Zlatý fond SME

V Zlatom fonde prinášame jeden z prvých prekladov Sherlocka Holmesa. V zbierke Námorná zmluva okrem titulnej poviedky nájdete aj ďalšie dobrodružstvá slávneho detektíva. Asi najviac vás prekvapí úžasný Modropáskový automobil.

Žarty, anekdoty, kocúrkoviny a rôzne hlúpe kúsky zozbierané slavistom, folkloristom a etnografom J. Polívkom.

„Ach, aké utešené, božsky utešené to môže byť, keď je dievča takto v milého náručí a on ju bozkáva na ústa, bozkáva…“

S podtitulom utopistický román. Rozpráva o civilizácii návštevníkov z vesmíru, pritom ale karikuje dobové pomery nášho sveta. "V Radvani bolo všetko na nohách, všetko utekalo za balónom k Banskej Bystrici. Balón klesal a klesal, bol vždy väčší a väčší, až mal také rozmery, že vznášajúc sa nad mestom, zakryl ho bezmála úplne, takže nastala tma. Nikto si nevedel vysvetliť, čo to má znamenať; ani banskobystrická inteligencia nemohla rozčúlenému ľudu poslúžiť svojimi vedomosťami. Poverčiví ľudia sa nazdali, že to znamená koniec sveta. Nastal krik a plač — všeobecný zmätok. Staré baby padli na kolená a prosili za odpustenie svojich hriechov…“

Jediná zbierka povstaleckého básnika, Borisa Kocúra, ktorý zahynul v SNP.

Obsiahle dielo zahŕňa slovenské ľudové a národné piesne, ktoré zozbieral sám autor, ale i P. Dobšinský, J. Kadavý, A. Halaša,, D. Kordoš, Matej Hrebenda, T. Kolenyiová a ďalšie osobnosti.

Obsiahle dielo zahŕňa slovenské ľudové a národné piesne, ktoré zozbieral sám autor, ale i P. Dobšinský, D. Bachát, J. Kalinčiak, S. Medvecký, S. Ormis, Fr. Šujanský, A. E. Timko a ďalšie osobnosti.

Príslovia a porekadlá sú vyjadrením ľudovej múdrosti, skúsenosti, ľudové pravdy i zaužívané rečové zvraty. Vo svojej zbierke slovenského národného literárneho bohatstva Chrástek vydal príslovia, porekadlá a podobenstvá, ktoré medzi ľudom zozbieral predovšetkým P. Dobšinský, P. Krupa a F. Sasinek.

Slavista, folklorista a etnograf Jiří Polívka urobil dôkladný rozbor a prehľad slovenských ľudových rozprávok a povestí. V tejto knihe sú hádam všetky povesti o obroch, zbojníkoch, rytieroch, drakoch, vodníkoch, o pokladoch, hradoch, zvonoch, studničkách…, čo si kedy ľud na Slovensku rozprával.

Jedno z najslávnejších diel svetovej literatúry. Dielo o krutej žiarlivosti, ktorá ničí manželstvo, o hlbokom rozvrate medzi dvoma ľuďmi, ktorí sa kedysi hlboko milovali. Dielo, ktoré bolo v mnohých krajinách dlhú dobu súdne prenasledované i zakázané.

Zbierka hier, obyčajov a povier odzrkadľuje každodenný i sviatočný život ľudí v minulosti, ich umelecké cítenie, postoje, zmysel pre humor a životnú múdrosť. Zoznamuje nás s tradíciami dodržiavanými v priebehu celého roka.

Jána Francisciho tentokrát predstavujeme ako prekladateľa. Poslovenčil veselohru Josefa Štolbu Tak je to na tomto svete! Prekvapenie dvoch mamičiek, ktoré si mysleli, že ich dcérky ani nevedia na mužov pozrieť, nemá konca-kraja…

Prejdime sa spolu s Ferdinandom Dúbravským Skalicou, Stupavou a ďalšími mestečkami a dedinami západného Slovenska a zoznámme sa s povesťami a povedačkami, ktoré o nich kolujú od dávnych čias.

Jána Francisciho tentokrát predstavujeme ako prekladateľa. Poslovenčil veselohru H. Börnsteina Oklamaní klamári. „Budeže to kapitálny žart!“

„Už ako malý chlapec mal som akési vrodené vlohy sporiť s rozumom. Nerád som sa primnoho učil. Načo prepínať svoj mozog hneď v prvých triedach, keď nám profesori v tej najvyššej aj tak všetku múdrosť rozložia? Že je napínanie mozgu škodlivé, presvedčil som sa zavčasu sám na sebe. Keď som sa bifľoval školskú úlohu, rozbolela ma od toho neraz hlava. Učiteľ si myslel, že som lenivý a hlúpy. Ten zabednený hlupák nemal ani tušenia o tom, že ja to robím dľa vyšších zásad. Chcel som zašanovať svoju hlavu, aby som mohol vykonať ľudstvu svojím čarom veľké služby…"

So žabami stretávame sa veľmi často v prísloviach, podobenstvách, bájkach, povestiach a poverách ľudu slovenského, práve tak, ako aj u iných národov. Počujeme o nich riekanky, básničky i vtipy, nachádzame ich v zemepisných názvoch, niektorí k nim cítime odpor. O tom všetkom píše J. Ľ. Holuby v tomto zábavnom i poučnom dielku.

Pavla Dobšinského poznáme ako zberateľa slovenských ľudových rozprávok. K. A. Medvecký sa zasa venoval vytvoreniu zbierky slovenských ľudových balád. Zaznamenal ich a vydal vlastným nákladom. Zbierka poukazuje na kultúrnu úroveň a podáva obraz každodenného života slovenskej rodiny, vojaka, zbojníka, väzňa, zaľúbencov, ale i osobností známych z dávnej histórie.

„Chceme podať svetu a sebe nový dôkaz toho, že národ slovenský vie i poznať i uznať i vyznať spevotvorstvo svoje. Radostne prijme Slovenstvo rozkošnú túto kyticu predivných kvetov hôlnych, o tom sme úplne presvedčení.“ Zdigitalizované vydanie z roku 1868.

Román z prostredia bratislavskej vysokoškolskej mládeže tridsiatych rokov minulého storočia. Ako sa cíti Alina, veriaca v lásku a manželstvo vo svete študentov uvoľnených mravov?

„Životopis spisovateľov objasňuje značne jeho diela, je akoby kľúčom do ich svätyne. A nikto, tuším, život človeka vernejšie opísať nemôže ako on sám. To, hľa, príčina, prečo ja končím svoju spisovateľskú činnosť krátkym opísaním pamätnejších svojich osudov. Kto menovite so slovenskou literárnou i politickou históriou zapodievať sa bude, ten tu daktoré užitočné pokynutia nájde.“

Krivoprísažník je príbeh napísaný na základe skutočných udalostí. Jeho autor, Pavel Križko, bol autorom nielen historických štúdií, ale tu sa prejavil aj ako pedagóg: „Heslo moje je: ,Príklad skorej dovedie k cnosti nežli ústa‘ — a majúc pred očima obzvlášte nádejnú mládež slovenskú, ustálil som sa na tom, že jej budem odporúčať cnosť a oškliviť hriech.“

V oných krásnych večnezelených ihličnatých pralesoch nášho milého a pôvabuplného Pohronia, ktoré tiahnu sa severozápadným smerom od Brezna ku Čertovici, zdržoval sa a prebýval istého času jeden vĺčko v najkrajšom veku svojho života. My vĺčka tohto volať budeme „vlkom špekulantom“, lebo meno toto skutočne si zaslúži. Bol on šelma a mal viac fígľov a lsti než srsti na svojom kožuch. Prepísané zo švabachu.

Pavel Križko pracoval takmer celý život ako archivár. Vďaka tomu sa oboznámil s dejinami banských miest na Slovensku. Spoznajte ich i vy, ktorí dejiny študujete, ktorí ich učíte, i vy, pre ktorých sú dejiny záľubou.

Ľudská komédia, 10-dielna alegorická básnická dráma slovenského literáta a príslušníka štúrovskej družiny, V. P. Tótha.

Elena Petrovská, vlastným menom Božena Okrucká, sestra spisovateľa Petra Kompiša, je autorkou čŕt a krátkych próz.

Ľudovít Vladimír Rizner bol nielen spisovateľom, ale aj redaktorom a pedagógom, autorom učebníc i učebných pomôcok. Predovšetkým deťom a mládeži je určená jeho zbierka básničiek Od srdca k srdcu.

Ako sa zmení život Evy, ktorej muž údajne padol vo vojne? Dráma v štyroch dejstvách od Ferka Urbánka, autora vyše 50 divadelných hier.

Rozsiahle epicko-didaktické dielo „Mijawa s nowím wekom“ (vyšlo r. 1851) zachytáva históriu Myjavy. Autor prejavil v ňom vlastenectvo, lásku k rodnému kraju, k ľudstvu a pokroku vôbec. Digitalizátori Zlatého fondu SME ho prepísali zo švabachu pre dnešných čitateľov.

Ústrednou postavou románu je zvrhlík, neľútostný Ľudovít Fekete. Votrie sa do rodiny Veselovskovcov, ožení sa s ich prekrásnou dcérou Faninkou, ktorú beštiálne zavraždí, dostane sa na galeje a napokon pomätený hynie. Okolo neho krúti sa Vansovej román, jeho ako dieťa doby a spoločnosti vykresľuje v napínavých a hrôzostrašných situáciách a súčasne cez neho obžalúva mravy a nespravodlivosť tých čias. Stupňovanie hrôzy, bezcitnosť a diabolstvo tohto bezohľadného pánika, zbesilosť jeho činov, to všetko je písané s takou presvedčivosťou, že knihu prečítate jedným dúškom.

Andreja Sládkoviča poznáme predovšetkým ako autora básnických skladieb Marína a Detvan. Epická skladba Milica vznikla z dvoch samostatných básní, Oľga a Perla háremu. Z dvoch odlišných postáv (Olga a Zaida) vytvoril Sládkovič jednu postavu, ktorú pomenoval Milicou.

Nájdené nemanželské dieťa výrazne zasiahne do volieb župana. Veselohru, ktorá rozvíja tento príbeh, napísal Jonáš Záborský v roku 1866. Bola podľa nej natočená i televízna inscenácia a objavila sa aj na doskách slovenských divadiel.

Nikto z nás nevie so slovenským jazykom pracovať tak brilantne, ako to to urobil Pavol Országh-Hviezdoslav vo svojich spevoch o oravskej prírode. V básňach maľuje obrazy lesov, hôr a lúk. Vedie dialóg s prírodou, rozpráva sa so stromami, kvetmi, zvieratami ako s najbližšími bytosťami. Nechajte sa pohladiť krásnym jazykom, ktorý vás prenesie do panenskej slovenskej prírody v 19. storočia.

„Akoby hrach na stenu hádzal“, „Čo sa babe chcelo, to sa jej prisnilo“ či „Pýcha pred pádom chodí“. Všetci tieto príslovia poznáme, niektoré občas použijeme. Za to, že úplne nezmizli, vďačíme aj Adolfovi Petrovi Zátureckému. Stovky ich zozbieral, rozdelil podľa vlastností, na ktoré odkazujú a vydal (1896). Historické príslovia a porekadlá neprinášajú len milý závan starosvetskosti, ale aj presnú snímku mentality našich predkov.

Komédia plná vtipných dialógov. Krásna slovenčina, nárečia i skomolené nemecké a maďarské výrazy. Nechýba ani zámena mien a celý rad komických zápletiek a konfliktov. Inkognito Jána Palárika sa predstavilo neraz na doskách amatérskych i profesionálnych divadiel, ale i v podobe televízneho filmu.

Jakuba Grajchmana často jeho súčasníci prirovnávali k Puškinovi, my ho dnes takmer nepoznáme. Pritom je považovaný za najvýznamnejšieho dramatika slovenského romantizmu. Bol kritikom svojej doby a hľadal riešenia a odpovede na mnoho problémov. Do úst hrdinov divadelných hier, ktorých je autorom, vkladal svoje filozofické úvahy. Jedným z nich je i Karol Búrny z hry Melancholický gavalier.

Vďaka filmu Jánošík (1921) sa Slovensko zaradilo medzi prvých desať krajín, ktoré vyrobili dlhometrážny nemý hraný film. V roku 1995 bol zapísaný do svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Predlohou k filmu bol román „Jánošík, kapitán horských chlapcov“ Gustáva Maršalla-Petrovského.

„Ani vo snách by mi nebolo napadlo, že kedysi budem smieť na vlastné oči videť tie pamätné miesta, kde odohrali sa deje pre celé človečenstvo tak dôležité, ako v týchto zvláštnych krajoch staroveku, v Egypte a v Palestíne.“

Rozprávanie Daniela Šusteka nám umožňuje dokonalejšie poznať pomery v Amerike, do akých prichádzali koncom 19. storočia naši vysťahovalci.

„Mestečko Vrbovce leží v nitranskej stolici na hraniciach Moravy. Tu nachodia sa šiance z časov Rákócovských. Z mestečka tohoto pošlo viacej o národ i cirkev zaslúžilých mužov. Avšak nechcem písať historiu, ale len poviestky a báje, ktoré mi utkvely v pamäti.“

Čo je najväčší poklad? V tejto rozprávke sa síce ukrýva v truhličke, ale zlato, šperky a drahé kamene to nie sú.