Svätá Terézia z Ávily

V časoch zmien a ruchu nám svätá Terézia ukazuje cestu k vnútornému pokoju.

V prípade Terézie tento ruch predstavovalo Kolumbovo objavenie Ameriky a Lutherova protestantská reformácia. Narodila sa do búrlivej doby prísnemu, mimoriadne zbožnému otcovi, ktorý ju ako 16-ročnú poslal do kláštora. Tu sa Terézia snažila viac priblížiť Bohu, stále však narážala na jeden zásadný problém - bola pekná, chcela sa páčiť. Priľahko sa oddávala svetskému životu a zabúdala na Boha. To sa však zmenilo, keď ochorela na maláriu. Po chorobe ostala slabá a modliť sa celkom prestala. Na radu istého kňaza sa však k modlitbe vrátila a neskôr povedala: „Modlitba je skutok lásky, slová nie sú potrebné. Aj keď choroba odvádza pozornosť od myšlienok, vôľa milovať stačí." Keď mala 43 rokov, založila nový kláštor, ktorý sa vrátil k základom kontemplatívneho rádu: jednoduchý život v chudobe venovaný modlitbe. Cirkev jej udelila titul učiteľka Cirkvi.

Foto: Wikipedia