Linea recta brevissima - Priamo najbližšie k pravde

Pohľad historika Milana S. Ďuricu.

Brožúra nám v tomto Jubilejnom roku pomôže byť náležite hrdí na svoju slovenskú národnú identitu a hlásiť sa povedome ku všetkému, čo nám z dedičstva sv. Cyrila a Metoda patrí. Obnovme si historickú pamäť na naše významné cirkevné, kultúrne aj politické vedúce osobnosti 9. storočia, akými boli bezpochyby Konštantín-Cyril a Metod, spolu s našimi vtedajšími vladármi Pribinom, Mojmírom, Rastislavom, Koceľom, Svätoplukom aj jeho nástupcom Mojmírom II.

Láskavosťou Ing. Stanislava Stanu a PhDr. Eleny Šebovej dostal som do rúk časť spomienok jeho otca Ing. Júliusa Stanu (1900 – 1971), jedného z hlavných politických osobností zúčastnených na udalostiach historických dní marcovej krízy v roku 1939.Hneď po vyhlásení samostatnosti Slovenského štátu 14. marca 1939 Július Stano sa stal ministrom dopravy a verejných prác a túto funkciu úspešne zastával napriek pokusom pronemeckej opozície až do povstania v roku 1944.

Kultúrno-historický náčrt. Osobitnú úctu voči panne Márii prejavovali naši dávni predkovia už od prvopočiatkov slovenského národného bytia, ktorého vznik a vývin bol podstatne podmienený práve prijatím kresťanstva. Knižočka vám prináša cenné informácie o šírení tejto úcty na našom území, oboznamuje nás s miestami, svätyňami a výtvarnými či sochárskymi pamiatkami, ktoré podnes svedčia o láske nášho národa voči Sedembolestnej.Osobitné miesto autor venuje histórii šaštínskej baziliky a činnosti saleziánov pri jej sprístupňovaní verejnosti. Z historického i náboženského hľadiska je nepochybne dôležité spomenutie dekrétov, ktorými pápeži vždy opätovne schválili prastarý kult Sedembolestnej a povzbudili tak národ k jej uctievaniu.

Problém identity osôb i spoločenských útvarov je jedným z pálčivo aktuálnych problémov našej súčasnosti tak na úrovni filozoficko - sociologických reflexií, ako aj v oblasti historického bádania. My Slováci sme na tomto poli ešte v ťažšej situácii, lebo nám chýba v porovnaní s „klasickými“ európskymi národmi takmer všetko to, čo ich historická veda už produkovala pre lepšie poznanie národnej minulosti tak v jej lokálnych a čiastkových aspektoch, ako aj v širších súvislostiach európskych rozmerov.V poradí 23. publikácia v edícii Priamo najbližšie k pravde je určitým pokusom v tomto smere. Možno ho považovať za úspešný, lebo prináša spresnenie základných pojmov tejto zložitej otázky a načrtáva aspoň v najhrubších rysoch to, čo považujeme za historický profil slovenskej národnej identity.

Pohľad známeho historika na fenomén osobnosti moderného svätca Jána Bosca.

Hosťovská prednáška na Rýnskej univerzite Friedricha Wilhelma v Bonne pre poslucháčov všetkých fakúlt.

V slovenskom dejepisectve je mnoho tzv. bielych miest. Máme tu množstvo neprebádaných tém, ktoré sa historikom priam núkajú. No mnohokrát ani ich atraktivita nenabáda slovenskú historickú obec k ich preskúmaniu. A tak aj na prahu 21. storočia ostáva kľúčová otázka slovenskej historiografie, teda jej podanie slovenských dejín z vlastného pohľadu, stále nezodpovedaná.Aj v knihe Milan Stanislav Ďurica - muž, ktorý vrátil Slovákom ich národné dejiny prináša Ústav dejín kresťanstva na Slovensku v spolupráci s vydavateľstvom Lúč v edícii Linea recta brevissima stručne, ale vedecky dokumentované témy, ktoré sú možno aj menej známe, hádam aj kontroverzné a neraz zamlčované, či falšované. Jozef M. Rydlo je autorom početných štúdií, bibliografií a biografií, ktoré boli publikované v zborníkoch, kalendároch a periodikách doma, ale aj v zahraničí.

Táto publikácia je zameraná na tému démonizmu, ktorá je v súčasnosti ešte viac aktuálna než v minulosti. Pomáha nám ujasniť si základné idey Dobra a Zla a ich historické realizácie spolu s vybratými literárnymi obrazmi. To všetko totiž tvorí dôležitú zložku všeľudských, a teda aj našich slovenských dejín.Predmetom tejto eseje je tak jeden z najstarších sprievodných javov kultúrneho vývoja ľudskej spoločnosti, ktorého stopy nachádzame nielen vo Svätom písme, ale už aj v prvopočiatkoch gréckej filozofie. V našej intelektuálnej formácii sa tejto téme doteraz venovala, žiaľ, len veľmi malá pozornosť.

„Z historického hľadiska môžeme tvrdiť, že štátnosť bola – aspoň v našom kultúrnom a politickom prostredí – jedným z najdôležitejších podmieňujúcich faktorov etnogenézy, a teda i z nej vyplývajúcej národnej identity. Potvrdzujú to dejiny všetkých európskych národov. Vo viacerých svojich prácach som jasne poukázal na to, že Slováci ako prví medzi západnými Slovanmi dospeli k uvedomeniu si svojej etnickej individuality." Autor prechádza od Samovej ríše cez štátne zoskupenia Slovákov spoločné s Čechmi, ale i samostatné, až po súčasnú Slovenskú republiku a vyzýva každého jednotlivca, aby sa vzoprel akémukoľvek útlaku proti duchovnému dedičstvu slovenského národa, proti jeho kresťanskej tradícii a proti jeho národnej štátnosti, a to prostredníctvom nových iniciatív na športovom, finančnom, hospodárskom, kultúrnom, vedeckom i politickom poli.

Skutočnosť, že vzťahy medzi Slovákmi a Čechmi sú odlišné od zvyčajných vzťahov medzi dvoma blízkymi slovanskými národmi, je zjavná. V tomto príspevku chce autor poukázať na niektoré z hlavných historických uzlov, ktoré možno považovať za podmieňovatele daného vývinu, ktoré sa odrážajú aj v súčasnosti. O autorovi: Milan S. Ďurica, univerzitný profesor teológie a historických vied, publicista a prekladateľ pôsobil 14 rokov na Pápežskej saleziánskej univerzite v Turíne-Ríme, 35 rokov na historickej Univerzite v Padove a 12 rokov na Univerzite Komenského v Bratislave. Bol poradcom prípravnej komisie Druhého vatikánskeho koncilu.

podľa Václava Hájeka z Libočan. Hájekova kniha bola dokončená v roku 1539. Odvtedy až do druhej polovice 18. storočia nielen v českej pôvodine, ale aj v troch nemeckých vydaniach, ktoré pripravil protestant Johann Sandel a vyšli v rokoch 1596, 1697 a 1718, v celej Európe obsah tohto diela tvoril jeden z hlavných prameňov o dejinách českého národa. Autor hľadal možnosť dostať do rúk aspoň jedno z pôvodných českých vydaní. Predbežne sa mu to podarilo iba čiastočne a v Prahe našiel jeden exemplár Hájekových Pověstí v prepise Jana Kočího z roku 1918. V ňom našiel niekoľko prekvapujúcich pasáží, ktoré tu reprodukuje a nad ktorými sa treba zamyslieť.

O osobe Ferdinanda Ďurčanského sa v súčasných médiách zjavuje toľko protirečivých, neraz až nezmyselných posudzovaní, že som venoval čas a námahu tomu, aby som opäť prelistoval svoj archív pozostávajúci z desaťtisíc nemeckých dokumentov a utvoril si fundovaný názor na túto bezpochyby zaujímavú osobnosť slovenských dejín 20. storočia. Výsledok tejto svojej práce tu predkladám slovenskej verejnosti. Pripomínam, že ide hlavne o fakty a posudzovania z nemeckej strany. No nechýbajú v tých dokumentoch ani stanoviská viacerých slovenských politických činiteľov tej doby.Milan S. Ďurica, univerzitný profesor teológie a historických vied, publicista a prekladateľ pôsobil 14 rokov na Pápežskej saleziánskej univerzite v Turíne-Ríme, 35 rokov na historickej Univerzite v Padove a 12 rokov na Univerzite Komenského v Bratislave. Bol poradcom prípravnej komisie Druhého vatikánskeho koncilu.

Vyhlásenie štátnej zvrchovanosti Slovenska prišlo aj pre samých Slovákov tak nečakane, že sa mnohým zastavil dych.Ako to zvládneme? Čo na to povie svet? Dokážeme si úspešne vyriešiť všetky problémy, od ekonomických, cez vojenské, kultúrne, až po medzinárodné? Hitler síce sľúbil uznať, podporiť i zaručiť štátnu nezávislosť, ale... Brožúra Slovenská republika a jej vzťahy k Svätej stolici (1939 - 1940) historika Milana S. Ďuricu vychádza v edícii Linea recta brevissima - Priamo najbližšie k pravde.

Jednu z najchúlostivejších otázok vo vzťahu k osobnosti Jozefa Tisu tvorí bezpochyby otázka jeho osobného vzťahu k Židom a tomu, čo sa s nimi udialo počas trvania Slovenskej republiky 1939 – 1945. Ako každý dôležitý historický problém, aj táto otázka vyžaduje náležité situovanie do reálnych súradníc priestoru a času. O to sa snaží prof. Ďurica aj prostredníctvom tejto útlej knižočky.

Kritický pohľad na Stanovisko Historického ústavu Slovenskej akadémie vied k mojej knihe Dejiny Slovenska a Slovákov.