2. svetová vojna

Skoro polovinu života strávila Corrie ten Boom cestováním po celé zeměkouli, spala v tisíci různých postelí, všechny své věci měla jen po kufrech, a to všechno proto, aby naplnila své poslání: říci lidem po celém světě, že Ježíš Kristus je živý.Svými zkušenostmi z koncentračního tábora, kde zahynuli všichni ostatní členové její rodiny, byla předurčena, aby nesla zvěst o odpuštění. O odpuštění, k němuž člověk sám nemá sílu.

Meditace o Evropě pravoslavného teologa Vladimíra Losského ve vzpomínkách na začátek druhé světové války.

Strhující a proslulé románové zpracování osudů Oskara Schindlera – bezohledného kariéristy, válečného zbohatlíka, milovníka elegance, přepychu, alkoholu a krásných žen, jenž ve stínu osvětimských komínů našel svoji lidskost a riskoval nejen majetek, ale i vlastní život, aby nedopustil vyvraždění tisícovky „svých židů“.Román sugestivně líčí vývoj a střety individualit – obětí, pasivních účastníků a iniciativních vykonavatelů – zapojených do obrovité byrokratické mašinerie zla. Steven Spielberg použil motivy románu pro natočení slavného stejnojmenného filmu.

Vlastní životopis. Autobiografické svědectví, které mapuje naše moderní dějiny. Autorovy osudy v mnohém připomínají cesty, kterými se ubírala církev a celá společnost v období po druhé světové válce.

Učitel lásky k lidem, mučedník svobody. Často slýcháme mluvit o "novinářské etice". Žel, tento pojem zůstává většinou jen ozdobným rčením, které si málokdo zúčastněný bere k srdci...P. Titus Brandsma, holandský karmelitán, spisovatel a novinář, umučený za II. sv. války v Dachau je zářivý příklad věrnosti k pravdě ve sdělovacích prostředcích za obzvlášť těžkých okolností. Nejen že se nenechal "koupit" v době, kdy pravda byla "ve psí" a kdy mnozí tak selhávali za mísu čočky, ale neváhal dát za svůj ideál, za lásku k pravdě a ke svobodě i svůj život.Kniha líčí jeho strhující zápas v postavení duchovního vůdce katolických novinářů v době okupace Holandska, jeho mučednickou smrt v koncentračním táboře a posléze jeho vítězství, když byl Janem Pavlem II. postaven na oltář jako partner "patrona našeho století" sv. Maxmiliána Kolbeho.

Monografická práce Volkera Mohna je zásadním příspěvkem k fungování nacistického režimu a správy Protektorátu Čechy a Morava a rovněž k chování české společnosti za okupace. Autor využil všechny dostupné archivní materiály jak české, tak německé provenience, zpracoval dobové publikace v obou jazycích a rovněž tak i dosavadní odbornou literaturu.Podle nacistické propagandy prožívali Češi za Protektorátu „dobu kulturního rozkvětu“. Takové tvrzení je samozřejmě třeba odkázat do říše legend. Přesto však právě v kulturní oblasti zbýval českému obyvatelstvu poměrně nemalý prostor pro realizaci, nenutili mu jen propagandu a nepředkládali jen lehkou zábavu. Lidé měli i nadále přístup k národním klasikům, v Národním divadle se hrála Prodaná nevěsta a z literárních děl 19. století se stávaly bestsellery. Rovněž většina umělců mohla zpočátku dál pracovat, pokud své působení přizpůsobili postulátům německých úřadů. Okupační režim se pro takovou formu kulturní politiky rozhodl především z toho důvodu, že mu šlo o zachování klidu v Protektorátu a nerušené fungování zbrojní výroby.Autor podrobně a plasticky líčí, jak v jednotlivých oblastech – literatuře, hudbě, divadlu a filmu – reagovaly na německé zákroky české úřady, instituce a v neposlední řadě umělci. Ukazuje, jak je obtížné přiřazovat jejich chování ke zdánlivě jednoznačným kategoriím jako „odpor a odboj“ nebo „kolaborace“. Rozporuplnost a nejednoznačnost situace českých umělců i obtíže při hodnocení jejich postojů za Protektorátu pak vykresluje na konkrétních příbězích umělců – spisovatele Františka Kožíka, dirigenta Václava Talicha a populárního krále komiků Vlasty Buriana.

Keď v roku 1939 odvliekli Sylviu s rodinou do lodžského geta v Poľsku, v ktorom bolo väznených približne 250 000 židov, bola len malým dievčatkom. Po oslobodení zostalo v gete nažive len 800 ľudí a z toho 12 detí. Sylvia bola jedným z nich... Ostatných utýrali priamo tam alebo vyviezli do koncentračných táborov na konečné riešenie. Rovnako ako väčšina ľudí, ktorí prežili holokaust, ani ona nechcela hovoriť o tom, čo sa dialo v gete. Svoju minulosť sa snažila pochovať, aby sa mohla pohnúť vpred. Po viac ako päťdesiatich rokoch však svoje rozhodnutie zmenila a celý príbeh vyrozprávala svojej neteri, ktorá ho dokázala premeniť na emotívne rozprávanie o prežití z pohľadu malého dievčatka. Tak vznikla úžasná kniha, skutočný príbeh zachytávajúci nešťastie, hrôzostrašné podmienky, ale aj túžbu a odhodlanie žiť.

Väčšina Európy je v rukách nacistov a Hitler začína uskutočňovať svoje „posledné riešenie“, keď systematicky a neľútostne vyvražďuje najmä židov, ale aj odbojárov a vojnových zajatcov v koncentračných táboroch.Už počas jednej z prvých násilných nocí voči nemeckým židom sa Jacob stane svedkom vraždy svojich rodičov. Podarí sa mu však utiecť a na istý čas sa pridá k strýkovi Avimu, ktorý je známou postavou židovského odboja v Belgicku. Po jednom nevydarenom útoku na transport židov sa Jacob sám ocitne vo vlaku smerujúcom do tábora smrti Osvienčim známom ako Auschwitz-Birkenau. Začína sa tým preňho boj o holý život na mieste, o ktorom sa hovorí, že jediná cesta z neho vedie „cez komín“.V tábore Jacob zažíva neľudské nacistické zverstvá, ale spoznáva aj skutočných priateľov a stretáva svoju životnú lásku. Pokusy o útek z tábora sú vždy kruto trestané, ale aj tak je odhodlaný za každú cenu utiecť z Auschwitzu...V tomto napínavom príbehu sa dozviete, čo sa stane, keď sa obdivuhodná odvaha vzoprie zlu, akú moc má v skutočnosti ľudskosť a že láska a priateľstvo dokážu prekonať aj tie najťažšie prekážky.Román je inšpirovaný skutočnými príbehmi. Jedným z nich je úspešný útek Slovákov Rudolfa Vrbu a Alfreda Wetzlera, ktorých motívom bolo varovať svetovú verejnosť pred tým, čo sa v skutočnosti deje v koncentračných táboroch.

Skutočný príbeh. Milovaný dom, rodinné útočisko, skutočný význam domova.V roku 1939, keď nacisti okupovali Prahu, rozhodla sa Annina rodina zachrániť si vlastné životy a opustila svoj elegantný dom pri Pražskom hrade, pričom sa musela vzdať aj svojho prepychového života. Nastúpili na vlak a absolvovali hrôzostrašnú cestu do nacistických Drážďan, ktorá všetko zmenila. V tomto skutočnom príbehu Anna spomína na svoju matku, opernú speváčku, ale aj otca, prominentného právnika vtedajšieho českého prezidenta Tomáša G. Masaryka. Opisuje krásne letné dni strávené na dedine, priateľov, spoločenský život, ale aj desivú cestu vlakom za slobodou a ťažké začiatky v cudzej krajine. Po nežnej revolúcii v roku 1989 sa Anna snaží získať späť svoj domov v Prahe a nadviazať na stratené spomienky, o ktoré sa delí s čitateľmi prostredníctvom veľkého množstva fotografií zo svojho rodinného albumu. Nechajte sa vtiahnuť strhujúcim príbehom o vojne, láske, strate a nových začiatkoch.

Liesel Memingerová prichádza do nemeckého mestečka Molching, kde ju čakajú adoptívni rodičia. Postupne si zvyká na krik a výčitky novej mamy Rosy i na láskavosť nového ocka Hansa. Liesel si nachádza priateľov – aj toho najlepšieho, ktorý sa do nej zaľúbi. Zoznamuje sa so slovami, učí sa ich čítať i zapisovať. A hoci by to od nej asi nik nečakal, kradne knihy. Na všetko, čo vnímavá Liesel prežíva, však dopadá tieň Adolfa Hitlera, ktorý vládne Nemecku a nepochybne aj srdciam väčšiny jeho obyvateľov. Jej ocko nacistickému poblázneniu odolal a Liesel sa čoskoro naučí rozlišovať medzi svetom „tam vonku“, kde treba na požiadanie hajlovať či vešať zástavy so svastikami, a svetom „vnútri“, v dome, kde sa v pivnici ukrýva mladý židovský utečenec. Blíži sa koniec vojny, život je čoraz ťažší a Smrť, rozprávač strhujúceho príbehu Liesel Memingerovej, má čoraz viac práce. Jeho pohľad sprevádza čitateľov od prvej stránky po poslednú a prifarbuje ju melanchóliou i čiernym humorom.

Komiksové vydanie najznámejšieho denníka, vydané pod záštitou Nadácie Anny Frankovej. Trinásťročná Anna Franková sa spolu s rodinou počas druhej svetovej vojny dva roky ukrývala v zadnej časti budovy v Amsterdame. Tesne pred koncom vojny však padla za obeť nacistickému režimu. Anna si zapisovala udalosti od 12. júna 1942 do 1. augusta 1944 a zaznamenala všetko, čo sa okolo nej dialo, aj jednotlivé dni v úkryte. Keď v marci 1944 v Oranžskom rádiu počula výzvu občanom, aby poskytli svoje zápisky do zbierky na historické účely, svoje poznámky začala prepisovať do knižnej podoby. Stihla prepísať podstatnú časť pôvodných listov a po vojne sa o ich knižné vydanie zaslúžil Annin otec Otto Frank, ktorý ako jediný z rodiny vojnu prežil.

Skutočný príbeh z druhej svetovej vojny o prežití, odhodlaní a odpustení. Jedno májové popoludnie roku 1943 sa americký bombardér zrútil do Pacifiku a zmizol. Zostali po ňom len roztrúsené trosky a mastné fľaky oleja, benzínu a krvi. A potom sa to stalo – na hladine sa objavila niečia tvár. Bola to tvár mladého nadporučíka, bombometníka, ktorý sa úpenlivo snažil dostať sa k záchrannému člnu a vliezť doň. Bol to začiatok jednej z najneobyčajnejších odyseí druhej svetovej vojny. Nadporučík sa volal Louis Zamperini. V detstve bol prešibaným a nenapraviteľným delikventom, vykrádačom domov, gaunerom, čo utekal z domu a vyvážal sa vlakmi načierno. Ako tínedžer sa vo svojej vzdorovitosti preorientoval na beh a objavil v sebe zázračný talent, ktorý ho dostal až na olympiádu v Berlíne a vďaka ktorému mal jednu míľu za štyri minúty na dosah ruky. Keď však vypukla vojna, z atléta sa stal letec. Vydal sa na dráhu, ktorá ho doviedla k leteckej pohrome, na malý nafukovací čln a nekonečne šíre otvorené more. Zamperiniho unášal prúd v člne, ktorý sa ledva udržal nad vodou, a on musel o hlade a smäde odolávať žralokom, nepriateľskému letúnu a neskôr ešte oveľa ťažšej skúške. Zamperini na pokraji síl čelil zúfalstvu duchaplnosťou, utrpeniu nádejou, odhodlaním a humorom, brutalite vzdorom. Či už osud Louisovi prial, či hádzal polená pod nohy, vždy závisel od jeho pevnej vôle napnutej do krajnosti. Laura Hillenbrandová je vo svojej novej a dlho očakávanej knihe rozprávačkou s rovnako hutným a prenikavým štýlom, akým sa preukázala v knihe Seabiscuit: Americká legenda. Nezlomený, nezabudnuteľný príbeh o púti človeka až do krajností, je svedectvom o nezlomnosti ľudskej duše, tela i ducha.

Skutočný príbeh o žene, ktorá zachránila viac ako 2500 detí z varšavského geta. Strhujúci príbeh o Irene Sendlerovej – hrdinke, ktorá sa stala ženskou verziou Oskara Schindlera a zachránila pred smrťou a deportáciou 2 500 detí z nacistami okupovaného Poľska.V roku 1942 dostáva mladá sociálna pracovníčka Irena Sendlerová povolenie vstúpiť do varšavského geta ako verejná zdravotná špecialistka. Počas svojej práce sa snaží dostať k židovským rodinám, chodí od dverí k dverám a prosí rodičov, aby jej dôverovali a zverili jej svoje deti. Tie potom postupne pašuje cez múry geta a presviedča svojich kamarátov a susedov, aby ich ukrývali. V extrémnych podmienkach a s pomocou lokálnych obchodníkov, obyvateľov geta a svojej osudovej lásky sa Irene nakoniec podarilo prepašovať do bezpečia tisíce detí. Mnohé pritom putovali mestskými odpadovými kanálmi, skrývala ich však aj v truhlách a posúvala cez tajné priechody v opustených budovách. Okrem toho na vlastné riziko schovávala tajné zoznamy, v ktorých figurovali mená a skutočné identity židovských detí. Urobila tak s nádejou, že príbuzní ich vďaka tomu budú vedieť po vojne nájsť. To, čo vtedy Irena nemohla tušiť, je, že deväťdesiat percent týchto rodín zahynie.Autorke Tilar Mazzeovej sa v knihe Irenine deti podarilo vyrozprávať úžasný príbeh tejto odvážnej a statočnej ženy, ktorá riskovala vlastný život, aby zachránila nevinné deti pred holokaustom.