Zákony, normy

Aké zmeny prináša zákon o DPH od roku 2023, sa dočítate v aktuálnej publikácii. Zákon o dani z pridanej hodnoty (DPH) po ostatnej novele je plne v súlade s legislatívou Európskej únie a zároveň sleduje aj zlepšenie platobnej disciplíny v obchodných vzťahoch, podporu naplnenia aj ďalších čiastkových cieľov na obdobie rokov 2021 - 2024, nakoľko má potenciál prispieť k zníženiu únikov na DPH. Titul sa taktiež venuje téme - Dovoz tovaru a poskytovanie služieb a odvod DPH.Titul obsahuje úplné znenie zákona po ostatnej novele s komentárom: Legislatíva Zákon o dani z pridanej hodnoty (DPH) – zákon s komentárom účinný od 1. 1. 2023Popri transpozícii smernice je predmetom novely zákona o DPH upustenie od povinnosti registrovať sa za platiteľa dane pre zdaniteľné osoby, ktoré poskytujú výlučne finančné alebo poisťovacie služby alebo oslobodený prenájom nehnuteľnosti, s možnosťou zdaniteľných osôb, ktoré sú z titulu uskutočňovania uvedených transakcií v súčasnosti registrovanými platiteľmi dane, požiadať o zrušenie registrácie. Okrem toho je cieľom novely zákona aj odstránenie niektorých nedostatkov zákona, a to napríklad určenie spôsobu stanovenia výšky opravy odpočítanej dane pri krádeži zákonom presne vymedzeného tovaru, pri ktorom sa uplatní zákonná fikcia posudzovania ako povinne odpisovaného majetku rovnomerne po dobu štyroch rokov. Zmenou v zákone je aj zavedenie povinnosti odberateľa vykonať opravu odpočítanej dane, ak v ustanovenom období po splatnosti neuhradí protihodnotu za dodanie tovaru alebo služby.

Prinášame Vám Zákon o verejnom obstarávaní s komentárom po novelách. Na účely zrýchlenia procesu verejného obstarávania sa po novom zavádza úprava procesných ustanovení revíznych postupov, vrátane konania o preskúmaní úkonov pred podpisom zmluvy na základe námietok. Cieľom je skrátenie konania so zachovaním potrebnej úrovne ochrany práv dotknutých subjektov vrátane možnosti súdnej ochrany.Titul obsahuje úplné znenie zákona po ostatnej novele s komentárom: Legislatíva Zákon o verejnom obstarávaníMedzi najvýznamnejšie zmeny zákona o verejnom obstarávaní, ktorými sa sleduje naplnenie vyššie uvedených cieľov patrí v oblasti zjednodušenia postupov úprava niektorých existujúcich pravidiel, ktoré majú charakter národného goldplatingu, úprava finančných limitov pre zákazku, koncesiu a súťaž návrhov, so zachovaním úpravy finančných limitov pre podlimitné zákazky, zákazky s nízkou hodnotou a finančného limitu na uplatňovanie zákona priamo v zákone, zriadenie centrálnej obstarávacej organizácie pre štátne orgány, používané elektronické prostriedky budú musieť podporovať aj podávanie žiadostí o nápravu a námietky (jedno prostredie pre všetky úkony), flexibilnejšia úprava vylúčenia v prípade podozrení na existenciu dohôd obmedzujúcich súťaž, umožní sa v žiadosti o účasť a v ponuke predkladať aj elektronické kópie (skeny) a nielen elektronické originály, umožní sa uzatvárať zmluvu s ďalším uchádzačom v poradí, ak predošlý neposkytol súčinnosť, a to bez obmedzenia na prvých troch, ako je tomu dnes, zavedenie zjednodušeného režimu obstarávania zákaziek na sociálne a iné služby podľa prílohy č. 1 k zákonu, zjednotia a zjednodušia sa informačné povinnosti v podlimitných zákazkách a zákazkách s nízkou hodnotou, postihovanie špekulatívnych postupov hospodárskych subjektov pri využívaní námietok, podpora a zavedenie nástrojov na automatizáciu procesu zadávania zákaziek v podlimitných zákazkách a zákazkách s nízkou hodnotou a realizácia podlimitných zákaziek prostredníctvom jednotnej elektronickej platformy, ktorá bude upravená nielen na verejné obstarávanie bežne dostupných tovarov a služieb, ale aj na verejné obstarávanie tovarov, služieb a stavebných prác, ktoré nie sú bežne dostupné na trhu a na používanie iných kritérií než je cena, ďalej v oblasti skrátenia procesu rozšírenie katalógu postupov verejného obstarávania, pri ktorých bude obmedzené využitie revíznych prostriedkov (so zachovaním možnosti kontroly zo strany ÚVO), úpravy revíznych postupov a dohľadu nad verejným obstarávaním, cieľom ktorých je skrátenie dĺžky procesu verejného obstarávania, posilnenie koncentrácie v konaní o námietkach, v špecifických prípadoch osobitné odklony procesnej úpravy konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného, mierne skrátenie lehôt a koncentrácia úkonov v podlimitných zákazkách a nakoniec v oblasti zvýšenia transparentnosti jednotná a verejne dostupná elektronická platforma na celý proces verejného obstarávania pre všetky podlimitné zákazky a zákazky s nízkou hodnotu (ak sa budú obstarávať oslovením viacerých záujemcov), zverejňovanie úmyslu zadať zákazku s nízkou hodnotou na jednotnej elektronickej platforme, pričom ak bude na predloženie ponuky vyzvaných viac hospodárskych subjektov, bude takýto postup prebiehať cez jednotnú elektronickú platformu...

V súlade so základnými cieľmi smernice sa od júla 2022 zavádza nová právna úprava riešenia situácie podnikateľa, ktorému hrozí úpadok z dôvodu hroziacej platobnej neschopnosti, v preventívnom konaní, ktoré predstavuje účinný nástroj na včasné riešenie situácie dlžníka tak, aby mohol pokračovať vo svojej činnosti a zachovať svoju životaschopnosť, a najmä predísť úpadku a následnému konkurzu. Preventívnym konaním sa rozumie verejná preventívna reštrukturalizácia alebo neverejná preventívna reštrukturalizácia.Titul obsahuje úplné znenie zákona po ostatnej novele s komentárom: Legislatíva Zákon o konkurze a reštrukturalizácii s komentáromZákladným cieľom zákona je poskytnúť dlžníkom dostatočný priestor na účinnú, efektívnu, rýchlu a transparentnú preventívnu reštrukturalizáciu v počiatočnom štádiu, kedy úpadok „hrozí“, a zabrániť tak úpadku dlžníka a riešeniu jeho situácie niektorým z insolvenčných konaní, čím by sa súčasne malo zabrániť strate pracovných miest a strate know-how, mala by sa maximalizovať celková hodnota pre veriteľov v porovnaní s tým, čo by získali v prípadnom konkurze, ako aj zabrániť zvyšovaniu nesplácaných úverov. Opätovne sa do konkurznej legislatívy vracia povinnosť pre dlžníka podať návrh na vyhlásenie konkurzu pre platobnú neschopnosť, pričom sa upravuje aj domnienka platobnej schopnosti a zjednodušujú sa pravidlá pre možnosť veriteľa iniciovať konkurzné konanie v prípadoch, kedy možno predpokladať úpadok dlžníka, vo vzťahu k veriteľom sa explicitne zakotvuje pravidlo priority a pari passu, virtualizuje sa zoznam veriteľov a zjednodušujú sa procesy súvisiace s prihlasovaním pohľadávok.

Verejné obstarávanie sú pravidlá a postupy podľa zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní, ktorými sa zadávajú zákazky, koncesie a súťaže návrhov. Aké zmeny priniesli novely zákona, sa dočítate v komentári v prvom čísle mesačníka edičného ročníka 2021. Cieľom verejného obstarávania je úsporné nakladanie s prostriedkami zo štátneho rozpočtu, nakoľko na chod jednotlivých úradov a organizácií, ktoré sú napojené na štátny rozpočet, sú každoročne vynakladané nemalé finančné prostriedky. Preto je nevyhnutné, aby sa zabránilo ich zbytočnému a nadmernému odčerpávaniu a ich prípadnému zneužívaniu. Titul obsahuje úplné znenie zákona po ostatnej novele s komentárom: - Zákon o verejnom obstarávaní – komentárZa posledná obdobie bol zákon o verejnom obstarávaní novelizovaný viac krát, pričom sa zmeny týkali najme otváraním ponúk v systéme eZakazky. V tomto náročnom období je možné zabezpečiť toto otváranie ponúk aj prostredníctvom „on line“ sprístupnenia ponúk uchádzačom. Systém eZakazky spĺňa požiadavky zákona o verejnom obstarávaní, čo znamená, že zabezpečuje integritu predložených ponúk. Elektronický nástroj eZakazky umožňuje plne elektronickú komunikáciu pri zriadení a prevádzke dynamických nákupných systémov (DNS) podľa zákona o verejnom obstarávaní. Po zriadení DNS elektronický nástroj umožňuje zadávanie konkrétnych zákaziek, s prehľadným zobrazením uskutočnených zákaziek vrátane aktualizácie celkovej hodnoty DNS.

Vydavateľstvo PORADCA Vám prináša Exekučný poriadok s komentárom v úplnom znení po novelách. Exekučné konanie sa začína na návrh. Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá.Titul obsahuje úplné znenie zákona po ostatnej novele s komentárom: Legislatíva Exekučný poriadok s komentáromExekučný poriadok v kontexte so zákonom o e-Governmente zaviedol povinnosť komunikovať v rámci exekučného konania výlučne elektronicky. Oprávnený môže podať elektronický návrh na vykonanie exekúcie sám, prostredníctvom svojho zástupcu alebo exekútora už len elektronickými prostriedkami cez elektronický formulár do elektronickej schránky výlučne príslušného Okresného súdu Banská Bystrica cez elektronický formulár s názvom „Návrh na vykonanie exekúcie“, ktorý zverejnilo Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky na svojej webovej stránke. Návrh môže byť podaný dvomi spôsobmi, a to buď cez portál Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky alebo cez portál slovensko.sk. V súvislosti s exekúciami dochádza každoročne k nejakým zmenám, ktoré sa týkajú všetkých osôb rovnako, či ide o povinného, oprávneného alebo exekútora, prípadne či ide o podnikateľa alebo nepodnikajúci subjekt.

Úplné znenie uvedených zákonov po novele. Publikácia je prehľadne štruktúrovaná a zmeny v zákonoch sú v texte zreteľne vyznačené. 1.Zákon č. 563/2009 o správe daní (daňový poriadok) – po novele zákonom č. 46/2020 2.Nariadenie č. 48/2020 Z. z. o zániku daňového nedoplatku 3.Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov – po novele zákonom č. 46/2020Nariadenie č. 48/2020 Z. z. o zániku daňového nedoplatku Vláda Slovenskej republiky podľa § 160 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 269/2015 Z. z. nariaďuje:§ 1 (1) Dňa 1. januára 2021 zaniká daňový nedoplatok, ktorým je nezaplatená sankcia prislúchajúca k dani z príjmov, za oneskorené podanie daňového priznania k dani z príjmov za nezaplatenie dane z príjmov v zákonom ustanovenej lehote za podmienok podľa odseku 2. (2) Daňový nedoplatok podľa odseku 1 zaniká daňovému subjektu za zdaňovacie obdobie, ktorého posledný deň lehoty na podanie daňového priznania k dani z príjmov uplynie 31. marca 2020, 30. apríla 2020 alebo 31. mája 2020...... (3) Dňa 1. januára 2021 zaniká daňový nedoplatok na dani z príjmov, ktorým je nezaplatená sankcia prislúchajúca k dani z príjmov za oneskorené podanie oznámenia o zrazení a odvedení dane z príjmov ....... (4) Daňový nedoplatok podľa odseku 3 zaniká daňovému subjektu, ktorým je poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorý mal povinnosť predložiť oznámenie o zrazení a odvedení dane z príjmov v lehote do 31. marca 2020 za zdaňovacie obdobie roku 2019,......

Všetky formy osobnej starostlivosti (zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, zverenie dieťaťa do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov a zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov) sú si navzájom rovnocenné. Na to, ako súd rozhodne, je najpodstatnejšie to, aby bol chránený najlepší záujem dieťaťa v danom konkrétnom prípade. V rodinnoprávnych veciach je potrebné posudzovať každý prípad individuálne (ad hoc). Cieľom zmeny zákona o rodine je predovšetkým doplniť formy osobnej starostlivosti aj o spoločnú osobnú starostlivosť oboch rodičov, ktorá môže byť vzhľadom na potreby konkrétneho dieťaťa vhodnejšia ako existujúce formy starostlivosti. Zamedzí sa tomu, aby za každých okolností súd určil, ktorému rodičovi maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok a ako má rodič prispievať na výživu dieťaťa.Titul obsahuje úplné znenia zákonov po ostatných novelách Zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa – po novele zákonom č. 338/2022 Z. z. (druhá novela) Zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine – po novele zákonom č. 338/2022 Z. z. (prvá novela) Zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku – po novele zákonom č. 338/2022 Z. z. (druhá novela) Zákon č. 561/2008 Z. z. o príspevku na starostlivosť o dieťa – po novele zákonom č. 338/2022 Z. z. (druhá novela)Zavádza sa úprava poskytovania štátnych sociálnych dávok (prídavok na dieťa, príplatok k prídavku na dieťa, príspevok na starostlivosť o dieťa, rodičovský príspevok) v súvislosti so zavedením novej formy osobnej starostlivosti o dieťa, ktorá je upravená v zákone o rodine, t. j. spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov o dieťa. Zároveň sa zaviedla úprava vzhľadom na aplikačné problémy pri štátnych sociálnych dávkach s ohľadom na rovnosť práv oboch rodičov pri striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov v prípade, ak sa rodičia nevedia dohodnúť na striedavom poskytovaní týchto dávok a obaja majú záujem o poberanie týchto dávok. Upravilo sa poskytovanie štátnych sociálnych dávok tak, že ak sa rodičia v prípade striedavej osobnej starostlivosti nedohodnú, dávky sa budú vyplácať striedavo každému rodičovi počas kalendárnych mesiacov, ktorých počet sa určí podľa pomeru, ktorým je určená striedavá osobná starostlivosť. Pri spoločnej osobnej starostlivosti v prípade, že nedôjde k dohode rodičov o poberaní týchto dávok, sa budú vyplácať dávky striedavo každému rodičovi počas troch kalendárnych mesiacov. Súčasne sa ustanovilo, aby sa štátne sociálne dávky začali vyplácať tomu rodičovi, ktorý má určený väčší rozsah v prípade striedavej osobnej starostlivosti.

Vydavateľstvo PORADCA prináša odbornú publikáciu s úplným znením zákona s komentárom po novelách 2021. Stavebný zákon je nosným právnym predpisom pre každého stavebníka, developera a tiež pre pracovníkov stavebných úradov a odborov životného prostredia. Titul obsahuje okrem iného aj novelu zákona - Dotácie na bývanie a Vyhlášku o výške dotácie na obstaranie nájomného bytu.Titul obsahuje: - Stavebný zákon s komentárom - Zákon o pamiatkovom fonde - Zákon o dotáciách na bývanie a sociálnom bývaní - Vyhláška o výške dotácie na obstaranie nájomného bytu, obstaranie technickej vybavenosti a odstránenie systémovej poruchy bytového domu - Dotácie na bývanie – novela zákonaPublikácia je rozdelená do dvoch kapitol. Stavebný zákon v prvej kapitole upravuje územné plánovanie, určuje ciele a úlohy územného plánovania, podklady v územnom plánovaní, druhy a obsah územného plánovania. Stavebný poriadok obsahuje predpisy pre oprávnenie projektovej a inžinierskej činnosti, predpisy pre používanie výrobkov pre stavbu, povoľovanie nových stavieb, žiadosti o stavebné povolenie, vytýčenie stavieb, užívanie a kolaudáciu, zmeny v užívaní. Obsahuje tiež predpisy pre štátny stavebný dozor. Druhá kapitola obsahuje zákon o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní, v ktorom došlo k zásadnej novele, a vyhlášku o výške dotácie na obstaranie nájomného bytu, obstaranie technickej vybavenosti a odstránenie systémovej poruchy bytového domu a o výške oprávnených nákladov na obstaranie nájomného bytu.

Publikácia je členená do dvoch samostatných kapitol Zákon o účtovníctve a Postupy účtovania v PÚ. Účtovnej problematike sa v názorných príkladoch venujeme podrobnejšie z pohľadu účtovných jednotiek, účtovných sústav, dokladov, účtovnej dokumentácie, tvorbe rezerv, príjmov a výdavkov budúcich období, virtuálnej meny, opravných položiek k pohľadávkam, oceňovania majetku, preddavkov v cudzej mene a osobitných účtovných prípadov.Titul obsahuje súbor otázok a odpovedí z oblastí zákona o účtovníctve a postupov účtovania v sústave PÚ. Zákon o účtovníctve -Účtovné jednotky -Účtovné sústavy, doklady, zápisy a knihy -Účtovná závierka -Účtovná dokumentácia -Tvorba rezerv Postupy účtovania v PÚ -Účtovné jednotky -Výdavky budúcich období -Príjmy budúcich období -Virtuálna mena -Opravné položky k pohľadávkam -Oceňovanie majetku -Preddavky v cudzej mene -Osobitné účtovné prípady Zákon o účtovníctve upravuje rozsah, spôsob a preukázateľnosť vedenia účtovníctva pre právnické osoby, ktoré majú sídlo na území SR, pre zahraničné osoby, ak podnikajú na území SR a za určitých podmienok aj pre fyzické osoby podnikateľov. Od 1. 10. 2020 sa zákon o účtovníctve vzťahuje aj na obchodné spoločnosti a družstvo počas dodatočnej likvidácie. Uvedené osoby pre účely zákona o účtovníctve sa považujú za účtovnú jednotku. Zákon o účtovníctve sa vzťahuje na právnické osoby, ktoré majú sídlo na území SR. Právnické osoby nedefinuje, ale odvoláva sa na ustanovenie § 18 Občianskeho zákonníka, v ktorom je právnická osoba vymedzená. Podľa tohto ustanovenia právnickú osobu možno vymedziť ako organizáciu osôb (FO alebo PO) alebo majetku vytvorenú za určitým účelom, ktorej právo priznáva právnu subjektivitu. Právnickou osobou môže byť len subjekt, ktorý spĺňa zákonom predpísané podmienky na to, aby právnická osoba mohla vzniknúť. Právnická osoba predovšetkým musí byť zriadená, resp. založená, písomnou zmluvou alebo zakladacou listinou a musí vzniknúť, a to tým, že bude zapísaná do obchodného alebo iného zákonom určeného registra (zákon rozlišuje zriadenie právnickej osoby od jej vzniku). Postupy účtovania v PÚ Opatrenie MF SR č. 23 054/2002-92 a jeho novely vydalo Ministerstvo Financií SR na základe splnomocnenia ustanoveného v § 4 ods. 2 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z.n.p. Opatrenie je určené pre účtovné jednotky, ktorými sú: – právnické osoby, ktoré podnikajú podľa osobitných predpisov, napr. obchodné spoločnosti a družstvá, ktoré podnikajú podľa Obchodného zákonníka (§ 2), štátne podniky zriadené podľa zákona o štátnom podniku, – fyzické osoby – podnikatelia, ktorí preukazujú pre daňové účely skutočne vynaložené výdavky, ak účtujú v sústave podvojného účtovníctva, – zahraničné osoby podľa § 1 ods. 1 písm. a) druhého bodu zákona o účtovníctve. O zahraničné osoby ide v prípade, ak tieto na území SR podnikajú alebo vykonávajú inú činnosť podľa osobitných predpisov. Pri definícii zahraničnej osoby sa zákon o účtovníctve odvoláva na § 21 ObchZ. Zahraničné osoby sú ohľadom možnosti podnikať na území SR postavené na roveň slovenským osobám. Podnikaním zahraničnej osoby na území SR sa rozumie podnikanie tejto osoby, ak má podnik alebo jeho organizačnú zložku umiestnenú na území SR. Oprávnenie zahraničnej osoby podnikať na území SR vzniká ku dňu zápisu podniku tejto osoby alebo jeho organizačnej zložky do obchodného registra v rozsahu predmetu podnikania zapísanom v obchodnom registri. Návrh na zápis podáva zahraničná osoba...

Titul obsahuje trestné a správne právo po novelách 2023, doplnený Vyhláškou o Spravovacom a kancelárskom poriadku. Nakoľko bola schválená novela Trestného poriadku a zákona o obetiach trestných činov, ktorá nadobúda účinnosť od 1. 4. 2023, rozhodli sme sa pre druhé rozšírené vydanie publikácie z oblasti trestného práva v roku 2023. Publikácia je rozdelená do dvoch tematických kapitol Trestné právo a Správne právo, do ktorých sme pridali aj Vyhlášku o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy, nakoľko ide o vykonávací predpis pre celú súdnu administratívu. Cieľom novely Trestného poriadku je zvýšiť ochranu obzvlášť zraniteľných obetí trestných činov a ochrániť ich. V prípade vybraných trestných činov, vrátane trestných činov proti ľudskosti, vypočúvaná osoba, ktorá je obzvlášť zraniteľnou osobou, ak tomu nebránia závažné dôvody, právo na to, aby výsluch v prípravnom konaní viedla spravidla osoba rovnakého pohlavia ako vypočúvaná osoba. Novela zákona ustanovila, aby obeti bolo umožnené vybrať si pohlavie vypočúvanej osoby a toto oprávnenie rozšíriť aj voči tlmočníkom.Titul obsahuje úplné znenia zákonov k 1. 4. 2023 1. TRESTNÉ PRÁVO ZÁKON č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon ZÁKON č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok ZÁKON č. 330/2007 Z. z. o registri trestov ZÁKON č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb ZÁKON č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov ZÁKON č. 256/1998 Z. z. o ochrane svedka ZÁKON č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti ZÁKON č. 236/2017 Z. z. o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach ZÁKON č. 312/2020 Z. z. o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku ZÁKON č. 650/2005 Z. z. o vykonaní príkazu na zaistenie majetku alebo dôkazov v Európskej únii VYHLÁŠKA č. 618/2005 Z. z. o tvorbe spisu orgánmi činnými v trestnom konaní a súdmi VYHLÁŠKA č. 619/2005 Z. z. o podmienkach a postupe prokurátora pri konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu VYHLÁŠKA č. 275/2022 Z. z. o rozsahu vykonávania rozhodnutí, opatrení a úkonov trestného konania vo vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní2. SPRÁVNE PRÁVO ZÁKON č. 372/1990 Zb. o priestupkoch ZÁKON č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore VYHLÁŠKA č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdyTrestný poriadok poskytoval obzvlášť zraniteľným obetiam trestných činov zvýšenú formu ochrany, ktorá však stále nebola dostatočná. Doteraz zákon priznával obeti trestného činu ochranu pred druhotnou viktimizáciou v podobe zabránenia styku s páchateľom trestného činu. Obeť o prijatie takýchto opatrení žiadať nemusela, nárok jej vyplýval priamo zo zákona. Trestný poriadok v dotknutom prípade identifikoval tento subjekt ako „páchateľa“, pričom jeho legálnu definíciu nezakotvuje. Otázne tak bolo právne určiť, koho a v akom momente trestného konania možno označiť za páchateľa, voči ktorému svedčí právo obete na nekontaktovanie sa s ním. Uvedený stav mohol byť odstránený zavedením legálnej definície páchateľa, čo sa však vzhľadom na rozdielny prístup Trestného poriadku k tomuto označeniu javil ako nevhodné. Ako vhodnejšie riešenie je možné vnímať v dotknutých ustanoveniach zákona o obetiach trestných činov a Trestného poriadku nahradenie výrazu „páchateľ“ označením „osoba, ktorú obeť označila za páchateľa, osoba ktorá je podozrivá zo spáchania trestného činu, alebo osoba proti ktorej sa vedie trestné konanie“. Zabránením styku obete a osoby, ktorú obeť označila za páchateľa, osoby ktorá je podozrivá zo spáchania trestného činu, alebo osoby, proti ktorej sa vedie trestné konanie, je obeť lepšie chránená pred druhotnou viktimizáciou. Vzhľadom na citlivosť týchto otázok bolo vhodné upraviť zákon o obetiach trestných činov a Trestný poriadok tak, aby bolo možné klásť otázky smerujúce do intímnej oblasti vypočúvanej obete len vtedy, ak je to nevyhnutné pre objasnenie skutočností dôležitých pre trestné konanie.