Kresťanské knihy

Málo známé informace o pronásledování křesťanů. Pokud očekáváte, že kniha je „vědecky fundovanou“ a „vyváženě objektivní“ studií, tak jste na omylu. Právě tím toto dílo být nechce a není. Proč? Důvod je jednoduchý. Babylonské zmatení jazyků v rámci současného protikatolického newspeaku dává totiž termínům „vědecky fundovaný“ a „vyváženě objektivní“ jiný obsah, než tomu bylo dříve.Nutno vycházet z toho, že o Katolické církvi a jejich dějinách se systematicky již od osvícenských, nebo spíše ještě od protestantských dob lže. To tedy trvá nejméně 200 nebo dokonce až 400 let. Tak se v podvědomí už řady generací včetně věřících katolíků hluboce zakódovalo přesvědčení, že Katolická církev má na svědomí obrovskou část, ne-li dokonce většinu krvavých zločinů, které kdy byly v dějinách lidstva spáchány: křížové výpravy, upalování kacířů, inkvizice, náboženské války… to všechno je aksiomatem, dogmatem novověké společnosti jakéhokoliv ražení. Ať už se jednalo o liberální, nacistické nebo komunistické školy, vždycky si žáci a studenti odtud odnášeli tento stejný pohled na Katolickou církev…

Skutočný príbeh dôstojníka sovietskej polície o jeho výchove a formovaní na uvedomelého a verného občana bývalého ZSSR. Výsledkom tejto výchovy bolo nemilosrdné a brutálne prenasledovanie kresťanov, pri ktorom sa stretáva s Natašou a vďaka nej začína hľadať pravdu. Príbeh podáva jeho dramatický zápas o holý život pri úteku z ľadoborca v Severnom ľadovom mori, no najmä jeho nájdenie viery a obrátenie sa od modiel k živému a pravému Bohu.Vďaka pútavému štýlu, ktorým je kniha napísaná, ale ešte viac vďaka obsahu, ktorý je mrazivo skutočný a presvedčivý, prídete k názoru, že históriu a tiež jej krutosti treba poznať, aby sa nestalo, že by niekto zo súčasníkov, či raz v budúcnosti, začal obdivovať a nebodaj chváliť komunistický režim.

21 foto-príbehov politických väzňov, ktorí aj v neslobode dokázali nájsť pokoj a vnútornú slobodu. Timotej Križka niekoľko rokov navštevoval ženy aj mužov, väzňov svedomia, ktorí na sklonku svojho života hovorili o rokoch strávených vo väzení počas komunizmu. Za to, že sa stretávali, študovali alebo len jednoducho žili podľa svojho presvedčenia. Ich tváre a príbehy nám ukazujú, že medzi vonkajšou neslobodou a vnútorným postojom existuje priestor úplnej slobody duše. Svedčia o tom, že vnútro človeka tvaruje jeho zovňajšok a že aj v nepokoji možno nájsť hlboký pokoj. Dizajn knižky vytvorila Slávka Pauliková.

Uplynulé 20. storočie má množstvo prívlastkov a označení. Môžeme však povedať, že 20. storočie bolo aj storočím mučeníkov, ale aj storočím Božích víťazstiev. V týchto súvislostiach sa 7. mája 2000 v Koloseu v Ríme uskutočnila ekumenická spomienka na mučeníkov 20. storočia, kde pápež Ján Pavol II. okrem iného povedal: „Tam, kde sa zdalo, že nenávisť pokorí celý život a nebude nijaká možnosť jej uniknúť, svedkovia viery ukázali, že láska je silnejšia ako smrť. Uprostred strašných systémov útlaku, ktoré zneucťovali človeka, na miestach bolesti, o hlade a trápeniach najrozličnejšieho spôsobu ukázali, že patria Kristovi, ukrižovanému a vzkriesenému Pánovi... Nech v storočí a tisícročí, do ktorých vstupujeme, ostáva pamiatka na našich bratov a sestiy mučeníkov stále živá. Nech sa odovzdáva z generácie na generáciu, aby z nej prúdila hlboká kresťanská obnova. Strážme si pamiatku mučeníkov ako poklad obrovskej hodnoty pre kresťanov nového tisícročia! “lTieto slová sa plne vzťahujú aj na Gréckokatolícku cirkev na Slovensku, ktorá prešla vo svojich dejinách, ale aj v tomto spomínanom storočí ťažkými skúškami, ale vytrvala vo viere a vernosti Bohu. Gréckokatolícka cirkev utrpela tlakom totalitnej moci najviac, ba priniesla aj svojich mučeníkov. Kým ostatné cirkvi boli rozrušené a oslabené, gréckokatolícka cirkev bola administratívnou cestou priamo likvidovaná. Obidvaja biskupi Pavol Peter Gojdič OSBM a pomocný biskup ThDr. Vasiľ Hopko boli odsúdení za protištátnu činnosť na dlhodobý žalár, kde prvý z nich za vernosť Bohu, cirkvi a Svätému Otcovi aj zomrel a druhý takisto zomrel na následky väzenia na slobode. Kňazi boli vystavení alternatíve buď prestup na pravoslávie alebo opustiť svoju duchovenská činnosť a odísť do civilného zamestnania, poväčšine do vyhnanstva na české pohraničie. Veriaci ostali bez svojich pastierov...

Zbierka autentických dokumentov o zhromaždení veriacich 25. marca 1988. Udalosť 25. marca 1988 bola heroickým vzopätím veriacich na Slovensku proti dlhoročným krivdám, bolo to vyvrcholenie tichého odporu veriacich, ktorý u nás narastal celé roky. V ten deň sa tisíce slovenských ľudí zhromaždili na tiché modlitbové stretnutie pred Národným divadlom v Bratislave so zapálenými sviečkami a s ružencami v rukách. Modlili sa za náboženskú slobodu, za ľudskú dôstojnosť, za obsadenie diecéz biskupmi. Ľudia sa prestali báť. Zachovali si dôstojnosť a prejavili sa len tichou modlitbou. Boli jednotní. Kam sa podel v priebehu 20 rokov neslýchane vzácny duchovný kapitál a bohatstvo, ktoré sme si hromadili a zhromaždili obetavým životom viery za prenasledovania a vernosťou Cirkvi? Čítajme túto autentickú a živú knihu. A prečítané domýšľajme do konca. Čím sme vtedy žili? A čím sme potom postupne prestávali žiť? A akým novým a nešťastným myslením a činmi sme potom začali žiť? Sme v stave zamyslieť sa a obnoviť znova život Slovenska?

Čitatelia, ktorí poznajú príbeh Ernesta Macáka z jeho kníh Zápisky spoza mreží, Dva roky v katakombách a Diagnóza: Bláznom pre Krista, budú prekvapení, akú úlohu zohral pri organizovaní týchto útekov. Táto kniha je rozprávaním viacerých saleziánov o ich skúsenostiach s totalitným režimom a o ich skúsenosti života s Bohom počas jeho trvania.Prvé príbehy zachytávajú kruté päťdesiate roky stalinizmu, ďalšie sú z obdobia normalizácie a napokon sú z osemdesiatych rokov, ktoré boli stále ešte stresujúce, no skôr už dobrodružné. Táto kniha nie je popisom histórie saleziánov na Slovensku počas totalitného režimu. Čitateľom však prináša predstavu o ich vtedajšom živote u nás.

1.zväzok. Celý svoj život som konal nebojácne a otvorene - v duchu kresťanského učenia. V mojom živote bolo obdobie, keď tento postoj bol samozrejmý a ľahký. Boli aj také, keď som za svoje presvedčenie bol prenasledovaný a väznený. Teraz som sa však z obžaloby dozvedel, že každé moje konanie - či už úradné alebo súkromné - označuje sa za tajné, ilegálne a v každom mojom prejave sa hľadá protištátne zameranie. (Generálny biskup Dr. Vladimír Pavel Čobrda)Verná, obetavá kazateľská duchovno-pastierska práca Božích služobníkov, evanjelických farárov, ktorí v čase totalitného ateistického režimu boli pre svoju vieru väznení a trpeli, dodávala cirkvi vierohodnosť, povzbudzovala veriacich a pripravovala príchod slobodnejších časov. (Miroslav Hvoždära st.)Vierovyznanie samé je mŕtva litera, dokument doby a viery otcov. Vierovyznanie ožije len vtedy, keď sa zmocní života a skutkov tých, čo sa k nemu priznávajú. Jedna z vážnych úloh vedenia cirkvi v budúcnosti bude vzbudiť túto živú vieru a vyznávanie Pána Ježiša Krista, a potom sa nemusíme báť ani brán pekelných. (Otto Vízner)Prídem, keď dostanem povolenie. Veru mi ťažko, keď Ti ja mám oznámiť tých osem rokov. Malo sa mi srdce puknúť, keď som to počula. Ale myslím na Božie časy i priestory. Pán vidí i posúdi - nezúfať, dôverovať! Čítam listy: Peter, Pavel, Daniel a pod... A Teba chcem vidieť velkého v utrpení. Keď mi Pán dal tú milosť, živiť deti bez otca - chcem si to statočne vykonať. Meobyčajný údel, no nie? Ťažký a tvrdý, ale krásny. (Z listu L. Havlíkovej manželovi Štefanovi Havlíkovi do väzenia, r. 1953)

(5. 7. 1902 - 17. 9. 1959). Adolf Kajpr (1902–1959), kněz, jezuita, novinář a oběť komunistického pronásledování Katolické církve v Československu. Byl vězněm jak v Dachau, tak v Leopoldově, kde zemřel. Obdivujeme jeho kvality dosvědčené tolika současníky, pro které – jako i pro mnoho dalších – se stal vzorem zralého a věrohodného jednání..

A. Riccardi přináší v historických souvislostech příběhy křesťanů, kteří ve 20. století zemřeli pro svou víru, a analyzuje příčiny jejich utrpení a smrti.Historické kontexty jsou různé: pronásledování za druhé světové války, snaha zničit náboženství v rámci pokusů o nastolení komunistické společnosti v SSSR a východní Evropě či v asijských zemích v čele s Čínou, antiklerikalismus v nově se utvářejících laických státech jako Mexiko nebo Španělsko, společensko-politické proměny na africkém kontinentě, těžkosti a předsudky v misijní práci.Všem těmto příběhům je však společné jedno: jejich protagonisté jsou lidé, kteří zůstali věrni své křesťanské víře i za cenu vlastního života

2. zväzok. Dokumenty utrpenia a odvážnej služby ďalších 18 predstaviteľov ECAV počas rokov komunistickej nadvlády.

Predkladaná publikácia, ktorá sa dostáva čitateľovi do rúk, je chýbajúcim medzičlánkom dvoch predošlých kníh týkajúcich sa kňazského pôsobenia otca Bartolomeja Urbanca v Košickej diecéze. Prvou je zbierka jeho kázní z rokov 1968 až 1970, ktorá vyšla v roku 2008 pod názvom Pri prameni. Druhou je publikácia vydaná o niečo skôr - v roku 2005, s názvom Bartolomej Urbanec: Krásny život a mladosť. Ide o spomienky vtedy mladých ľudí z jeho okolia, ktorých blízkosť otca Urbanca poznačila na celý život. Z týchto stretnutí čerpali silu a prúdenie Božích milostí. Tretia publikácia v línii myšlienky - fakty - spomienky, ktorú je potrebné zaradiť za vydané kázne a pred spomienky spísané vtedajšími mladými, dotvára obraz cirkevného a spoločenského života v rokoch 1968 - 1989 na pozadí činnosti ŠtB zameranej voči osobe muža s krycím menom „CELEBRAT“ a neskôr „LIPO“ a „URBAN“.

Bohuslav Burian (1919–1960), vězeň, kněz a převaděč. „Čeho se bát, když jsi spravedlivy?“29. dubna 1960 se v mírovské věznici uzavírá neuvěřitelný životní příběh statečného a odvážného kněze Bohuslava Buriana. Muže, který několikrát unikl smrti, celý život vzdoroval nenávisti a ukazoval všem cestu ke svobodě i k Bohu. Chtěl se stát misionářem, ale doba mu nepřála. Prošel několika koncentračními tábory. V Osvětimi se jen těsně vyhnul plynové komoře, v kamenolomu v Golleschau unikl o vlásek zastřelení a utekl z pochodu smrti. Po nástupu komunistů v r. 1948 se postavil proti omezování svobody a na Zelném trhu v Brně přečetl zakázaný pastyřský list. Byl vězněn a po propuštění emigroval. Pomáhal uprchlíkům v Innsbrucku a sám převáděl pronásledované přes hranice. Po zatčení v ruské zóně v Rakousku byl vydán do Československa, krutě mučen a odsouzen na 20 let. Zažil jáchymovské peklo, po útěku z leopoldovské pevnosti byl ztýrán a následkem naprostého vyčerpání zemřel. I přes své utrpení vždy zářil vtipem a s neuvěřitelnou energií se věnoval lidem na okraji společnosti.

Valér Aurel Zavarský bol obľúbeným kazateľom, ktorého kázne boli veľmi obohacujúce najmä v období komunistického režimu, keď dochádzalo k vymývaniu mozgov a zákazu vydávania kvalitnej náboženskej literatúry. Tento prvý zväzok Homílie na nedele a sviatky - vianočný a veľkonočný okruh pátra Valéra vychádza, aby bolo zachované dedičstvo viery, ktoré do nich vložil a chcel ich sprostredkovať hlavne mladej generácii v období cenzúry.Nenechajte si újsť toto svedectvo mučeníka pre vieru, ktorý strávil viac ako desať rokov vo väzení.

Svedectvo viery. V závere slávenia jubilejného roka, kedy si pripomíname 75 rokov od založenia jezuitského apoštolského diela Teologického inštitútu svätého Alojza a 20. výročie Teologickej fakulty Trnavskej univerzity so sídlom v Bratislave, ktorá je jeho pokračovaním, otvárame novú edíciu Svedectvo viery publikovaním diela P. Vendelína Javorku SJ Duch viery. P. Javorka sa narodil v Černovej pri Ružomberku a jeho cesta po vstupe do Spoločnosti Ježišovej ho viedla z rodného Slovenska do Ríma, kde sa stal zakladateľom a prvým rektorom Pápežského ruského kolégia Rusicum. Pokračovala cez Čínu do Mandžuska, neskôr Ruska, kde prežil desať rokov na nútených prácach v sovietskych gulagoch až za polárnym kruhom. Na Slovensko sa vrátil v roku 1955. Prichýlil ho jeho brat v Žiline, kde v roku 1966 dokončil svoju životnú púť v povesti svätosti. V jeho písomnej pozostalosti, ktorá sa v roku 2016 našla v Košiciach, sa nachádza osem hlbokých osobných úvah, ktoré nazval „Duch viery“. Dávajú nahliadnuť do jeho vnútorného života a odhaľujú silu jeho viery v postupnom mučeníctve v extrémne ťažkých podmienkach. To je aj dôvod, prečo mu veriaci v Žiline doteraz preukazujú osobitnú úctu a prichádzajú sa modliť na jeho hrob za svoje potreby. A tiež dôvod ich vydania tlačou ako prvého zväzku edície Svedectvo viery, lebo môžu byť spolu s jeho životným príkladom povzbudením pre mnohých veriacich aj dnes.

Povzbuzení pronásledovaným. Život Jana Chrysostoma, nejplodnějšího autora řecky hovořící starověké církve, se odvíjel ve dvou protilehlých amplitudách: nejprve ho vynesl na konstantinopolský biskupský stolec a do nejvýznamnějších kruhů východořímské církevní politiky, aby ho pár let nato uvrhl do ponižujícího vyhnanství, kde také po třech letech zemřel. V exilu začal rozvíjet bohaté korespondenční styky se svými přáteli a vlivnými osobami tehdejších světských i církevních kruhů. Na samý závěr života sepsal pro své pronásledované přátele také dva rozsáhlejší spisy, které se zamýšlejí nad utrpením. Oba tyto spisy jsou v knize představeny v českém překladu s podrobným literárním a teologickým úvodem Jiřího Pavlíka

Všetko je milosť a dar. Don Ernest Macák dopĺňa do svojho životopisného rozprávania začiatok. Paradoxne k tomu pristúpil až teraz, v plnej zrelosti človeka a saleziána. Cez mnohé zážitky, neraz plné nečakaných zvratov, spomína na svoje detstvo, mladosť, na príchod k saleziánom do Šaštína, na noviciát a následné štúdium v ťažkých vojnových rokoch, na kňazskú vysviacku aj nástup komunistického režimu.V závere knihy sa ešte úchytkom vracia k spomienkam na niektoré chvíle svojho života zachytené v jeho predchádzajúcich autobiografických dielach: Zápisky spoza mreží, Dva roky v katakombách, Diagnóza: Bláznom pre Krista a Utečenci pre Krista. Autor na prahu svojho životného jubilea – požehnaných deväťdesiatich rokov – vyjadruje veľkú vďačnosť Pánu Bohu slovami, ktoré zanecháva ako svoj životný odkaz: Všetko je milosť a dar!

Autorka novely Červená hmla pravdivo zachytáva v príbehu niekoľkých priateľov, členov podzemnej cirkvi, realitu čias, následky päťdesiatych rokov na životoch kňazov, rehoľníkov a veriacich, postupné uvoľňovanie v rokoch šesťdesiatych, ktoré sa však skončí normalizáciou.Hlavné postavy nás nenásilne vovádzajú do svojho života a vzťahov, do prežívania každodennej reality, do strachu, ktorý vzbudzovala v ľuďoch ŠtB, ale aj do nádeje, lásky a obety vyplývajúcej z viery a priateľstva. Odhalí sa nám život rehoľnej sestry a kňaza, ktorí - zbavení práva verejne sa priznať k svojmu povolaniu - tajne a v tichosti slúžia ľuďom a Bohu až po stratu života.Prežijeme napätie pri strate veľkej sumy peňazí v banke, napäté vzťahy na pracovisku, kde je členstvo v strane rozhodujúce pre pracovný postup a aktívna viera jeho prekážkou, neustále sledovanie štátnou mocou a strach, ktorý v ľuďoch vyvolávala. No zažijeme i prebúdzajúcu sa čistú lásku dvoch mladých ľudí, pokojnú radosť rodín i veriacich spoločenstiev, napriek všetkému.

Luterský farář Richard Wurmbrand odmítl v období hluboké totality veřejně chválit komunistický režim a podrobit se jeho diktátu. Je uvězněn a společně s ostatními nepřáteli režimu vystaven mučení, o kterém obyvatelé svobodného světa nemají ani tušení.Čtrnáct let se Richard Wurmbrand snaží předávat ostatním svoji křesťanskou naději, a pobízet je, aby hledali útěchu, která je skryta v Bohu. Užívá k tomu nejrůznější prostředky včetně morseovky. Později onemocní tuberkulózou a jako nevyléčitelný ; paci ent je odložen na "pokoj smrti".Jeho zdravotní stav je fatální: pokročilé stadium tuberkulózy, hnisající rány od bičování a bití. Ale i za takových okolností posiluje umírající vězně. Třebaže je sám trýzněn vzpomínkami na opuštěnou manželku a nedospělého syna, dokáže své zoufalé spoluvězně rozptýlit a rozesmát anekdotami či veselými příběhy. Když je později komunisty lákán, aby se výměnou za propuštění stal jejich informátorem, odolá i tomuto pokušení.Po všeobecné amnestii v roce 1964 se farář Wurmbrand konečně dostává na svobodu. A protože rumunští komunisté dychtí po západních valutách, svolí aby byl i tento jejich rozhodný oponent vykoupen na Západ díky iniciativě jedné skandinávské misie. Ve svobodném světě se Richard Wurmbrand stává živým hlasem, který se rezolutně zastává křesťanů pronásledovaných za Železnou oponou.

Václav Dvořák v rozhovoru s Janem Mazancem. Mons. Václav Dvořák je jedním z kněží, jejichž víra byla zkoušena v komunistickém vězení. Po roce samovazby vydal toto svědectví: "Pane, dávám ti celou svou svobodu. Vezmi si do rukou můj život a udělej, co chceš." Poté, jak sám říká, se jeho víra stala jistotou.

Bulharský biskup blahoslavený Eugen Bossilkov (1900-1952), člen rehole pasionistov, je svedkom vernosti Cirkvi a Svätému Otcovi z rokov ťažkého prenasledovania Cirkvi v socialistických krajinách. Ako malý chlapec bezmála zahynul vo vodách Dunaja. Jeho zaujímavý životný príbeh a hrdinské svedectvo mučeníctva zaujme mnohých čitateľov. Silu nachádzal v spojení s ukrižovaným Ježišom. Vždy si zachoval obdivuhodný pokoj a odvahu. Knižočka pátra Laba je vzácna aj preto, že poukazuje na jednotný zdroj prenasledovania Cirkvi vo všetkých socialistických krajinách. Je vyznaním nádeje, že cez kríž sa prichádza k svetlu.

Kristův svědek pro dnešní Rusko. Devátého září 1990 byl poblíž Moskvy zabit ranami sekerou jeden pravoslavný kněz. Tato vražda, velmi připomínající vraždu otce J. Popieluzska o několik let dříve v Polsku, odhalila světu osobnost Alexandra Meně, který svým duchovním vyzařováním začínal zaujímat v ruské společnosti místo uvolněné smrtí A. Sacharova. Možná právě proto byl zavražděn...

Kniha obsahuje 12 skutočných príbehov kresťanských žien, matiek a starých matiek. Z nich možno vyčítať, kde a ako naberali silu pre svoje poslanie milovať svoju rodinu, obetovať sa pre ňu celým srdcom, sprostredkúvať jej Božie požehnanie, slúžiť jej svojou skúsenosťou, obozretne usmerňovať mužov, múdro vychovávať deti či vnúčence a chrániť ich pred nebezpečenstvom.

Bratislavský Veľký piatok. Úvahy z pohľadu udalostí 25. marca 1988 v Bratislave.

Příběh kněze, který přistoupil na spolupráci s StB. Příběh kněze, který vdechl jedné vlažné farnosti nový život a řada mladých lidí s ním objevila svou vlastní víru. Příběh kněze, který poskytoval informace i zprostředkování. Co převáží na vahách života?

Páter Valér Aurel Zavarský strávil v čase komunistického režimu vo väzení viac ako desať rokov, po roku 1968 sa zapojil do pastorácie a jeho kázne sa stali príťažlivé najmä pre mladých z intelektuálneho prostredia. Na chvíľu mu bola jeho činnosť zakázaná, no po čase sa k nej opäť vrátil. V tomto druhom zväzku Homílie na nedele a sviatky - Cezročné obdobie nájdete nedeľné kázne na obdobie cez rok a to vo všetkých troch cykloch liturgických čítaní na rok A, B i C.

V ostatných rokoch vyšlo viacero publikácií venovaných vatikánskej východnej politike za pontifikátov Jána XXIIL, Pavla VI. a Jána Pavla II. Predkladaný súbor štúdií obracia preto pohľad na dve predchádzajúce desaťročia, počnúc bezprostredne povojnovým prechodným obdobím, ktoré bolo v krajinách stredovýchodnej Európy už poznačené silným vplyvom komunistických strán a prvým prenasledovaním Katolíckej cirkvi za formujúcou sa železnou oponou, cez smutnoznáme päťdesiate roky v znamení úplnej izolácie komunistických štátov a najtvrdšej perzekúcie umlčanej Cirkvi, až po prvé kontakty a nasledujúce diplomatické rokovania, ktoré vstúpili do dejín ako vatikánska východná politika. Kniha vychádza zo širokej porovnávacej a interdisciplinárnej perspektívy, spájajúcej historicko-diplo-matický a historicko-teologický pohľad, a predstavuje konkrétne situácie, v akých sa Katolícka cirkev nachádzala v rôznych štátoch stredovýchodnej Európy, ako aj metódy a postupy diplomacie pápežov Pia XII., Jána XXIII. a Pavla VI. v kontexte studenej vojny a rodiacej sa Ostpolitiky.

Padesát šest rozhlasových fejetonů, které autor přečetl na rozhlasových vlnách rádia Classic FM, na stanici Vltava a Praha.Miloš Rejchrt *1946 vystudoval evangelickou bohosloveckou fakultu v roce 1970, pusobil jako duchovni, pak stratil státní souhlas a až do roku 1989 pracoval jako topič. V roce 1976 podepsal Chartu 77, v roce 1990 se stal farářem v Praze.

Po několika nárazech dveře konečně povolily. Uvnitř ve světle olejových lamp pobíhalo deset nebo jedenáct lidí. Vletěli jsme mezi ně a sráželi je s kletbami k zemi. V koutě místnosti jsem spatřil asi pětašedesátiletého muže. V rukou držel Bibli a s vystrašenýma očima hledal místo, kam by ji mohl ukrýt. Přiskočil jsem k němu a surově po ní hmátl. Držel ji ale pevně. Nakonec jsem mu ji vytrhl z ruky. Začal jsem škubat listy a házet je na zem. Muž úpěnlivě prosil: „Ne, prosím vás, ne!“Otočil jsem se a vší silou ho udeřil do tváře. Pěst zasáhla nos a ústa. Okamžitě začal krvácet. S námahou se postavil na nohy a ještě jednou se pokoušel zmocnit se Bible. Co je to za šílence? pomyslel jsem si. Cení si této knihy víc než vlastní tváře? Opět jsem mu ji vyrval a udeřil ho. (úryvek)Sergej Dakov otevřeně a bez příkras vypráví vlastní životní příběh. V bezcitném prostředí dětských domovů byl formován v uvědomělého občana Sovětského svazu. Vlivem této výchovy neváhal krutě pronásledovat křesťany. Avšak paradoxně kontakt s nimi ho nakonec přivedl k obrácení.Mrazivě skutečný a přesvědčivý příběh psaný poutavým stylem odkrývá čtenáři fungování komunistického režimu v Rusku v polovině 20. století a jeho hrůzné praktiky.

Pravdivý príbeh utrpenia, lásky a odhodlania. Kniha Kroky viery je pravdivý a inšpirujúci príbeh Dr. Lacha a jeho rodiny. Príbeh prenasledovania, útlaku, väzenia a mnohých ťažkých skúšok. Príbeh, v ktorom rodina s tromi deťmi prišla počas totalitného režimu o strechu nad hlavou a zázračne unikla svojim nepriateľom do zeme slobody. Svedectvo tejto rodiny vypovedá o ľudskom utrpení, ale aj láske, oddanosti a odhodlaní žiť v slobode. Je plné nadprirodzených krokov viery, ako aj rozhodnutí kráčať s Bohom a ostávať v centre Jeho vôle.Dr. Lacho vyštudoval klinickú a forenznú psychológiu. Po ukončení štúdia pracoval pätnásť rokov ako klinický psychológ vo Fakultnej nemocnici v Bratislave. Okrem toho sa venoval výskumu a súdno-znaleckej činnosti. Pred pádom komunizmu mu štát skonfiškoval majetok a spolu s rodinou bol z Československa vyhostený. Usadil sa v Spojených štátoch amerických, kde pätnásť rokov vykonával súkromnú poradenskú prax. V súčasnosti pôsobí na Slovensku ako kresťanský poradca.Dr. Lacho je spoluzakladateľom kresťanského FM vysielania Rádia7, predsedom správnej rady TWR média a Rádiaľ a zakladateľom podporovaného bývania pre zdravotne ťažko postihnutých s názvom „Svetlo domova.“ V neposlednom rade sa venuje filantropii a prednáškovej činnosti.

Čitatelia, ktorí poznajú príbeh Ernesta Macáka z jeho kníh Zápisky spoza mreží, Dva roky v katakombách a Diagnóza: Bláznom pre Krista, budú prekvapení, akú úlohu zohral pri organizovaní týchto útekov.Úryvok z knihy:Príslušníci si mysleli, že ich chcem pohostiť a sadli si. Ja som si však chcel zabaliť trochu omšového vína, aby som mohol vo väzení slúžiť svätú omšu. Nechali ma prejsť do druhej izby. Z tej som prešiel do tretej, a tam som zbadal, že okno je bez mreží. Vyskočil som na dvor a bežal som po ulici, len tak v košeli. Chcel som sa skryť u evanjelického kňaza, ten ma však nechcel prijať. Potom som ozlomkrky utekal poza humná a cez záhrady. Napokon som vbehol cez bránu do istého domu, vybehol som na povalu a tam som sa ukryl. V dome bývali Maďari, nepočul som ich z povaly rozprávať ináč ako po maďarsky. Po mojom úteku z fary nastal v Komárne veľký poplach. Oboch príslušníkov bezpečnosti, čo ma sprevádzali na faru, ihneď zatkli. Ostatní ma hľadali a striehli na mňa.Dva dni a dve noci som sa nepohol z povaly, tretiu noc som sa ukradomky vytratil. Obyvatelia domu dodnes ani netušia, že sa u nich niekto skrýval. Potajomky som sa potom dostal do blízkej dediny a poprosil som známeho veriaceho roľníka, aby mi dovolil ukryť sa na pôjde v stodole. Každú noc po polnoci som zišiel na nejaký čas dolu do domu. Tam som si zajedol a trochu povystieral údy a slúžieval som aj svätú omšu. Keď som už nemal omšové víno, poslal som gazdu do nemocnice v Komárne po víno. Roľník ta šiel za istou sestričkou s prosbou, aby odovzdala istému lekárovi odkaz, že potrebujem prvú pomoc, t. j. nejaké peniaze a človeka, čo by ma sprevádzal na ďalšej ceste, lebo kraj okolo Komárna som nepoznal. Šla so mnou i von z dediny, až kým sme neprišli do kukuričného poľa.

Drama života, kněžství a mučednické smrti číhošťského faráře P. Josefa Toufara. Noc z 23. na 24. února 1950. Černý tudor projíždí zasněženou Vysočinou. Vpředu řidič se spolujezdcem, který popíjí čaj z termosky. Na zadním sedadle zhrouceně leží osmačtyřicetiletý kněz s oteklou tváří, který má na nohou narvané bačkory, na nártu rozstřihnuté, aby se do nich jeho opuchlé nohy vůbec vešly. Dva rozsvícené světlomety metají žluté kužely po sněhu. Je po půlnoci a pražští příslušníci StB soudruzi Bohumil Košař a Stanislav Cvíček právě přivezli z valdické věznice do Číhoště na filmovou rekonstrukci kněze Josefa Toufara. Dobitého po brutálních výsleších, těžce a sípavě dýchajícího, podivně zkrouceného a držícího se za břicho. To už není ani Getsemanská zahrada, ani bičování – teď se losuje o jeho šat. Jihlavský estébák Josef Solař, který na kraji vsi žoviálně vítal unavené soudruhy z Valdic, v roce 1968 prohlásí: „Toufar nemohl normálně jít a dva naši soudruzi jej museli vést. Při této chůzi vydával bolestné nářky. Trochu mi to připomínalo chroptění.“Advent 1949, zasněžená mrazivá Vysočina, nedělní dopoledne 11. prosince. V malém kostele v Číhošti se při kázání sedmačtyřicetiletého P. Josefa Toufara třikrát zakýval dřevěný oltářní křížek a zůstal zkroucen a vychýlen mimo těžiště. Pohyb křížku vidělo dvacet svědků. Následně se do rozbíhajícího církevního objasňování vlomila komunistická Státní bezpečnost. P. Toufar byl zatčen, unesen a mučením jej příslušníci StB nutili lživě doznat, že vše podvodně sestrojil. Toufarova mučednická smrt zhatila připravovaný inscenovaný monstrproces, nezastavila však otevřený útok komunistického aparátu proti katolické církvi. Autor této knihy se zdaleka nespokojil s tím, že by začal vypravovat životní příběh kněze Josefa Toufara (1902 až 1950) dnem jeho příjezdu do Číhoště. Dosud stál hlavní aktér příběhu stranou, nikde nebylo možné dočíst se, z jakých pocházel poměrů, co jej vedlo k rozhodnutí stát se knězem a jak dlouhá cesta vedla k vysvěcení. Základní pohnutkou k sepsání díla nebylo vyvrácení či potvrzení toho, zda se křížek skutečně v adventním čase roku 1949 tajemně zahýbal, ale naléhavá touha pochopit, kdo Josef Toufar byl a co všechno v jeho údělu předcházelo dějství poslednímu. Léta pátrání, shromažďování dokumentů, snímků i svědeckých výpovědí tvoří opěrný systém díla.

Korespondence dvou kněží v době normalizace. Život P. Josefa nebyl právě snadný, osud se s ním nemazlil. Někdy v padesátých letech půjčil komusi větší peněžní obnos, dotyčného zatkli na hranicích při pokusu o útěk, a když z něj vymáčkli, kdo mu peníze půjčil, odsoudili P. Josefa k dlouholetému žaláři do Valdic a na Mírov. Na jednu z amnestií byl nakonec spolu s dalšími propuštěn.Ačkoliv měl v Praze byt, dal přednost životu na venkově. Když se naskytla možnost působit jako výpomocný duchovní bez nároku na plat, ujal se jedné vesnice. Svou samotu a tím i značnou míru nezávislosti si P. Josef sice pochvaloval, ale kontakty a přátelské vztahy se spolubratry udržoval. Adresátem zde vydaných dopisů byl přítel z mládí, spolužák a kanovník.Zatímco kriminál naučil P. Josefa zametat za sebou, a proto dopisy pana kanovníka likvidoval, pan kanovník vycítil, že Josefovy řádky nejsou jen obyčejnými dopisy, a tak je uchoval. Díky panu kanovníkovi tedy můžeme nahlédnout do srdce kněze Josefa, jehož víra je přesvědčivá a vztah k Bohu ryzí.

Rozhovory s kněžími a řeholníky pronásledovanými za komunismu v letech 1948-1989. Vzpomínky kněží a řeholníků pronásledovaných v letech komunistického režimu. Čtenáři se mohou setkat s těmito osobnostmi F. Adamec, J. Cukr, V. Dvořák, M. Frank, R. Hložánka, A. Huvar, S. Lekavý, F. Lízna, O. Mádr, F. Pevný, K. Pilík, J. Valerián, J. Veselý, M. F. Vích, J. Zemánek.

Ambróz Lazík. Kniha, ktorú ponúkame čitateľovi, podáva obohacujúci pohľad na osobnosť a dielo trnavského biskupa Ambróza Lazíka. Jeho život bol plný drastických opatrení, zásahov a zvratov. V biskupskej službe bol vystavený veľkému psychickému nátlaku: izolácia, domáce väzenie, sliedenie ŠtB, políciou nasadený strážca, zmocnenec, ktorý ho sprevádzal na všetkých cestách. Často sa stretával s nepochopením zo strany kňazov. Usiloval sa o zavedenie liturgickej obnovy do života Cirkvi. Svojich veriacich povzbudzoval zachovať si vieru, zveľadiť ju a odovzdávať ďalším generáciám. Autorovi sa podarilo osvetliť mnohé, doteraz nepoznané alebo nesprávne chápané riešenia sporných otázok. Kniha je zhrnutím pohnutého života biskupa, pokusom o vyvážený pohľad na udalosti, ktorých bol protagonistom.

Od samizdatov a VPN k dokumentom ŠtB a ÚPN. Monografia Ján Langoš. Od samizdatov a VPN k dokumentom ŠtB a ÚPN, ktorú napísal historik Patrik Dubovský, prináša mozaiku aktivít Jána Langoša od 80. rokov minulého storočia, keď sa angažoval v nonkonformných skupinách najmä pri tvorbe kultúrno-občianskych samizdatov a v Hnutí za občiansku slobodu. Autor predstavuje Jána Langoša ako neľahostajného človeka a občana s vyhraneným kritickým postojom k pálčivým spoločenským a morálnym témam, ako boli devastácia životného prostredia, antisemitizmus, chartistické hnutie či aktivity neoficiálnej cirkvi. Nad týmito, ale aj nad ďalšími témami sa Ján Langoš veľmi otvorene zamýšľal v samizdatovej tvorbe, ako i v neformálnych diskusiách.Občianske aktivity a myšlienky Jána Langoša kontinuálne našli uplatnenie v hnutí Verejnosť proti násiliu (VPN) a po zmene režimu najmä pri vyrovnávaní sa s reprezentantmi komunistickej moci, nomenklatúrou KSČ a jej represívnou zložkou ako Štátna bezpečnosť a jej tajní spolupracovníci. Langošova ochota zapojiť sa do reforiem spoločnosti sa prejavila jeho prácou vo Federálnom zhromaždení, vo VPN ako politickej strane a tiež po voľbách v roku 1990 v náročnej funkcii federálneho ministra vnútra. Na poste federálneho ministra sa Ján Langoš podstatne zaslúžil o očistu ministerstva vnútra od príslušníkov ŠtB a komunistických kádrov a presadil lustračný zákon.Po rozdelení ČSFR Ján Langoš s priateľmi založil Stálu konferenciu občianskeho inštitútu, stál sa poslancom Národnej rady SR a podieľal sa najmä na presadení zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Zároveň sa stál predsedom Demokratickej strany (DS), ktorá v rámci Slovenskej demokratickej koalície (SDK) v roku 1998 vytvorila novú politickú garnitúru.Vyvrcholením aktivít Jána Langoša bola inštitucionalizovanie jeho dlhoročného plánu – vytvoriť právny a spoločenský základ na vyrovnanie sa s oboma totalitami našich dejín. V tomto duchu kniha zaznamenáva dramatický čas, keď sa Jánovi Langošovi v lete 2002 podarilo v NR SR presadiť zákon o pamäti národa a o zriadení Ústavu pamäti národa (ÚPN).Po prvých rokov fungovania ÚPN sa táto pamäťová inštitúcia stabilizovala a rozvinula svoje poslanie, no Ján Langoš v júni 2006 tragicky zomiera.Uzatvoril sa tak oblúk od zápasu s režimom ŠtB a KSČ až po etablovanie ÚPN a sprístupnenie dokumentov obávanej ŠtB verejnosti.Patrik Dubovský, PhD. od roku 2004 pracuje v Ústavu pamäti národa. Venuje sa témam prenasledovania cirkví na Slovensku po roku 1948, činnosti Štátnej bezpečnosti a nezávislým opozičným iniciatívam v Československu počas tzv. normalizácie.

Komunistický režim a katolícki kňazi na Slovensku v rokoch 1948 – 1968. Nová monografia približuje snahu komunistickej štátnej moci využiť katolícku cirkev na Slovensku prostredníctvom jej kňazov najmä v rokoch 1948 – 1968. V práci sú zachytené a analyzované ciele, ktoré štátna moc využitím katolíckych kňazov sledovala, ako aj najdôležitejšie metódy, ktoré orgány štátnej moci využívali. K hlavným cieľom patrila snaha primäť kňazov, aby sa stali akýmisi propagátormi komunistických ideí medzi katolíckym obyvateľstvom, prípadne, aby aspoň navonok podporovali budovanie „novej socialistickej spoločnosti“. Nemenej dôležitým i keď navonok skrytým cieľom bolo nenápadné zapojenie samotných kňazov do boja proti náboženstvu a cirkvi. Pozornosť je v práci venovaná najmä trom tematickým okruhom: pokusom komunistov využiť katolíckych kňazov prostredníctvom vytvorenia jednotnej kňazskej organizácie či združenia; usmerňovaniu a využívaniu kňazov pomocou siete štátnych úradníkov v okresoch a krajoch; činnosti Štátnej bezpečnosti, smerujúcej k získaniu kňazov na tajnú spoluprácu s cieľom boja proti aktivitám biskupov, kňazov i aktívnych laikov. Snaha o inštrumentalizáciu a využitie katolíckej cirkvi rozhodne nebola len špecifikom komunistov. Podobné pokusy a zámery boli vo väčšej či menšej miere prítomné aj v niektorých ďalších ideologických smeroch a režimoch. V prípade komunizmu však práve jeho totalitný charakter umožnil rozvinúť tieto snahy do takých rozmerov, ktoré v našom geopolitickom priestore nemali obdobu.

Kniha Krásny život a mladosť pozostáva z viacerých kompozičných častí a vznikla v priebehu niekoľkých mesiacov práve na základe súčasných svedectiev o dianí spred štyridsiatich rokov. Svedčili tí, ktorí v krutých časoch normalizácie po vstupe vojsk Varšavskej zmluvy na naše územie boli perzekvovaní, inak prenasledovaní či len prosto veľmi bolestivo prežívali pocit neslobody, ktorý vari najhrubšie zasiahol oblasť vierovyznania, názoru a slova vôbec. Sú to svedectvá bývalých vysokoškolákov i iných mladých ľudí, ktorí napriek ťažkým ideologickým pomerom sa koncom 60. a v 70. rokoch schádzali spočiatku na mládežníckych svätých omšiach v Kostole Kráľovnej pokoja v Košiciach, kde od roku 1966 pôsobil Bartolomej Urbanec, vtedy populárny kňaz vo východoslovenskom regióne. Urbanec svojou evanjelizačnou činnosťou, zaujímavými homíliami a pre bohoslužby netradičnou hudbou dokázal pritiahnuť do kostola, na púte a výlety, duchovné cvičenia a rozhovory . do roku 1968 v podstate verejne, po roku 1972 tajne, veľkú časť mladých rímskokatolíckych kresťanov. Jeho mládežnícke omše vošli do dejín nielen mesta Košice, a tak niet sa čo diviť, keď sa nazbieralo dokumentárneho spomienkového materiálu (fotografie, piesne, knihy, kázne) nie na jednu, ale rovno i na niekoľko kníh. Zostavovatelia zaradili z neho do predmetnej knihy toľko, čo sa vošlo do takmer 200 strán. Je trocha na škodu tejto veľmi dôležitej publikácie, že rôznorodý dokumentárny materiál nemá dostatočne prehľadnú kompozíciu, niektorým spomienkam (osobitne veľmi peknej fotodokumentácii) chýbajú aj identifikačné údaje, resp. sú na inom mieste knihy, čo spôsobuje čitateľovi ťažšiu orientáciu.

Zborník obsahuje príspevky z rovnomennej vedeckej konferencie, ktorú v dňoch 5. až 6. mája 2010 zorganizoval Ústav pamäti národa pri príležitosti 60. výročia Akcií K a R – násilných zásahov voči reholiam v Československu. Na konferencii sa aktívne zúčastnili dve desiatky odborníkov zo Slovenska, Českej republiky, Maďarska a Talianska. V publikovaných príspevkoch sa ich autori pokúšajú objasniť príčiny brachiálnych opatrení totalitného komunistického režimu voči rehoľným spoločenstvám, približujú priebeh a okolnosti jednotlivých zásahov a poukazujú na úlohu, ktorú pri nich zohrali niektoré štátne orgány a inštitúcie. Taktiež sa venujú organizácii života a pôsobeniu rehoľníkov a rehoľníčok v podmienkach permanentného prenasledovania a šikanovania zo strany štátnej moci, pôsobeniu rehoľníkov a rehoľníčok v nútenom exile, ale aj osudom kláštorných budov, ktoré sa v rukách nových užívateľov dostali nezriedka do dezolátneho stavu. Pozornosť je venovaná aj širším okolnostiam postavenia reholí v súvislosti s tzv. Ostpolitk Svätej stolice a osudom reholí v okolitých štátoch Východného bloku.

Zborník z rovnomennej medzinárodnej vedeckej konferencie, ktorá sa konala v dňoch 30. septembra až 2. októbra 2009 v Bratislave, prináša príspevky 41 odborníkov zo Slovenska, Českej republiky, Ruska, Poľska, Nemecka, Bulharska, Ukrajiny, Slovinska, Talianska, Maďarska a Francúzska. Zborník poskytuje zaujímavý a široký pohľad na politiku komunistických štátov voči cirkvám a náboženstvu vo všeobecnosti, ale informuje aj o špecifikách vývoja v jednotlivých krajinách. Príspevky sú rozdelené do kapitol: Bezpečnostné zložky štátu vo vzťahu k cirkvám, Totalitný režim vo vzťahu k reholiam a náboženským spoločnostiam, Legislatíva upravujúca vzťahy cirkví a štátu, Prostriedky a metódy proticirkevnej politiky komunistických štátov, Inštitúcie štátneho dozoru, Médiá a komunistická proticirkevná politika a Kolaborácia cirkví s komunistickým režimom.Príspevky sú publikované v slovenskom, českom a anglickom jazyku.Zborník vyšiel s finančnou podporou Medzinárodného vyšehradského fondu.

Publikácia autobiograficky zachytáva roky autorovho života strávené na nútených prácach v pracovných lágroch. Svoju táborovú skúsenosť, ktorá J. Bobalika priviedla až na ďalekú Kolymu, sám nazýva „zapolárnou akladémiou”. Kým sovietska propaganda sa podpísala pod opciu občianstva, ktorej sa autor zúčastnil ako jeden z mnohých tisícov občanov Slovenska, sovietska NKVD stála za jeho vykonštruovaným procesom so strastiplnými dôsledkami. Kniha rozprávača s fenomenálnou pamäťou je napísaná pútavým štýlom. Spôsob, akým vykresľuje sovietske pracovné tábory, vypovedá nielen o jeho skúsenosti, ale aj o skúsenosti občanov, zavlečených na nútené práce do Sovietskeho zväzu.