Linea recta brevissima - Priamo najbližšie k pravde

Ideologické tézy a historické fakty. Cieľom vydania nie je už polemika, ale iba snaha o rozšírenie poznania dôležitých faktov slovenských dejín, ktoré cudzie ideológie dlhé desaťročia zamlčovali, alebo aj celkom falšovali.

Ostpolitik a komunizmus (50). Od Druhého vatikánskeho koncilu uplynulo takmer šesťdesiat rokov.Aký vplyv mal Druhý vatikánsky koncil na život Cirkvi?Ako ho Cirkev uviedla do života?Má ešte tento koncil dnes nejaký význam?Vie riešiť nové problémy, ktoré medzičasom vznikli?Na tieto a ďalšie otázky sa snaží odpovedať Ján Košiar v publikácii Druhý vatikánsky koncil, ktorá vychádza pri príležitosti 70. výročia biskupskej vysviacky Jána Chryzostoma Korca a 45. výročia zákazu tajne svätiť kňazov.

Podstatu slovenského nacionalizmu možno správnejšie definovať ako národné povedomie, lebo agresívnosť, aká charakterizuje mnoho iných nacionalizmov, bola slovenskému nacionalizmu vždy cudzia. Vyplývali z neho spravodlivé požiadavky kultúrneho, politického, ekonomického charakteru najprv vo forme autonómie a konečne vo forme vlastnej štátnosti.

Autor podáva polemický pohľad na dielo známeho teológa Hansa Künga Katolícka cirkev; Stručné dejiny. Knihe sa totiž dostávalo mimoriadne veľa pozornosti a publicity. Napriek tomu, že za posledných dvanásť rokov na Slovensku vyšlo niekoľko pôvodných prác, prekladov a reedícií s témou cirkevných dejín, ani jednu si sekulárna tlač nevšimla tak ako Küngovu monografiu. Stala sa stredom pozornosti denníkov, ktoré veľmi zriedka prejavujú úctu a pochopenie pre tradičné katolícke hodnoty.

podľa Václava Hájeka z Libočan. Hájekova kniha bola dokončená v roku 1539. Odvtedy až do druhej polovice 18. storočia nielen v českej pôvodine, ale aj v troch nemeckých vydaniach, ktoré pripravil protestant Johann Sandel a vyšli v rokoch 1596, 1697 a 1718, v celej Európe obsah tohto diela tvoril jeden z hlavných prameňov o dejinách českého národa. Autor hľadal možnosť dostať do rúk aspoň jedno z pôvodných českých vydaní. Predbežne sa mu to podarilo iba čiastočne a v Prahe našiel jeden exemplár Hájekových Pověstí v prepise Jana Kočího z roku 1918. V ňom našiel niekoľko prekvapujúcich pasáží, ktoré tu reprodukuje a nad ktorými sa treba zamyslieť.

O osobe Ferdinanda Ďurčanského sa v súčasných médiách zjavuje toľko protirečivých, neraz až nezmyselných posudzovaní, že som venoval čas a námahu tomu, aby som opäť prelistoval svoj archív pozostávajúci z desaťtisíc nemeckých dokumentov a utvoril si fundovaný názor na túto bezpochyby zaujímavú osobnosť slovenských dejín 20. storočia. Výsledok tejto svojej práce tu predkladám slovenskej verejnosti. Pripomínam, že ide hlavne o fakty a posudzovania z nemeckej strany. No nechýbajú v tých dokumentoch ani stanoviská viacerých slovenských politických činiteľov tej doby.Milan S. Ďurica, univerzitný profesor teológie a historických vied, publicista a prekladateľ pôsobil 14 rokov na Pápežskej saleziánskej univerzite v Turíne-Ríme, 35 rokov na historickej Univerzite v Padove a 12 rokov na Univerzite Komenského v Bratislave. Bol poradcom prípravnej komisie Druhého vatikánskeho koncilu.

Jednu z najchúlostivejších otázok vo vzťahu k osobnosti Jozefa Tisu tvorí bezpochyby otázka jeho osobného vzťahu k Židom a tomu, čo sa s nimi udialo počas trvania Slovenskej republiky 1939 – 1945. Ako každý dôležitý historický problém, aj táto otázka vyžaduje náležité situovanie do reálnych súradníc priestoru a času. O to sa snaží prof. Ďurica aj prostredníctvom tejto útlej knižočky.

Vyhlásenie štátnej zvrchovanosti Slovenska prišlo aj pre samých Slovákov tak nečakane, že sa mnohým zastavil dych.Ako to zvládneme? Čo na to povie svet? Dokážeme si úspešne vyriešiť všetky problémy, od ekonomických, cez vojenské, kultúrne, až po medzinárodné? Hitler síce sľúbil uznať, podporiť i zaručiť štátnu nezávislosť, ale... Brožúra Slovenská republika a jej vzťahy k Svätej stolici (1939 - 1940) historika Milana S. Ďuricu vychádza v edícii Linea recta brevissima - Priamo najbližšie k pravde.

Kritický pohľad na Stanovisko Historického ústavu Slovenskej akadémie vied k mojej knihe Dejiny Slovenska a Slovákov.