Prsteň a kľúč

Ako zosúladiť podnikanie s rodinou?Čo má pred čím prednosť?Ako zaistiť, aby rodinný život nepretiekol pomedzi prsty na úkor rodiny?Aký postoj zaujať k peniazom? Môžu byť pokušením?A čo korupcia okolo nás a v podnikaní?Odpovede pomôže nájsť brožúra z edície Prsteň a kľúč: Podnikanie a rodina.

Brožúrka pre tých ktorí chcú začať podnikať.

Juraj Jordán Dovala: „Pokúsim sa v tejto knižke priblížiť spirituálny základ ľudskej činnosti a podnikania, ktoré vychádzajú z biblického kontextu. Teológovia už kedysi dávno pochopili, že Biblia je vlastne „manuál na život“. A je to nemenná pravda. Preto, keď budeme jej princípy aplikovať v praxi, každú ľudskú činnosť zušľachtíme a pozdvihneme bližšie k nášmu Stvoriteľovi. Práca a podnikanie sa tak stanú modlitbou, vnútornou piesňou, ktorá dá nášmu životu vyšší zmysel. Začnime chápať podnikanie ako cestu osobného duchovného rastu, ako iniciáciu, ako možnosť hlbšie vrásť do Božieho základu. Nezmysel? Poďme na to, dobrodružstvo začína.“

Ako sa môže dostať do rozporu podnikanie a rodina. Jana Strižencová Po tom, čo jej manžel začal v roku 1996 s predajom potrieb pre stolárov na Orave sa k nemu po pár rokoch oficiálne pridala a „zavesila na klinec" učiteľovanie. Jana Strižencová má spolu s manželom päť detí a firmu Strime, s.r.o., ktorá v súčasnosti dáva prácu okolo štyridsiatim ľuďom. Ako sama hovorí: počas spoločného života sa stále učia čo je zmyslom života a „dovolili" Bohu vstúpiť do svojej rodiny. Deti ich naučili, že viera a Boh nepatria len do kostola a tak sa učia žiť s Bohom aj v ich práci.Nemôžem povedať, že to, čo sme v rodine prežili, to všetko má na svedomí naše podnikanie. Je pravda, že sme boli dlhé hodiny v práci a menej času sme mali na deti, ale myslím, že času bolo dosť, len sme ho nie veľmi užitočne využívali. Hlavne sme nevedeli, že čas je darom od Boha.Aj to, že sme začali podnikať, je preto, aby sme mohli zabezpečiť rodinu. A teda aj deti. Robili sme všetko pre to, aby sme mohli byť samostatní od pomoci rodičov, aby sme si mohli kúpiť byt, alebo postaviť dom. A vďaka podnikaniu sa nám podarilo postarať sa materiálne o rodinu. Aj to, aby sme vedeli pracovať a fungovať vo vlastnej firme, sme sa museli učiť za chodu. Učili sme sa účtovníctvo, predávať, komunikovať so zákazníkmi, komunikovať so zamestnancami. To všetko sme sa museli učiť, a myslím, že sa ešte stále máme čo učiť.Ani vychovávať naše deti nás nikto neučil, aj to sme sa učili počas života s nimi. A mysleli sme si, že to, ako nás vychovávali rodičia, bolo to najlepšie, ale ani to nemusí byť pravda.Ale venovali sme im čas, starali sme sa o nich, hrali sme sa spolu, chodili sme na výlety a dovolenky. Chceli sme im vštepiť úctu k ľuďom, k prírode. Dať im pocítiť, že ich ľúbime a nikdy a za žiadnych okolností ich milovať neprestaneme.Ale myslím že to, čo sme prežili, ale aj čo prežívame, je cesta k zrelosti. A ešte stále je to cesta, a na ceste sem tam aj zablúdime.Autorka

Anna Verešovámá 52 rokov, žije v Kamennej Porube pri Žiline, s manželom Dušanom má päť detí.Je zakladateľkou a dlhoročnou riaditeľkou neziskovej organizácie Áno pre život (od r. 1998). V súčasnosti v organizácii plní úlohu supervízorky a garanta poskytovania špecializovaného poradenstva. Je členkou predsedníctva Fóra života a členkou Výboru Sociofóra; angažovala sa v Aliancii za rodinu. Externe vyučovala na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Žiline. V marci 2016 bola vo voľbách do NR SR zvolená za poslankyňu za hnutie OĽAN0-NOVA. „Ako poslankyňa NR SR sa venujem pro-rodinnej a sociálnej politike, politike zamestnanosti zraniteľných skupín obyvateľstva; zasadzujem sa za zrovnoprávnenie financovania služieb vo verejnom záujme. Predkladám zákony, ktoré by zlepšili každodenný život obyčajným ľuďom. Ako opozičná poslankyňa si plním aj kontrolnú úlohu - dozerať na nakladanie s verejnými financiami a v neposlednom rade kontrolovať prácu našich ministrov pri prijímaní európskych rozhodnutí.Chcem zastupovať komunitu, ktorú dobre poznám a ktorá pozná mňa. S rovnakým nasadením, s akým som sa venovala svojmu povolaniu v prospech ľudí v núdzi, chcem sa venovať aj práci v parlamente. Stále je potrebné zápasiť za spravodlivosť vo verejnom živote."Autorka

Ľubomír Klieštik: „Môj príbeh je o tom, ako som našiel svoj cieľ. Cieľ, ktorý chcem dosiahnuť, ale ešte k nemu musím prejsť časť cesty. Cesta, ktorá je za mnou je cestou úspechov, rastu, pýchy, pádov, víťazstiev a sklamaní, ale aj dobrodružstva, radosti a skúsenosti s naším pánom Ježišom Kristom. Vitajte v mojom príbehu. Ak vám bude na povzbudenie, tak moje písanie malo zmysel a bude pre mňa cťou Vás obohatiť mojím príbehom, aj keď seba považujem za malého, ktorý sa stále potrebuje učiť pokore, manželstvu, otcovstvu a podnikaniu v duchu Ježišovej lásky.“

"Touto malou knižkou vás chcem pozvať na cestu premýšľania o tom, prečo sme prišli na tento svet a čo by sme mali na ňom vykonať. Sme podnikatelia, každý z nás ma prsteň a kľúč od Pána k spravovaniu časti jeho kráľovstva na tejto zemi. Rámec pre naše podnikanie nám dávajú vzťahy – k Bohu nad nami, k sebe samému a k ľuďom a veciam okolo nás.Budeme radi, ak sa pridáte do nášho spoločenstva, ktoré sa rozhodlo pripravovať brožúrky o podnikaní s kresťanskými hodnotami, stretávať sa a vzájomne sa posiľňovať na tejto ceste." (Ján Košturiak, autor).

Benedikt z Nursie a Karol Wojtyła pre podnikateľov. Krátky, no hutný text, ktorý drží čitateľ v rukách, je snahou poukázať na prítomnosť orientácie na ľudskú osobu v kresťanskej tradícii, najmä prostredníctvom diela dvoch svätých: sv. Benedikta z Nursie, patriarchu a zákonodarcu západného mníšstva, patróna Európy, a sv. Jána Pavla II., veľkého pápeža, ale tiež významného filozofa a mysliteľa. Hodnota osoby je spojivom celého diela a snahou autora je upriamiť pozornosť na mimoriadny a univerzálny význam tejto hodnoty v kresťanstve a aplikovať tento poznatok v oblasti podnikateľskej činnosti. (Michal Mária Kukuča OSB)

Miliardy rokov trvajúca evolúcia života na Zemi, uskutočňujúca sa výlučne v réžii samotnej prírody, je dostatočným dôkazom o jej neuveriteľných schopnostiach a nenahraditeľnosti pri riadení svojich systémov. Príroda sama vo svojom evolučnom vývoji sa osvedčila ako najlepšia režisérka, scenáristka i manažérka svojich ekosystémov a z tejto výsostnej pozície by ju nemalo násilím vytláčať nijaké z jej stvorení.Aj človek, hoci je nositeľom najvyššie organizovanej hmoty na planéte Zem, by sa mal ako každý jeden z mnohomiliónového súboru živočíšnych a rastlinných aktérov na zemeguli podriadiť režisérke prírode a konať výlučne podľa ňou napísaného scenára... (Miroslav Saniga)