2. svetová vojna

Spomienky nemeckého františkánskeho kňaza Gereona Goldmanna (1916-2003) priťahujú tisícky čitateľov. Život plný napätia, drámy a Božej blízkosti zachytáva v svojich poznámkach:duchovná formácia katolíckeho hnutia mládeže a jeho vstup do františkánskeho rádu,vstup do armády po začatí 2. svetovej vojny,vojenský súd,zvláštne povolenie od pápeža k vysviacke bez teologického štúdia,odsúdenie na trest smrti,záchrana na poslednú chvíľu,misijná cesta do Japonska.Jednoducho povedané vzrušujúci príbeh otca Gereona, ktorý sa nechal viesť Bohom počas svojho rušného života.

Tri mladé matky a ich neobyčajný príbeh o odvahe, vzdore a odhodlaní žiť. Nacisti zabili ich manželov. No ony nestratili odvahu a odmietli si nechať vziať svoje nenarodené deti.Tri ženy v koncentračnom tábore Priska, Rachel a Anka. Kniha Odsúdení prežiť je pozoruhodný pravdivý príbeh troch matiek, ktoré sa vzopreli smrti, aby dali život svojim deťom.Východná Európa rok 1944. Tri ženy sa domnievajú, že sú tehotné, ale sú odtrhnuté od svojich manželov skôr, ako si môžu byť isté. Rachel je poslaná do Osvienčimu a ani netuší, že jej manžela zastrelili. Priska a je muž cestovali spolu, ale pri príchode ich rozdelili hneď na rampe. Taktiež v Osvienčime, Anka dúfa, že sa stretne so svojím manželom. Po tom ako ich rodiny skončili v plynových komorách, sú mladé ženy odhodlané udržať si všetko, čo im ešte ostalo: holé životy a ich bábätká. Každý deň sprevádzal strach, že ich tehotenstvo bude odhalené jednotkami SS. Boli nútené ťažko pracovať a takmer umreli od vyhladovania.V apríli 1945, keď už boli spojenci blízko, Priska porodila. Ju a jej dieťa, spolu s Rachel a Ankou poslali ako zostávajúcich väzňov do koncentračného tábora v Mauthausen. Cesta trvala nekonečných 17 dní. Rachel porodila vo vlaku a Anka pri bráne tábora. Všetky si mysleli, že zomrú, ale potom nastal zázrak. V plynových komorách dôjdu zásoby Cykonu B, spojenci sa blížia a členovia SS utekajú. Navzdory všetkých očakávaniam, tri matky spolu so svojimi deťmi prežili cestu za trpkou slobodou.Pri príležitosti 70. Výročia oslobodenia Mauthausen rozpráva autorka príbeh troch detí spojených neuveriteľnou túžbou ich matiek prežiť.Prečítajte si recenziu na knihu Odsúdení prežiť na našom Blogu.

Skutočný príbeh Slovenky, ktorá prežila štyri koncentračné tábory. "Bola som Mengeleho dievča. Jedna z mnohých, ktoré museli zniesť jeho pokusy. Jedna z mála tých, ktoré to prežili. A možno som jediná, ktorá ho porazila – on a jeho tím mi robili veci, po ktorých by som už nikdy nemala spoznať ten najväčší dar – držať v náručí vlastné dieťa. Porazila som ich dvakrát. Mám dve skvelé dcéry. Bola som vo svojom živote neskutočne šťastná, aj absolútne zlomená. Stratila som veľkú lásku, aby som pomaly a postupne našla takú, čo pretrvala celý život. Prežila som štyri koncentráky..." (autorka)Kniha Mengeleho dievča je biografickou spomienkou Violy Stern - Fischerovej o tom, ako 2. svetová vojna kruto zasiahla do života jednej židovskej rodiny žijúcej v Lučenci.

Úplné vydanie najznámejšieho denníka na svete pod záštitou Nadácie Anny Frankovej.Asi každý z nás pozná príbeh Anny Frankovej. Denník bol pre ňu v jej tesnom úkryte náhrada za priateľa a konverzačného partnera, ventilom pre starosti a výbuchy hnevu a cvičisko pre jej literárne nadanie. Pre nás zostane najsmutnejším a najdojemnejším dokumentom o prenasledovaní Židov v nacistickom Nemecku.Teraz však vychádza nová verzia, kedže v auguste 1998 sa v Amsterdame zverejnilo päť doteraz neznámych stránok z denníka Anny Frankovej. Bol to zrejme otec, Otto Frank, ktorý tieto stránky, obsahujúce kritické Annine poznámky o rodičoch, neposkytol k zverejneniu. No po starostlivom posúdení pravosti sa teraz tieto stránky pridávajú ku všetkým oprávneným výtlačkom denníka po celom svete.Denník Anny Frankovej bol publikovaný prvýkrát v roku 1950 v nemčine. Toto vydanie je doplnené o nezverejnené pasáže a vysvetľujúce dodatky.

Pod rímskym nebom. Rím 1943. Mesto okupujú nacisti. Tisíce Židov sú v ohrození života. Vo Vatikáne, neutrálnom štáte na území Ríma, sa pápež Pius XII. urputne snaží uchrániť ho pred hladom a úplným zničením. Krásna Miriam, dcéra židovského kníhtlačiara, prežíva svoje priateľstvá a lásku na pozadí ukrutnej vojny. Po deportácii obyvateľov židovského getta však stráca kontakt s rodinou, priateľom Davidom i svojou láskou Marcom.Pius XII. vyhlási rímske kostoly a kláštory za extrateritoriálne územie Vatikánu a tak v nich tisíce Židov môžu nájsť útočište. Medzi nimi i Marco a Davide, ktorí riskujú svoje životy pri záchrane Miriam z rúk nacistov. Dokážu však múry kostolov odolať narastajúcej nenávisti nacistov, ktorá nerešpektuje ani autoritu pápeža?

Skutočný príbeh. Roxane van Iperen v knihe Sestry z Osvienčimu vyrozprávala skutočný príbeh židovských sestier Janny a Lien. Tieto sestry sa v zapojili do odboja proti nemeckým okupantom počas druhej svetovej vojny. Neraz boli ich životy v ohrození a kvôli pomoci židovským spoluobčanom bola v nebezpečenstve aj ich rodina a najbližší. Janny a Lien sa podarilo dlho ukrývať pred nacisami, ktorých úlohou bolo transportovať všetkých holandských Židov do vyhladzovacích táborov. Koncom vojny napokon i ony dve s celou rodinou skončili v koncentračnom tábore Osvienčim II, známom aj ako Auschwitz-Birkenau.

Skutočný príbeh o žene, ktorá zachránila viac ako 2500 detí z varšavského geta. Bol nádherný teplý deň, keď hordy nemeckých vojakov ozbrojených po zuby, obkolesili malé geto, kde Ewa pracovala. Zostala uväznená v zablokovaných uliciach s osirelými deťmi. Keď sa o tom Irena dozvedela, ihneď zvolala priateľov na záchrannú misiu. Bola odhodlaná riskovať čokoľvek a nejakým spôsobom zimprovizovať plán na záchranu Ewy a detí pred deportáciou... (s. 154)Skutočný príbeh Ireny Sendlerovej, ktorú nazývajú Schindlerom v ženskom prevedení. Vo svojom rodnom Poľsku je Irena dnes hrdinkou, aj keď sa ňou stala až nedávno. Jej príbeh bol potichu pochovaný celé desaťročia, podobne, ako mnohé iné príbehy po celom Poľsku. Irena spoločne s priateľmi a tímom oddaných spolupracovníkov prepašovala batoľatá cez nemeckých strážcov a židovských policajných zradcov z varšavského geta v kufroch a drevených debnách. Preniesla batoľatá a školopovinné deti cez mestské smradľavé a nebezpečné kanále... A počas toho všetkého bola zamilovaná do Žida, ktorého spolu s priateľmi úzkostlivo ukrývali počas celej vojny.Kniha Irenine deti je strhujúcim príbehom od ktorého sa nebudete môcť odtrhnúť, presne taký, aký píše sám život.

Nemôžem odpustiť. 07. apríl 1944: Alarm sirény oznámil útek dvoch slovenských väzňov z vysokostráženého vyhladzovacieho tábora v Osvienčime, ktorý bol pod kontrolou nacistického Nemecka. Utečenci Rudolff Vrba a Alfred Wetzer boli pri svojom úteku, ako jední z mála, úspešní a zachránili si život. Ale čo viac, podali prvé presné informácie zmanipulovanej spoločnosti o tom, čo sa deje v Osvienčime. Pius XII., Winston Churchill a Franklin Roosevelt ich slovám uverili.V knihe Utiekol som z Osvienčimu podáva autor autentické reakcie ľudí po prvom vypočutí si tejto prekvapivej správy. Máloktorý čitateľ by bol schopný čítať o neľudskom čakaní na smrť, ktorý zriadila Nemecká ríša, bez toho, aby cítil hlboké emócie. Mnohí nachádzajú v tejto knihe osobný príbeh hrdinstva vydať sa priamo s odvahou do zdanlivo beznádejnej situácie. Dielo obsahuje kľúčové dobové dokumenty: správu Rudolfa Vrbu a Alfreda Wetzlera,svedeckú výpoveď Rudolfa Vrbu na súdnom procese s Adolfom Eichmannom,štúdiu Rudolfa Vrbu Úloha holokaustu v nemeckej ekonomike a vojenskú stratégiu,správu Rudolfa Vrbu Prípravy na holokaust v Maďarsku: výpoveď očitého svedka,Doslov Johna S. Conwaya, profesora histórie na University of British Columbia, Vancouver, B.C., Kanada, pod názvom Význam správy Vrba - Wetzler o Osvienčime - Brezinke.

2. (samostatný) diel z 2. Spisovateľka Kristy Cambronová sa vo svojej tvorbe zameriava na na príbehy z druhej svetovej vojny a historické romány z regentského Anglicka. Jej inšpiráciou boli vojnové zážitky, ktoré si vypočula od svojho starého otca.Román Vrabce z Terezína je príbehom nádeje uprostred útrap a hrôz koncentračného tábora. Osudy dvoch hrdiniek – jednej zo súčasnosti a jednej z minulosti – prebiehajú v dvoch časových líniách. Sera Jamesová zo súčasnosti má pred sebou slávnostné otvorenie novej galérie a rozprávkovú svadbu. Dokonalú idylku naruší súdny spor, do ktorého je zavlečený jej snúbenec. Sera bojuje o záchranu budúcnosti a manželstva, ktoré sa hneď po uzavretí ocitne v kríze. Karolína Makovská je novinárka pre anglický denník The Daily Telegraph. V Prahe zanechala svoju židovskú rodinu. Nie je však v bezpečí ani v Londýne, kde na vlastnej koži zažíva nemecké bombardovanie britskej metropoly. Nekoniec sa vracia do rodného mesta a riskuje život, aby zachránila svojich najbližších.Svety oboch hrdiniek prepojí život malého dievčatka, ktoré im ukáže, že ani v tých najtemnejších okamihoch netreba prestať dúfať. Sera a Kája sa musia naučiť spoliehať na svoju vieru a bojovať o to, na čom im skutočne záleží.

Callie Randallová vedie tichý život majiteľky kníhkupectva, v ktorom trávi väčšinu voľného času. Callie je introvertka a potom ako sa s ňou jej snúbenec rozišiel, trávi s ľuďmi čoraz menej času. Jej život sa točí najmä okolo kníhkupectva a neuspešného projektu, ktorý založila. Nevedie zvlášť vzrušujúci život a domnieva sa, že jej to dokonalo vyhovuje. Jedného dňa nájde v starom nemeckom vydaní Bambiho tajomný zašifrovaný zoznam, ktorý ju dovedie k neuveriteľnému príbehu Anniky Knopfhovej. Zoznam, ktorý Callie objaví pochádza z roku 1938, z čias druhej svetovej vojny, koncentračných táborov a obsadenia Rakúska nemeckými vojskami.Autorka knihy Melanie Dobsonová rozvíja pútavý príbeh dvoch rozdielnych časových línií. V prvej línii sa ocitáme v Rakúsku v roku 1938. Annika pomáha svojmu dobrému priateľovi Maxovi Dornbachovi ukryť pred nacistami najcennejší majetok Maxových židovských kamarátov. Majetok spoločne ukryjú do rodinného sídla v Rakúsku. Annika si čoraz viac uvedomuje, že Maxa nedokáže prestať ľúbiť. Problém nastáva, keď si Max privedie do domu mladé židovské dievča. Annika je zranená a vďaka Maxovmu nerozvážnemu počinu sa všetci traja ocitajú vo veľkom nebezpečenstve.Druhá dejová linka knihy Ukryté vo Hviezdach začína o osemdesiat rokov neskôr. Callie Randallova má zlomené srdce a nahovára si, že ak nič neskúsi, nič nepokazí. Jej pokojný život sa mení po tom, ako ju historik upozorní na dôležitosť tajnomného zoznamu, ktorý našla. Je nútená vykročiť zo svojej komfortnej zóny a vydať sa na cestu neuveriteľného dobrodružstva, vďaka ktorému nachádza veci, v ktoré už ani nedúfala.

Román o nádeji a prežití podľa skutočného príbehu slovenských rodáčok. Heather Morrisová, autorka bestselleru Tetovač z Auschwitzu, je tiež autorkou knihy Tri sestry. Román podľa skutočného príbehu slovenských rodáčok - sestier chytí každého čitateľa za srdce. Cibi, Magda a Livi - tri mladé dievčatá slúbili otcovi, že nedovolia, aby ich čokoľvek rozdelilo. Keď však pätnásťročná Livi dostane príkaz na transport do Osvienčimu, devätnásťročná Cibi ide s ňou - plná odhodlania ochrániť mladšiu sestru. Tretia - prostredná zo sestier, sedemnásťročná Magda, ostala doma a ukrývala sa, no nakoniec aj ju dostihol rovnaký osud a odviezli ju do Osvienčimu. Tam sa tri sestry znova stretávajú a kladú si nový spoločný cieľ - prežiť.

Skutočný príbeh Slovenky, ktorá prežila štyri koncentračné tábory. „Každý večer, keď myslím na svojich drahých, ktorí už nežijú, si hovorím: Ako si to mohla prežiť? Sama neviem. Bolo to naozaj iba o šťastí a náhode.“ To sú slová Violy Fischerovej, ženy, ktorá prežila Mengeleho pokusy, štyri koncentračné tábory a nakoniec nacistom utiekla. Tá hrozná doba stvorila množstvo príbehov. Príbehov o odvahe, statočnosti, láskavosti a obetovaní sa, ale aj o zlobe, podlosti a obludnom ponižovaní iných ľudských bytostí.Príbeh Violy Fischerovej je však výnimočný. Ona totiž okrem toho, že prežila peklo táborov smrti a našla v sebe silu na riskantný útek, dokázala ešte niečo. Vďaka nej chytili brutálnu dozorkyňu z Birkenau. Po vojne sa náhodou stretla so svojou veľkou láskou. Mužom, o ktorom roky nevedela, či ešte žije. Ale nakoniec sa vydala za niekoho iného. Rytiera. Skutočného novodobého rytiera, ktorý získal toto vyznamenanie od francúzskeho prezidenta za statočnosť v boji na strane Spojencov. Viola Fischerová po rokoch zverila svoje spomienky reportérke Veronike Homolovej Tóthovej. Táto kniha zaznamenáva jej osud i osudy iných ľudí, ktoré by nemali upadnúť do zabudnutia.

Jeremy Dronfield je autorom knihy Chlapec, čo nasledoval otca do Osvienčimu a rozprávačom skutočného príbehu Gustava a Fritza Kleinmannovcov, otca a syna, ktorí zažili nacistické koncentračné tábory v celom rozsahu - od života pod nemeckou okupáciou cez Buchenwald, Osvienčim, väzenskú vzburu až po pochody smrti a ešte ďalej po Mauthausen.Keď otca Gustava transportovali do Osvienčimu, čo sa dalo považovať za rozsudok smrti, Fritz sa zriekol vlastného bezpečia a rozhodol sa ísť s otcom. Silu a odvahu prežiť najťažšie chvíle, ktoré si mnohí z nás nedokážu ani len predstaviť, im dodávala vzájomná láska a oddanosť. Základom knihy sú udalosti zaznamenané v denníku Gustava Kleinmanna, ktorý si tajne písal v koncentračných táboroch od októbra 1939 do júla 1945. Dronfield je spisovateľom, ale aj historikom, a tak pri písaní knihy vychádzal z rozsiahleho dokumentárneho výskum vrátane svedectiev tých, čo prežili, nazrel i do záznamov z táborov a oficiálnych dokumentov, ktoré dosvedčujú vierohodnosť príbehu.

Pri slovnom spojení "nacistická éra" sa väčšine ľudí vybaví (okrem Hitlera) meno Anna Franková. Anna sa narodila v roku 1929 vo Frankfurte nad Mohanom a zomrela v koncentračnom tábore Bergen-Belsen v roku 1945. Jej denník opisuje život v úkryte v rokoch 1942 - 1944. V tom čase bola Anna dievča so zrelým pohľadom na svet. Denník Anny Frankovej do formy komiksu upravil Ari Folman. Do komiksovej podoby však nebolo možné spracovať celý pôvodný text Anninho denníka. Komiks teda zachytáva len jeho časť, no napriek tomu mu ako celku ostáva verný. Niektoré denníkové zápisy sú vynechané a niektoré pospájané alebo zhustené. Výtvarná podoba denníka sa snaží zachytiť Annin silný zmysel pre humor, sarkazmus a posadnutosť jedlom. Obdobia depresií a zúfalstva sú znázornené v podobe fantastických scén alebo v podobe snov.Dielo bolo vytvorené na pamiatku Anny Frankovej. Jej odkaz je v knihe podaný verne a citlivo.

Kryptológovia 3. On vidí vzorce v tom, čo ona považuje za chaos.Ona vidí krásu vo svete, ktorý on považuje za zničený.Zivon Marin bol až do októbrovej revolúcie, ktorá zničila jeho svet, jedným z najlepších ruských kryptografov. Keď vyjadril svoj nesúhlas s Leninom, bol nútený utiecť z Ruska. Je nahnevaný a rozhodnutý ponúknuť svoje služby Britom. Nedokáže však prestať myslieť na svojho brata, ktorý podľa všetkého zomrel pri vlakovom nešťastí.Lily Blackwellová vidí svet najlepšie cez objektív svojho fotoaparátu a je talentovanou retušérkou. Vďaka kontaktom jej otca ju najmú do tajnej služby, no jej matka sa to nesmie dozvedieť, pretože by to odsúdila.Keď raz kapitán Blackwell pozve Zivona na večeru, medzi ním a Lily vznikne priateľstvo, ktoré sa čoskoro zmení na lásku. Obaja však majú svoje tajomstvá a ani jeden z nich si nie je istý, či sa môže tomu druhému zveriť. Keď sa stane niečo, čo vyvolá pochybnosti o Zivonovej lojalite, treba dokázať jeho nevinu nielen kvôli ich snom o spoločnej budúcnosti – v hre je najmä ukončenie vojny.Roseanna M. Whiteová je úspešná autorka, niekoľkokrát nominovaná na cenu Christy Award. Už dlho tvrdí, že slová sú vzduch, ktorý dýcha. Keď práve nepíše, učí doma svoje deti, robí jazykové korektúry, navrhuje obálky kníh a tvári sa, že jej dom má samočistiacu schopnosť. Roseanna je autorkou množstva historických románov, ktoré sa odohrávajú na rôznych kontinentoch v rôznych obdobiach. Do jej kníh sa vždy nejak vplížia špióni a vojna... a vykompenzujú jej úplne obyčajný život.

Biografický román Moja priateľka Anna Franková chytá za srdce a dodáva nádej. Hannah Pick-Goslarová rozpráva svoje svedectvo o nezlomnej sile priateľstva, lásky a spomienok. Skutočný príbeh je obrovským povzbudením a vzbudzuje vďačnosť za všetko, čo máme.

V roku 1944 obsadili nacisti Maďarsko a narýchlo sa pustili do masovej likvidácie židovského obyvateľstva. Väčšinu deportovali do vyhladzovacieho tábora v Osvienčime. Rovnaký osud postihol aj lekára Miklósa Nyiszliho. Za bránami koncentračného tábora sa ocitol ešte v apríli, kde sa hneď po príchode podrobil selekcii. Josef Mengele, dôstojník SS a lekár, vtedy vyzval tých, čo študovali na nemeckých univerzitách a majú znalosti z patológie a forenznej medicíny, aby vystúpili z radu. Z päťdesiatich prítomných lekárov tak učinil len jeden – Miklós Nyiszli. Tak sa začala jeho neuveriteľná cesta po boku sadistického doktora Mengeleho. Nyiszli sa stal členom Sonderkommanda, skupiny väzňov, ktorá pracovala v plynových komorách a v krematóriách a spravidla po štyroch mesiacoch tam sama končila. Nyiszliho poverili vykonávaním pitiev. Je zázrak, že ako očitý svedok Mengeleho zvrátených, sadistických experimentov, najmä na dvojčatách a ľuďoch postihnutých dwarfizmom, prežil. V tom období už nacisti zahladzovali všetky dôkazy. Nyiszli krátko po vojne ako jeden z prvých odhalil svetu všetky zverstvá, ktoré sa v táboroch diali, a to v čase, keď väčšina ľudí ešte zatvárala oči pred pravdou.

Nacisti ich nechali nažive len preto, lebo boli dvojičky. V lete roku 1941 nacisti deportovali Evu Mozesovú Korovú a celú jej rodinu do Osvienčimu. V priebehu tridsiatich minút ich od seba oddelili. Eviných rodičov a staršie sestry poslali rovno do plynovej komory, kým Eva a jej sestra-dvojička Miriam sa ocitli v rukách Mengeleho, ktorý bol známy aj ako Anjel smrti. Mali vtedy len desať rokov.Dvojičky mali v Osvienčime určité „privilégiá“ – mohli nosiť vlastné oblečenie a nevyholili im hlavy dohola, ale stali sa objektom Mengeleho sadistických experimentov. Veľa z nich zomrelo v dôsledku pokusov, chorôb a hladovania. Ale ďalšie prežili vďaka obdivuhodnej detskej vynaliezavosti, odvahe a neochvejnej vôli žiť. Eva si s odstupom desaťročí spomína na svoje šťastné detstvo v Transylvánii, vzostup antisemitizmu a jeho vplyv na jej rodinu. Mesiace strávené v Osvienčime opisuje vecne, citlivo a s veľkou dávkou nadhľadu. Jej rozprávanie je inšpiratívnym príbehom o vytrvalosti, odhodlaní a boji o prežitie tvárou v tvár extrémnemu zlu.V epilógu Eva hovorí o svojej nevšednej ceste k uzdraveniu a pozoruhodnom rozhodnutí verejne odpustiť nacistom. V Spojených štátoch amerických, kam sa z Izraela presťahovala za manželom, založila múzeum holokaustu, prednášala po celom svete a organizovala exkurzie do Osvienčimu. Svoj život zasvätila šíreniu posolstva o odpustení, mieri a odstránení nenávisti a predsudkov na svete.

Život Šimona a Karla se změní v den, kdy jsou tito dva kamarádi rozděleni gestapem. Karel, mladý katolík, je poslán do vyhlazovacího tábora Auschwitz, kde potkává Maxmiliána Kolbeho, a Šimon, žid, zůstává osamocený, sžíraný pocity viny. Co se s nimi stane? Co jim život přinese? Jak se vyrovnají s tíživým a bolestným tajemstvím? Potkají se ještě někdy? Tyto dva životy a jejich podivuhodný osud přenese čtenáře do víru poválečných let, boje o přežití a skutečné síly odpuštění.

Odvážila sa zamilovať. Odmietla sa vzdať nádeje.. Osvienčim, 1942: Tento nezabudnuteľný román založený na skutočnej udalosti oživuje najsilnejší príbeh zakázanej lásky v dejinách. V Osvienčime obohnanom ostnatým drôtom sa napriek nepredstaviteľným prekážkam do seba zamilujú dvaja ľudia. To, čo sa stane potom, vám vráti vieru v ľudskosť a prinúti vás veriť v nádej aj tam, kde by nemala existovať.Helena vystúpila z dobytčieho vagóna na zamrznutú pôdu Osvienčimu. Zostáva jej dvadsaťštyri hodín života. Hneď zajtra ju plánujú zabiť, ani jej nevytetujú väzenské číslo. Kým okolo nej padá sneh, chveje sa, lebo vie, že bola odsúdená na smrť za zločin, ktorý nespáchala. Keď k Helene podíde dôstojník v sivej uniforme a odtiahne ju preč, obáva sa najhoršieho. Namiesto toho jej povie, že jeden z dozorcov má narodeniny, a prikáže jej, aby mu zaspievala.„Nechcem, aby sa ti niečo stalo,“ zašepkal a vtlačil jej do ruky lístoček. Keď si ho prečítala, celé telo sa jej zachvelo: Zaľúbil som sa do teba.Nasleduje príbeh lásky, ktorá bola zakázaná a nemožná, a predsa zachránila obom, a mnohým ďalším, život.

Číta: Věra Slunéčková Celkový čas: 3 hodiny 23 minút "Četba z deníku, který se stal symbolem utrpení Židů za 2. světové války. Anne se narodila v roce 1929 v Německu, v roce 1933 její rodina uprchla před Hitlerem do Amsterodamu. Tam se poté Frankovi spolu s dalšími Židy od roku 1942 až do vyzrazení v srpnu 1944 ukrývali v zadním traktu domu, kde sídlila otcova firma. Z té doby pochází také deník. Válku přežil z rodiny jen otec, Anne zahynula na jaře 1945 v Bergen-Belsenu.Deník Anne Frankové je jedním z nejbezprostřednějších a nejdojímavějších svědectví o dospívání židovské dívky za druhé světové války. Jeho pisatelka se narodila 12. června 1929 v zámožné židovské rodině bankovního úředníka ve Frankfurtu nad Mohanem. Poté co se stal Adolf Hitler kancléřem, odešli roku 1933 do Amsterodamu, kde Otto Frank působil jako ředitel společnosti na výrobu přípravku do marmelád Opekta. V zadním domě této firmy na Prinsengrachtu č. 263 se od července 1942 ukrývali před pronásledováním a zatčením. Spolu s rodinou Frankových se tu schovávali ještě další čtyři Židé, rodina otcova společníka van Pelse se synem Peterem a zubař Fritz Pfeffer (v deníku vystupují pod pseudonymy).V podzemí přežilo toto dobrovolně nedobrovolné společenství dlouhé dva roky: 4. srpna 1944 však do domu vpadla SS s holandskou policií, všechny ukryté zatkla a poté deportovala do koncentračních táborů v Polsku a Německu. Konce války se dožil jediný Otto Frank, Anne a její sestra Margot zemřely pravděpodobně někdy v únoru či březnu 1945 na následky tyfové epidemie v koncentračním táboře Bergen-Belsenu.U příležitosti svých 13. narozenin 12. června 1942 dostala Anne památníček, červenobíle károvaný sešit v plátěné vazbě, a rozhodla se, že si povede deník. Koncipovala ho zajímavým způsobem – zvolila formu dopisů fiktivní přítelkyni Kitty. Psala potají, pravidelně, svěřování se někomu, kdo má porozumění a koho může pokládat za svou skutečnou kamarádku, se jí stalo životní potřebou a náhradou za družné školní společenství. Poslední zápis je z 1. srpna 1944, tři dny před osudným zatčením. Miep Giessové, jedné ze zaměstnankyň firmy, obětavě pomáhající ukrývaným, se podařilo Annin deník zachránit ze změti věcí na podlaze, a teprve po válce, až když se potvrdila zpráva o Annině smrti, ho předala Otto Frankovi. Ten se v souladu s dceřiným přáním pokoušel – delší dobu neúspěšně – o jeho publikování. Když konečně deník pod názvem Zadní dům roku 1947 vyšel, stal se světovým bestsellerem. Byl zdramatizován i zfilmován, jeho náklad dosáhl milionů exemplářů a stal se symbolem tragického osudu milionů Židů za druhé světové války.Obsah: 1. Sobota 20. června 1942 – úterý 29. září 19422. 2. Sobota 3. října 1942 – sobota 27. března 19433. 3. Pátek 2. dubna 1943 – pátek 10. září 19434. 4. Čtvrtek 16. září 1943 – pátek 28. ledna 19445. 5. Pátek 28. ledna 1944 – čtvrtek 16. března 19446. 6. Pátek 17. března 1944 – středa 3. května 19447. 7. Pondělí 22. května 1944 – sobota 15. července, 1944, doslov"

Príbeh nás zavedie do Dánska v čase druhej svetovej vojny. Dve nerozlučné priateľky Annemarie a Ellen si vojnu plne neuvedomujú. Znamená pre ne len toľko, že v obchodoch nedostať ich obľúbené sladkosti. Hrôzy vojny ich zasiahnu až vtedy, keď nemeckí vojaci v Kodani začnú prehľadávať príbytky židovských obyvateľov a sústreďovať ich do transportov. Čitateľ očami mladého dievčaťa sleduje priebeh dánskeho odboja, vyrozprávaný s hrdosťou a nádejou, pretože celý národ sa zomkol, aby zachránil židovské obyvateľstvo. Dáni potajomky prepašovali takmer sedemtisíc ľudí cez more do slobodného Švédska.OCENENIA: Newbery Medal, School Library Journal Best Book of The Year, American Library Association Notable Book, National Jewish Book Award

Nemôžem odpustiť. 7. apríla 1944 sa v koncentračnom tábore v Brezinke, ktorý bol súčasťou koncentračného a vyhladzovacieho tábora Osvienčim, rozzvučali poplašné sirény. Ohlasovali útek dvoch väzňov. Tento hrdinský čin sa ako jedným z mála podaril dvom slovenským židovským väzňom Rudolfovi Vrbovi a Alfredovi Wetzlerovi. Živé rozprávanie zavedie čitateľa priamo doprostred diania a spolu s autorom, ešte mladíkom Rudolfom Vrbom, prežíva jeho pokus o útek z fašistického Slovenského štátu do Maďarska, opätovný návrat domov, kde sa dostane do tábora v Novákoch, odkiaľ ho pošlú transportom, ktorý mieri do Osvienčimu. Tu zažíva ukrutné ponižovanie, neľudské zaobchádzanie, týranie a je svedkom strašnej smrti tisícov tamojších väzňov. Ocitá sa uprostred obrovskej a neľudskej mašinérie smrti, ktorú vytvorila Nemecká ríša a usilovala sa ju za každú cenu pred verejnosťou utajiť a rozhodne sa utiecť...Neuveriteľné! A presne takto zareagovali aj poprední predstavitelia židovskej komunity, cirkevní predstavitelia a štátnici, keď si po úteku bývalých väzňov prečítali Správu Rudolfa Vrbu a Alfreda Wetzlera, ktorá je súčasťou knihy. Okrem nej je do knihy zaradených aj niekoľko ďalších dokumentov, napríklad svedecká výpoveď Rudolfa Vrbu na súdnom procese s Adolfom Eichmannom, štúdia Rudolfa Vrbu Úloha holokaustu v nemeckej ekonomike a vojenská stratégia, správa Rudolfa Vrbu Prípravy na holokaust v Maďarsku: výpoveď očitého svedka alebo Doslov Johna S. Conwaya, profesora histórie na University of British Columbia, Vancouver, B.C., Kanada, pod názvom Význam správy Vrba ? Wetzler o Osvienčime-Brezinke.

Invázia nacistov do neutrálneho Holandska dramaticky zmení životy troch žien. Každá z nich musí prekľučkovať zložitou spleťou rozhodnutí a ich následkov.Lena si spokojne nažíva na vidieckej farme so svojou rodinou. Odjakživa sa riadila kompasom viery; zachová sa však správne aj zoči-voči nečakane zložitým dilemám, ktorých riešenie môže rozhodnúť o živote alebo smrti?Lenina dcéra Ans, ktorá sa nedávno presťahovala do rušného Leidenu, má hlavu plnú ideálov o novej práci a romantických predstáv o istom mladom policajtovi. Po zapojení sa do odboja však naráža na nepríjemnú realitu, že boj proti nepriateľovi môže byť nebezpečný.Miriam je mladá huslistka židovského pôvodu, ktorá v Holandsku hľadá útočište. V novej krajine nachádza životnú lásku, ale udalosti, ku ktorým v Leidene dôjde, preskúšajú ju i jej rodinu spôsobom, o akom sa jej nesnívalo.Životné cesty týchto troch žien sa v dôsledku nacistickej invázie nečakane a neraz aj dojímavo pretnú. Román je povznášajúcim svedectvom o prekvapivej odolnosti ľudského ducha a sile viery a lásky, ktoré nás dokážu previesť aj tými najťažšími skúškami.

Jedinečný príbeh o prežití a odvahe v Auschwitzi. Magda Hellingerová bola deportovaná do Auschwitzu druhým transportom zo Slovenska v marci 1942, keď mala dvadsaťpäť rokov. Ako jedna z mála prežila viac ako tri roky v koncentračných táboroch. Počas svojho pobytu v Auschwitzi-Birkenau zastávala rôzne väzenské funkcie a bola v priamom kontakte s významnými pracovníkmi SS. Svoje jedinečné postavenie využila na pomoc stovkám ľudí.Maya Lee je dcéra Magdy Hellingerovej. Je úspešnou podnikateľkou a podporovateľkou neziskových organizácií, ktorým pomáha zabezpečovať finančné prostriedky. Na doplnenie matkinho príbehu uskutočnila rozsiahly výskum, ktorého výsledkom je kniha Nacisti vedeli, ako sa volám. Na tvorbe knihy sa podieľal David Brewster, melbournský spisovateľ na voľnej nohe, ktorý sa venuje najmä životopisom.„Hlboko vnútri som zadržiavala búrku pocitov, zosilnenú verziu toho, čo som cítila každý deň posledné dva roky. Strach, rovnaký, s akým žil každý väzeň celý deň, každý deň. Strach o životy, tisíce z nich, o ktorých som vedela, že budú stratené bez ohľadu na to, čo urobím. Napriek tomu všetkému som cítila aj odhodlanie pokračovať v tom, čo som považovala za svoju misiu - záchranu čo najväčšieho množstva životov.“

Tato kniha rozhodně není snadným čtením. Nikoliv proto, že by byla psána příliš učeně, ale kvůli záležitostem, o kterých pojednává. Seznámíte se v ní s osudy deseti sester z kongregace sester sv. Alžběty (blahořečeny 12. 6. 2022), jež všechny nalezly smrt ve 2. světové válce z rukou vojáků Rudé armády při hájení svého řeholního slibu čistoty, případně při hájení druhých. Je to deset příběhů konfrontace dobra a zla, v nichž mrazí z absence lásky a lidskosti na straně jedné a z jejich přemíry na straně druhé. Nihil obstat dal knize Mons. Martin David, apoštolský administrátor ostravsko-opavské diecéze.

Ako som prežila Osvienčim a našla silu žiť. S predhovorom Jeho kráľovskej výsosti princa z Walesu.Skutočný príbeh obdivuhodnej ženy, ktorá prekonala hrôzy Osvienčimu a teraz aj Covidu, napísala samotná Lily Ebertová so svojím pravnukom Dovom Formanom. Keď preživšiu holokaustu Lily Ebertovú v roku 1945 oslobodili, americký židovský vojak jej dal bankovku, na ktorú napísal: „Veľa šťastia a radosti.“ Keď sa potom jej pravnuk Dov Forman rozhodol využiť sociálne médiá, aby vystopoval rodinu tohto vojaka, deväťdesiatšesťročná Lily sa odrazu ocitla na titulkách po celom svete. Príbeh sa rýchlo stal virálnym a Lily mala dokonca možnosť porozprávať sa s vojakovou rodinou cez Zoom. Nedávno o nej písali, že prekonala Covid vo veku 97 rokov. Je to neskutočne odolná žena, ktorá je odhodlaná porozprávať svoj príbeh a jej pravnuk Dov je pripravený jej v tom pomôcť.Jej príbeh je srdcervúci, no inšpirujúci. Narodila sa v Maďarsku a jej idylické detstvo bolo náhle zničené, keď bola transportovaná do Osvienčimu s celou svojou rodinou v roku 1944. Jej matku a dvoch mladších súrodencov zabili hneď po ich príchode do tábora. Lily bola odhodlaná pomôcť svojim dvom ďalším sestrám prežiť tak, že objavia silu jedna v druhej. Z Osvienčimu bola Lily odoslaná do pracovného tábora do muničnej továrne v Altenburgu a odtiaľ bola prinútená zúčastniť sa pochodu smrti.Lily toho stratila veľa, ale vybudovala si nový život pre seba a svoju rodinu najprv v Izraeli a potom v Londýne. Sľúbila si, že ak prežije, porozpráva svoj príbeh z Osvienčimu, aby sa už niečo podobné nikdy nezopakovalo. Táto kniha je viacgeneračná aj preto, že si Lilin pravnuk Dov dobre uvedomuje, že jeho prababka je jedna z mála žijúcich osôb, ktoré Osvienčim prežili, a chce jej pomôcť prerozprávať jej príbeh, skôr než bude neskoro. Lilin sľub bude dôležitou knihou, ktorej príbeh poukáže na silu lásky, ktorá nás povedie aj cez tie najtemnejšie chvíle.

Je 2. světová válka. Evropu ovládla temnota a nacisté šíří nenávist a strach. V tichém hodinářském krámku v Nizozemí začíná pro padesátiletou neprovdanou hodinářku obrovské dobrodružství. Stává se z ní klíčová osobnost tajného odboje a spolu s rodinou riskuje život, aby zachránila Židy i další pronásledované, pro které její přátelé ve starém domě ten Boomových vystavějí tajnou místnost – útočiště. Jednoho dne ale vinou zrady celou rodinu zatknou a uvězní. I po deportaci do koncentračního tábora v Ravensbrücku však Corrie a její starší sestra Betsie pomáhají ostatním vězenkyním nacházet útočiště v Bohu a poznávat, že jeho láska sahá ještě hlouběji než nejhlubší zoufalství.„Corriin příběh je v současnosti stejně aktuální a podmanivý, jako byl vždycky. Proto vám, kteří patříte k nové generaci, s radostí a potěšením doporučuji knihu Útočiště. Je vhodná pro každého, kdo si připadá opotřebovaný a vyčerpaný, a pro každého, kdo musí kráčet do chřtánu svého vlastního utrpení.“ – Joni Eareckson Tada

Číta: Táňa Pauhofová Celkový čas: 13 hodín 30 minút Úplné vydanie najznámejšieho denníka na svete pod záštitou Nadácie Anny Frankovej. Je len pár kníh, ktoré majú takú obrovskú výpovednú hodnotu a emocionálny náboj ako denník trinásťročnej Anny Frankovej, ktorá sa spolu s rodinou počas druhej svetovej vojny dva roky ukrývala v zadnej časti jednej budovy v Amsterdame. Tesne pred koncom vojny však bola prezradená a spolu s celou rodinou odvedená do koncentračného tábora, kde tesne pred koncom vojny zomrela. Zostali po nej len zápisky. Denník, do ktorého si zapisovala udalosti od 12. júna 1942 do 1. augusta 1944, a v ktorom očami dievčatka, ktoré musí akceptovať hrôzostrašnú realitu, zachytávala všetko, čo sa okolo nej dialo. A napriek tomu, že sa konca vojny nedožila, jej denník ostáva svedectvom neuveriteľnej krutosti nacistického režimu a pripomienkou udalostí, ktoré sa už nikdy nesmú zopakovať.

Martyrologium katolické církve v českých zemích ve 20. století. Biografický slovník Mučedníci a oběti pro Krista zachycuje životní osudy katolických křesťanů všech národností žijících v českých zemích, kteří násilně zahynuli v období dvou totalitních režimů 20. století. Perzekuci kněží, řeholnic, řeholníků, katolických laiků, v mnoha případech i celých rodin a řeholních společenství zachycuje 260 detailně zpracovaných životopisných hesel. Cennou součástí publikace je i 239 portrétních fotografií mučedníků a mučednic z českých i zahraničních zdrojů. Slovníková příručka je rozčleněna do tří oddílů. První zachycuje běsnění nacistických okupantů za druhé světové války (1938–1945). Druhý připomíná kněžské a řeholní oběti tzv. divokého odsunu Němců v roce 1945. Třetí část shromažďuje poznatky o obětech komunistického režimu (1948–1989).Kniha, na níž se pod vedením Jana Stříbrného podílelo čtyřicet autorů, je dosud nejúplnější prací o svědcích víry a obětech z řad katolických křesťanů v naší zemi.„Martyrologium je plné úžasných svědectví lidské statečnosti, věrnosti a hrdinství obyčejných lidí. Nebyli to superhrdinové z filmů, ale normální lidé, kteří se dostali do mimořádně těžkých okolností a obstáli v nich, dozráli v utrpení a osvědčili hrdinské ctnosti. Vítám tyto životopisné portréty svědků Kristových jako malé splacení dluhu našim velkým předkům i jako nabídku pomoci současné generaci poučit se z dějin, aby se v naší generaci nemusely opakovat jejich bolestné zkušenosti.“Jan Graubner, arcibiskup pražský

Tri mladé matky a ich neobyčajný príbeh o odvahe, vzdore a odhodlaní žiť. Tri neuveriteľné skutočné príbehy, ktoré osud spojil do jedného!Keď Slovenka Priska, Poľka Rachel a Češka Anka prešli v roku 1944 cez nechválne známu bránu najväčšieho nacistického koncentračného tábora Auschwitz II. - Birkenau, ukrývali tajomstvo - všetky boli v druhom stave. Osamelé a vydesené sa v kútiku duše rozhodli, že si nenechajú vziať to jediné, čo im ostalo - svoj život a život svojich nenarodených detí.Tri bábätká sa narodili s odstupom niekoľkých týždňov a za nepredstaviteľne krutých okolností. Všetkým trom ženám sa nejakým spôsobom podarilo prežiť neľudské podmienky v nemeckom pracovnom tábore. A napriek nepriazni osudu prežili aj ich novorodeniatka. O sedemdesiat rokov neskôr sa títo súrodenci spriaznení osudom po prvý raz stretli, aby vyrozprávali pozoruhodné príbehy svojich matiek, ktoré sa vzopreli smrti, aby im dali život. Každý z nich sa narodil, aby prežil.

Invázia nacistov do neutrálneho Holandska dramaticky zmení životy troch žien. Každá z nich musí prekľučkovať zložitou spleťou rozhodnutí a ich následkov.Lena si spokojne nažíva na vidieckej farme so svojou rodinou. Odjakživa sa riadila kompasom viery; zachová sa však správne aj zoči-voči nečakane zložitým dilemám, ktorých riešenie môže rozhodnúť o živote alebo smrti?Lenina dcéra Ans, ktorá sa nedávno presťahovala do rušného Leidenu, má hlavu plnú ideálov o novej práci a romantických predstáv o istom mladom policajtovi. Po zapojení sa do odboja však naráža na nepríjemnú realitu, že boj proti nepriateľovi môže byť nebezpečný.Miriam je mladá huslistka židovského pôvodu, ktorá v Holandsku hľadá útočište. V novej krajine nachádza životnú lásku, ale udalosti, ku ktorým v Leidene dôjde, preskúšajú ju i jej rodinu spôsobom, o akom sa jej nesnívalo.Životné cesty týchto troch žien sa v dôsledku nacistickej invázie nečakane a neraz aj dojímavo pretnú. Román je povznášajúcim svedectvom o prekvapivej odolnosti ľudského ducha a sile viery a lásky, ktoré nás dokážu previesť aj tými najťažšími skúškami.

Číta: Daniel Ratimorský Celkový čas: 21 hodín 23 minút Román Hlava XXII je jedným z najdôležitejších protivojnových diel, ktoré vyšli po druhej svetovej vojne. Autor opisuje márny boj hlavného hrdinu Yossariana proti absurdnej vojenskej mašinérii, pričom výdatne využíva čierny humor a neustále balansuje medzi komikou a hororom. Názov audioknihy odkazuje na vojenský predpis, podľa ktorého vojakov s istým počtom náletov odvelia z vojny, no zároveň nariaďuje, že vojak musí za každých okolností poslúchnuť svojho nadriadeného a plukovníci neustále zvyšujú počet náletov. Podľa románu bol nakrútený úspešný film.

Číta: Daniel Ratimorský Celkový čas: 20 hodín 3 minúty 1. apríla 1944 sa v koncentračnom tábore v Brezinke, ktorý bol súčasťou koncentračného a vyhladzovacieho tábora Osvienčim, rozzvučali poplašné sirény. Ohlasovali útek dvoch väzňov. Tento hrdinský čin sa ako jedným z mála podaril dvom slovenským židovským väzňom Rudolfovi Vrbovi a Alfredovi Wetzlerovi.Živé rozprávanie zavedie poslucháča priamo doprostred diania a spolu s autorom, ešte mladíkom Rudolfom Vrbom, prežíva jeho pokus o útek z fašistického Slovenského štátu do Maďarska, opätovný návrat domov, kde sa dostane do tábora v Novákoch, odkiaľ ho pošlú transportom, ktorý mieri do Osvienčimu. Tu zažíva ukrutné ponižovanie, neľudské zaobchádzanie, týranie a je svedkom strašnej smrti tisícov tamojších väzňov. Ocitá sa uprostred obrovskej a neľudskej mašinérie smrti, ktorú vytvorila Nemecká ríša a usilovala sa ju za každú cenu pred verejnosťou utajiť, a rozhodne sa utiecť.Neuveriteľné! A presne takto zareagovali aj poprední predstavitelia židovskej komunity, cirkevní predstavitelia a štátnici, keď si po úteku bývalých väzňov prečítali Správu Rudolfa Vrbu a Alfreda Wetzlera, ktorá je súčasťou audioknihy.Súčasťou audioknihy sú aj doplnkové materiály vo formáte PDF. Nájdete ich tu.

V roku 1933 ujde päťročná Hannah Pick-Goslarová so svojou rodinou z nacistického Nemecka do Amsterdamu, kde čoskoro nadviaže priateľstvo s dievčaťom, s ktorým má mnoho spoločného.Jej nerozlučnou kamarátkou sa stane bystrá, úprimná a veselá Anna Franková. Niekoľko krásnych rokov si v amsterdamskej štvrti Rivierenbuurt vychutnávajú bezstarostné detské hry, vzájomné návštevy a spoločné večere.­Keď v júni 1942 nacistická okupácia Európy naberie na obrátkach, dôjde k ich náhlemu odlúčeniu. Anna spolu s celou rodinou Frankovcov zdanlivo bez stopy zmiznú a zostanú po nich len neumyté riady z raňajok a neustlané postele. Kým si Hannah márne láme hlavu nad osudom svojej priateľky a dúfa, že je v bezpečí, jej rodinu postihne neľahký osud. Zajmú ich, pošlú do internačného tábora Westerbork a nakoniec Hannah so svojím otcom, mladšou sestrou Gabi a starými rodičmi skončí v transporte do tábora Bergen-Belsen.V hrôzostrašných podmienkach, kde je smrť všadeprítomná, sa Hannah dozvie správy o svojej drahej priateľke. Hannah sa pustí do zúfalej snahy o záchranu Anny bojujúcej o prežitie a neváha pritom riskovať vlastný život.Z tohto úchvatného biografického románu vyžaruje nádej, sila a schopnosť vzdorovať okolnostiam. Hannin príbeh o prežití navzdory všetkému je svedectvom nezlomnej sily priateľstva, lásky a spomienok.

Liddell Hart je považován za „nejvlivnějšího armádního spisovatele Británie“, byl nejen předním vojenským analytikem, ale také jedinečným historikem a spisovatelem, takže jeho obsáhlé dějiny jsou vynikajícím materiálem, jenž zájemcům o tuto problematiku přináší ucelený pohled na dějiny druhé světové války z hlediska vojenského. Rozsah této práce je ojedinělý. Na necelých tisíci stranách se autorovi podařilo vytvořit vynikající dokument pojednávající o vojenských operacích celé druhé světové války. Velmi přehledně po kapitolách analyzuje situaci na jednotlivých frontách a podává ucelený obraz vojenské problematiky tohoto šestiletého období. Tato obsáhlá práce skvěle analyzuje vojenskou strategii a v neposlední řadě rovněž odhaluje mnohé politické aspekty druhé světové války.Kniha je doplněna bohatou obrazovou přílohou a 55 podrobnými mapami vojenských operací.

Strhujúci príbeh na motívy skutočných udalostí. Londýn, 1944. Vo svete zúri vojna a hlboko pod zemou v nedostavanej stanici metra vzniká úkryt pre tisíce ľudí. V tuneloch sa hromadia trojposchodové postele, v útrobách zeme si obyvatelia budujú škôlku, divadlo aj kaviareň, ktoré im poskytujú útechu a ochranu pred zhadzovanými bombami. Práve tam v podzemí vznikne aj unikátna malá knižnica. Bývalá knihovníčka Clara Buttonová s najlepšou priateľkou Ruby Munroeovou z nej postupne vytvoria srdce celej komunity. Učia sa v nej nevzdelané deti z robotníckej triedy a ženy si tam požičiavajú pokrokovú literatúru. Lenže vojna sa vlečie a odhodlanie žien vytrvať vo svojom úsilí osud trpko pokúša. Smrť je všadeprítomná a ľudí pred ňou neochráni ani podzemný úkryt. Kniha Malá vojnová knižnica vznikla na motívy skutočných udalostí. Ide o strhujúci príbeh, ktorý nám na pozadí viacerých osudov pripomína jednu z najdôležitejších historických udalostí.

Milióny ľudí prešlo bránou Osvienčimu, no ona bola prvou ženou, ktorá utiekla. Tento silný román rozpráva inšpiratívny skutočný príbeh Maly, na ktorej hrdinstvo nikdy nezabudneme a ktorej osud ovplyvnil chod dejín.Nikto neopustí Osvienčim živý. Mala Zimetbaumová, väzenkyňa 19880, pochopila, že sa ocitla v hlbinách pekla vo chvíli, keď vystúpila z dobytčáka. Ako tlmočníčka pre SS využívala svoju pozíciu na záchranu čo najväčšieho počtu životov a pašovala kúsky chleba tým, ktorí mali hlad. Edward Galiński, politický väzeň 531, prišiel do tábora medzi prvými. Aj keď s vyholenou hlavou a pruhovanou uniformou vyzeral ako akýkoľvek iný väzeň, bol bojovníkom odporu, ktorý pripravoval plán úteku.Jediným prehreškom, ktorého sa obaja dopustili, bolo to, že žili. Keď sa prvýkrát stretávajú, v temnom prítmí osvienčimských barakov sa rozžiari záblesk nádeje. Edward prinúti Malu veriť v nemožné. Že môžu tento tábor opustiť napriek tomu, že sú obkľúčení elektrickým a ostnatým drôtom, na vrchole nekonečných strážnych veží číhajú automatické zbrane či guľomety a monitorovacie svetlá neúnavné blúdia po zemi.Sľúbia si – buď spolu utečú, alebo spolu zomrú. To, čo nasleduje, je jeden z najväčších milostných príbehov v histórii. Tento silný príbeh založený na skutočnom príbehu, ukazuje, že v tej najväčšej tme môže byť vaším svetlom láska...

Jedinečný príbeh Slovenky z Michaloviec o prežití a odvahe v Auschwitzi. V marci 1942 bola dvadsaťpäťročná Magda Hellingerová, rodáčka z Michaloviec, s takmer tisíckou iných židovských žien zo Slovenska deportovaná do koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau. Z učiteľky v materskej škole sa v jedinom okamihu stala väzenkyňa na jednom z najdesivejších miest ľudskej histórie. Pochopiť naozaj môžu len tí, ktorí prežili. A ešte menej ľudí dokáže porozumieť, aké to je, keď človeka donútia plniť úlohu „väzenského funkcionára“. Jednou z takýchto väzenkýň bola aj Magda. Nacisti ju poverili dohľadom nad stovkami žien v neslávne známom Experimentálnom bloku č. 10. Ocitla sa v neľahkej pozícii, v ktorej mohla svojou odvahou a šikovnosťou pomôcť, no zároveň sa musela bezmocne prizerať neprestajnému vyvražďovaniu ľudí okolo seba. Len vďaka obdivuhodnej vnútornej sile a silnému inštinktu prežiť dokázala čeliť hrôzam tábora a využiť svoje jedinečné postavenie na záchranu stoviek životov. Nacisti vedeli, ako sa volám je skutočný príbeh Slovenky, ktorá zoči-voči zlu mohla zabudnúť na svoju ľudskosť, no rozhodla sa vzdorovať strachu a pamätať si, kým naozaj je.

Ľahšie by bolo zomrieť, no túžba žiť je silnejšia – aj na najtemnejšom z temných miest, kde láska a sila vôle prinášajú vzburu židovských väzňov. Nemalo sa to nikdy stať a už nikdy sa to nesmie zopakovať. Silný príbeh o neobyčajnej odvahe, ľudskej nezlomnosti, ale aj o zrade zasadený do nacistického tábora smrti v Osvienčime, kde začala v októbri 1944 uprostred pekla klíčiť nenápadná revolta väzňov ochotných riskovať pre slobodu a život všetko. V dlhých úzkych šatniach v Osvienčime-Brezinke hrdlačí väzeň Jakub Bak pod dohľadom dozorcov SS. Prežil jediný z celej rodiny, ostatných po príchode do tábora poslali rovno do plynových komôr. Jeho, mladého a silného, vybrali, aby vykonával nepredstaviteľnú prácu – triedi oblečenie po mŕtvych a odnáša telá z plynových komôr do krematórií. V tejto mučivej trýzni sa snaží dodržať sľub, ktorý dal svojmu otcovi – prežiť za každú cenu. Vnútornú silu nachádza iba v spoločnosti Anny, väzenkyne zo ženského tábora.Anna Sieková každé ráno kráča niekoľko kilometrov do muničnej továrne, kde pracuje spolu s ostatnými väzenkyňami, no takmer nikto, dokonca ani Jakub, nevie, že spolu s ďalšími ženami odtiaľ pašuje nepatrné množstvá strelného prachu. Plán väzenského odboja je riskantný: chcú sa vzbúriť proti SS a oslobodiť tábor. Jakub napokon podľahne tlaku a pridá sa k odboju, hoci tuší, že ich šance na úspech sú mizivé. Okrem toho sprisahanci čelia aj hrozbe zo strany udavačov, ktorí v zrade židovských druhov vidia jedinú šancu na záchranu.Román Za ostnatým drôtom je hlboko dojímavý a nekompromisne autentický. Rozpráva o silných ženách a mužoch, ktorí bezbranní, na pokraji fyzických i duševných síl a zoči-voči presile bojovali o holý život a právo na slobodu. Ich odhodlanie bolo svetielkom nádeje uprostred najtemnejšieho zla, akého je človek schopný. Autor si kladie otázku: Je holokaust skutočne minulosťou, alebo na nás stále striehne kdesi v tieni?