil 14 rokov na Pápežskej saleziánskej univerzite v Turíne-Ríme, 35 rokov na historickej Univerzite v Padove a 12 rokov na Univerzite Komenského v Bratislave. Bol poradcom prípravnej komisie Druhého vatikánskeho koncilu.

Podstatu slovenského nacionalizmu možno správnejšie definovať ako národné povedomie, lebo agresívnosť, aká charakterizuje mnoho iných nacionalizmov, bola slovenskému nacionalizmu vždy cudzia. Vyplývali z neho spravodlivé požiadavky kultúrneho, politického, ekonomického charakteru najprv vo forme autonómie a konečne vo forme vlastnej štátnosti.

Problém identity osôb i spoločenských útvarov je jedným z pálčivo aktuálnych problémov našej súčasnosti tak na úrovni filozoficko - sociologických reflexií, ako aj v oblasti historického bádania. My Slováci sme na tomto poli ešte v ťažšej situácii, lebo nám chýba v porovnaní s „klasickými“ európskymi národmi takmer všetko to, čo ich historická veda už produkovala pre lepšie poznanie národnej minulosti tak v jej lokálnych a čiastkových aspektoch, ako aj v širších súvislostiach európskych rozmerov.V poradí 23. publikácia v edícii Priamo najbližšie k pravde je určitým pokusom v tomto smere. Možno ho považovať za úspešný, lebo prináša spresnenie základných pojmov tejto zložitej otázky a načrtáva aspoň v najhrubších rysoch to, čo považujeme za historický profil slovenskej národnej identity.

Pohľad známeho historika na fenomén osobnosti moderného svätca Jána Bosca.

Ostpolitik a komunizmus. Od Druhého vatikánskeho koncilu uplynulo takmer šesťdesiat rokov. Aký vplyv mal Druhý vatikánsky koncil na život Cirkvi?Ako ho Cirkev uviedla do života?Má ešte tento koncil dnes nejaký význam?Vie riešiť nové problémy, ktoré medzičasom vznikli?Na tieto a ďalšie otázky sa snaží odpovedať Ján Košiar v publikácii Druhý vatikánsky koncil, ktorá vychádza pri príležitosti 70. výročia biskupskej vysviacky Jána Chryzostoma Korca a 45. výročia zákazu tajne svätiť kňazov.

„Z historického hľadiska môžeme tvrdiť, že štátnosť bola – aspoň v našom kultúrnom a politickom prostredí – jedným z najdôležitejších podmieňujúcich faktorov etnogenézy, a teda i z nej vyplývajúcej národnej identity. Potvrdzujú to dejiny všetkých európskych národov. Vo viacerých svojich prácach som jasne poukázal na to, že Slováci ako prví medzi západnými Slovanmi dospeli k uvedomeniu si svojej etnickej individuality." Autor prechádza od Samovej ríše cez štátne zoskupenia Slovákov spoločné s Čechmi, ale i samostatné, až po súčasnú Slovenskú republiku a vyzýva každého jednotlivca, aby sa vzoprel akémukoľvek útlaku proti duchovnému dedičstvu slovenského národa, proti jeho kresťanskej tradícii a proti jeho národnej štátnosti, a to prostredníctvom nových iniciatív na športovom, finančnom, hospodárskom, kultúrnom, vedeckom i politickom poli.

Autor porovnáva ústavy prvej Slovenskej republiky z roku 1939 s česko-slovenskou ústavnou listinou z roku 1920. /.../ česko-slovenská ústava z roku 1920 ústavne garantovala legislatívny, ideologický a politický čechoslovakizmus. Ústava Slovenskej republiky z roku 1939 vychádzala z prirodzeného práva suverénneho slovenského národa na samostatný Slovenský štát...Slovensko a Slováci v ústavách 1920 - 1945 je 60. publikácia z edície Linea recta brevissima - Priamo najbližšie k pravde.

podľa Václava Hájeka z Libočan. Hájekova kniha bola dokončená v roku 1539. Odvtedy až do druhej polovice 18. storočia nielen v českej pôvodine, ale aj v troch nemeckých vydaniach, ktoré pripravil protestant Johann Sandel a vyšli v rokoch 1596, 1697 a 1718, v celej Európe obsah tohto diela tvoril jeden z hlavných prameňov o dejinách českého národa. Autor hľadal možnosť dostať do rúk aspoň jedno z pôvodných českých vydaní. Predbežne sa mu to podarilo iba čiastočne a v Prahe našiel jeden exemplár Hájekových Pověstí v prepise Jana Kočího z roku 1918. V ňom našiel niekoľko prekvapujúcich pasáží, ktoré tu reprodukuje a nad ktorými sa treba zamyslieť.

K otázke budúceho pokojného spolunažívania. Židia na Slovensku v rokoch 1938 - 1948 je 38. publikácia z edície Linea recta brevissima - Priamo najbližšie k pravde.

Prof. Ľudovít Novák (1908 – 1992 ) je známy predovšetkým ako slovakista, slavista, odborník v oblasti všeobecnej a porovnávacej jazykovedy, riešil kultúrnopolitické otázky slovenského jazyka, starostlivosti o jeho normu a kodifikáciu. Publikácia podáva základný prierez jeho vedeckej činnosti. Bol hlavný iniciátorom založenia SAV - Bojovali sme hlavne za to, aby Bratislava mala silnú pozíciu voči Čechom, bola to otázka národnej prestíže. Podarilo sa nám to tým, že sme založili Akadémiu.Ľudovít Novák v zápasoch o slovenčinu je 57. publikácia z edície Linea recta brevissima - Priamo najbližšie k pravde.

O osobe Ferdinanda Ďurčanského sa v súčasných médiách zjavuje toľko protirečivých, neraz až nezmyselných posudzovaní, že som venoval čas a námahu tomu, aby som opäť prelistoval svoj archív pozostávajúci z desaťtisíc nemeckých dokumentov a utvoril si fundovaný názor na túto bezpochyby zaujímavú osobnosť slovenských dejín 20. storočia. Výsledok tejto svojej práce tu predkladám slovenskej verejnosti. Pripomínam, že ide hlavne o fakty a posudzovania z nemeckej strany. No nechýbajú v tých dokumentoch ani stanoviská viacerých slovenských politických činiteľov tej doby.Milan S. Ďurica, univerzitný profesor teológie a historických vied, publicista a prekladateľ pôsobil 14 rokov na Pápežskej saleziánskej univerzite v Turíne-Ríme, 35 rokov na historickej Univerzite v Padove a 12 rokov na Univerzite Komenského v Bratislave. Bol poradcom prípravnej komisie Druhého vatikánskeho koncilu.

Zástoj Spolku svätého Vojtecha v cirkevnom, národnom a kultúrnom živote Slovákov 1920 - 1945 je 61. publikácia z edície Linea recta brevissima - Priamo najbližšie k pravde.Spolok svätého Vojtecha vznikol v roku 1870 a dlhé desaťročia patril medzi najproduktívnejšie (čo sa týka vydavateľskej činnosti) a najmohutnejšie (počtom členov) slovenské ustanovizne. Vydával a šíril náboženskú, odbornú a poučno-zábavnú literatúru a usporadúval rôzne podujatia zamerané na šírenie katolíckej viery a pozdvihovanie mravnej a vzdelanostnej úrovne obyvateľstva. V minulosti ale aj dnes prevládajú tendencie redukujúce činnosť SSV na vydávanie náboženských kníh pre "pospolitý ľud". Ku komplexnému pohľadu na zástoj Spolku v našich dejinách však možno dospieť len po vyhodnotení práce na všetkých poliach jeho pôsobenia – tak náboženskom a národnom, ako aj kultúrnom – ktoré sa navzájom prelínali. Publikácia Zástoj Spolku svätého Vojtecha v cirkevnom, národnom a kultúrnom živote Slovákov 1920 - 1945, ktorej autorom je František Skovajsa sa pokúša predstaviť tento celonárodný spolok ako organizátora duchovných, národných a kultúrnych podujatí v rokoch 1920 – 1945 na celoslovenskej, ako aj regionálnej úrovni.

Kritický pohľad na Stanovisko Historického ústavu Slovenskej akadémie vied k mojej knihe Dejiny Slovenska a Slovákov.