Plus

Ako byť s Bohom pri hrnci, práčke aj za volantom. Autorka knihy Kuchynská teológia nás pozýva, aby sme skúsili prečítať túto knihu, v ktorej chce poukázať na to, ako je Boh naozaj blízko. Mária Kohutiarová píše, že Boha zažíva každý deň a všade. Boh k nám hovorí a dá sa nám poznávať i dotýka sa nás v celkom obyčajných situáciách a veciach.Veľmi svieže, aktuálne a pravdivé svedectvo!

a choroby z ulíc, kostolov a ordinácií. Útla publikácia Diagnózy neprispôsobivého psychiatra je knižočka plná krátkych, no obsahovo bohatých a „rušivých“ príbehov obľúbeného kňaza a psychiatra Maxa Kašparů. Stretneme sa v nej „provokatérom“, ktorý nás nechce nahnevať či vytočiť; chce len jednoducho a často aj úsmevne poukázať na to, čo je dôležité. Ruší nás preto, aby sme nenechali na pokoji to, čo si vyžaduje aktivitu. Sám Max sa nazýva neprispôsobivým občanom a po prečítaní knihy iste každý bude súhlasiť, že svet takýchto ľudí potrebuje!

Liturgický rok očami nevyspatej mamy. Peťa Babulíková - to je milovníčka slivkového lekváru, literatúry, hnedej farby, rozhovorov s ľuďmi. Peťa Babulíková - to je kresťanka - katolíčka, manželka a matka, ktorá pozná ako plynie liturgický rok spojený so životom s deťmi. Peťa Babulíková to je autorka knihy Lectio mamina, ktorú vám dnes ponúkame.Adventné obdobie, Vianoce, obdobie cez rok, pôstne obdobie, veľkonočné obdobie...tak beží liturgický rok, deti rastú, povinnosti sa točia stále dokola. Teraz je čas chytiť knihu do ruky a prežiť tú "svoju" chvíľku, kedy je priestor zastaviť sa a zamyslieť. Vnímať udalosti, ktoré sa dejú v liturgickom kalendári je niekedy v kontexte každodenného zhonu matky a manželky veľmi náročné. Peťa Babulíková to vie, preto prichádza so stručnými a výstižnými úvahami nad udalosťami v liturgickom roku, spísanými v knihe Lectio mamina, ktorú si určite zamiluje každá mama.

na ceste k sebe i do neba. Martina Jokelová Ťuchová je autorka detských kníh, novinárka, scenáristka a moderátorka, no najmä mamka šiestich detí. Je tiež autorkou knižky Rodičovské skratky, v ktorej sa delí o svoje rodičovské skúsenosti. Krátke kapitoly sú písané sviežim štýlom. Často sa pri nich pousmejete, no i niečo nové naučíte. Nechajte sa inšpirovať, ako budovať dobré rodinné vzťahy založené na Božej láske a objavte krásu svojho rodičovského poslania!

a choroby z ulíc, kostolov a ordinácií. Max Kašparů rád provokuje a vyrušuje. No nerobí to samoúčelne, ale chce odovzdať svoje cenné skúsenosti a svoj vzácny pohľad na svet. A cez príbehy vyučovať a naučiť, čo je v živote podstatné..Malá knižočka plná príbehov psychiatra, ktorý sa nechce prispôsobiť tomuto svetu a jeho diagnózy a pomenovanie chorôb z ulíc, kostolov a ordinácií. O tom sú diagnózy neprispôsobivého psychiatra.Odporúčania:Milí čitatelia, verím, že rovnako vy, ako aj ja s radosťou beriete do rúk knihu „majstra pera“ – Maxa Kašparů. Knihu na pohľad takú obyčajnú a útlu, avšak obsahom bohatú na osobnú skúsenosť, zrozumiteľnú vieru a predovšetkým neprehliadnuteľnú radosť zo života.V oblasti vzdelania by som si dovolil prirovnať autora k svätému Augustínovi v malom vydaní alebo Erazmovi Rotterdamskému, v oblasti altruizmu k svätej Matke Tereze, v oblasti humoru k jednovaječnému dvojčaťu svätého Filipa Neriho a mohol by som pokračovať ďalej.V každom prípade sa v publikácii stretnete s renesančným provokatérom, ktorý je nápadne podobný svojmu Majstrovi, ktorý vyrušoval a provokoval svojich súčasníkov. Nie však preto, aby ich „vytočil“, ale dal im priestor pochopiť, čo je dôležité a čo, naopak, možno tak trochu zanedbávať. Jednoducho povedané, nenechať na pokoji nič, čo si žiada pohyb tela, ducha i srdca.Ako ho oslovujem pri každom našom stretnutí: „Pán profesor, píš a ostaň naďalej neprispôsobivým kňazom, lekárom a občanom!“ Skončiť s tým, to by si v jeho prípade vyžadovalo pristúpiť k sviatosti zmierenia! Boh, Cirkev a svet takýchto čudákov potrebujú.Príjemné čítanie!(P. Siard Dušan Sklenka, O. Praem.)

Liturgický rok očami nevyspatej mamy. Povedzme si na rovinu – mamy malých detí nemajú veľa času na posvätné čítania a autorka knihy nie je žiadnou výnimkou. Svoju vieru sa však uprostred materského virvaru snaží žiť so všetkou úprimnosťou a po nociach píše krátke postrehy, uvažujúc nad spojitosťou svojich dní a liturgických udalostí práve letiacich okolo. Čo majú spoločné gaštany s Pannou Máriou Ružencovou? Aj vy máte doma svätého Jozefa? Stretol sa niekedy Ježiš so svojimi starými rodičmi?Vtipné zamyslenia, podčiarknuté nedostatkom spánku, vás rozosmejú nahlas. Pozor, nečítať, keď deti spia!

O deťoch, ktoré mi ukradli srdce. Predstavili ste si niekedy, aké by to bolo postaviť sa za učiteľskú katedru? Aké je to zostaviť test, opraviť diktát alebo robiť dozor na školskom výlete?Autorka v knihe približuje vtipné i menej vtipné zážitky z dvoch rokov, ktoré strávila ako triedna učiteľka prvostupniarov na základnej škole.Dozviete sa, čo v skutočnosti musia riešiť učitelia cez prestávky, aké je to učiť deti, ktorých rodným jazykom nie je slovenčina, v ktorých prípadoch je škola naozaj bezmocná i to, že čisté detské srdiečka nerozlišujú farbu pleti či národnosť.Otvoria sa vám dvere zborovne, chatrče, múzea, ateliéru aj paneláku a zistíte, že hoci deti v triede môžu vyzerať na prvý pohľad rovnako, každé z nich má svoj vlastný príbeh.

na ceste k sebe i do neba. Aj vy sa občas strácate v bludisku rodičovských otázok? O svoje dobrodružstvá a objavy na ceste k sebe i do neba sa delí mama mnohopočetnej rodiny. Jej skúsenosti vám môžu pomôcť zorientovať sa, vyčaria úsmev na tvári a dodajú uistenie, že byť rodičom nie je iba náročné, ale najmä krásne poslanie.V knihe sa dozviete napríklad to:ako prežívať každodenne vieru v rodine,ako budovať sebaúctu dieťaťa,ako riešiť súrodenecké hádky,ako vychovať zdvorilé dieťa,...a mnoho ďalšieho.Pozývame vás hľadať za pomoci autorky vlastné rodičovské skratky.

O deťoch, ktoré mi ukradli srdce. Veselé aj smutné zážitky, ktoré autorka Alžbeta Mohyláková zhrnula do knihy Príbehy spoza katedry, vám poodhalia aj "zákulisie" učiteľského povolania.Nazriete do zborovne, chatrče, paneláku, ale aj múzea a ateliéru. Uvidíte čisté detské srdcia, ale aj tie ubolené. Napriek tomu, že v jednej triede sú deti v rovnakom veku a na prvý pohľad možno aj podobné, každé je iné, za každým je iný príbeh. Niektoré sú zábavné, pri niektorých budete plakať. Také sú zážitky učiteľky na prvom stupni základnej školy.

O dobrých ľuďoch, ktorých stretávam ako kňaz. Kňaz Róbert Flamík sa v istý čas rozhodol prežiť veľké dobrodružstvo a začal stopovať. Aj na cestách a v anonymite ale ostal verný svojmu povolaniu a "náhodné" stretnutia so šoférmi ho priviedli do mnohých zaujímavých situácií. Delí sa o nich v knihe Denník stopára, kde jednoduchým a zároveň pútavým spôsobom v podobe krátkych anekdôt popisuje svoje zážitky. A v mnohých tvárach našiel samotného Krista. Ľudia mu svedčili o Božej dobrote a veselý salezián tak vystupoval z auta vždy obohatený.

Ako zvíťaziť, keď ide o spásu. Kniha Božia taktika od Jána Kotlarčíka s podtitulom Ako zvíťaziť, ak ide o spásu, nám predstavuje ako veľmi sa šport podobá viere, avšak nie úplne. Autor Ján Kotlarčík, bývali volejbalista dnes seminarista, píše, že hoci taktika boja je podobná, víťazstvo je iné. Víťazstvo v športe je pozemské, ale víťazstvo viery je nadzemské - je to víťazstvo smerujúce k Bohu. Víťazstva, ktoré sa dosahujú v športe sú postavené na taktike, na komunikácii, tímovosti a lídrovi. To je potrebné aplikovať aj v prostredí našej viery, no zároveň musíme neustále spolupracovať s Božou milosťou, ktorá nás vo všetkom našom konaní predchádza.

Prečo stopovanie? Už ani sám poriadne neviem. Najprv to voňalo dobrodružstvom, adrenalínom, zaujímavými cestami a stretnutiami... Potom možno to bola provokácia sebe samému, vyjsť zo seba, zariskovať, skúsiť niečo iné v sebe nájsť... potom a to sa mi možno stalo podstatou na chvíľu cítiť blízkosť neznámeho človeka ako svojho blížneho, ktorý gestom služby ukázal lásku. Obyčajne neobyčajnú lásku. Vo všednosti a nevšednosti cesty. Akoby zjavenie. Boží dotyk. Pero Umelca, ktoré v čase kreslí ťahmi večnosti na listoch očakávania a túžby...Teraz už toľko nestopujem. Zlenivel som. Chýba mi však tá vôňa ciest do neznáma s príbehmi bez predvídateľnosti... Ale ten čas tam na tých cestách spolu s toľkými rôznymi ľuďmi mi bol nesmiernym darom. Milosťou. Prekvapením. Darom. A voči daru túžim byť otvorený. A tak čakám. Na cestu. Na niekoho, kto možno bude rád tráviť trocha času pri spovedi s rozhrešením od kňaza stopára. Pokoj s vami. +Don Róbert Flamík

Krátke a svieže zamyslenia od mamy, ako byť s Bohom pri hrnci, práčke aj za volantom.Slovo autorky: Boh a hora neumytého riadu?Pamätám si na tú chvíľu dodnes. Šli sme na prijímacie skúšky na diaľkové štúdium teológie, kŕče v bruchu od strachu, či vieme všetko. Kamarátka, celkom zničená učením, zahundrala: "načo nám tá teológia ako babám vôbec bude?" A náš pán dekan od volantu vtipne poznamenal: „Nie je nič lepšie, ako vďaka štúdiu teologických vied s posvätnou úctou pristupovať k matérii v hrncoch a v plienkach! To je svätosť!“Vtedy sa nám to zdalo nemiestne. Ale dnes sa jemu aj Bohu ako žena, manželka, mama, dcéra a kamarátka ospravedlňujem. Mal pravdu. Ono to síce tak vyzerá, že popri rotovaní okolo rodiny a detí, plus povinností v zamestnaní, nie je reálna šanca – napriek snom a predsavzatiam o tichej, sústredenej, nerušenej (!) modlitbe – mať čas na Boha.Omyl! Boh je neuveriteľne blízko. Skúste čítať. Dá sa poznávať, hovorí k nám a dotýka sa mňa aj teba v celkom obyčajných situáciách a veciach. Ja ho takto zažívam každý deň a všade.