História

Svedectvo disidenta. Socialistické väznice. Za čo ste sa tam mohli dostať? Aké práva mali kresťania v bývalom Československu? Ako fungovala tzv. „podzemná Cirkev? Ako sa veriaci bránili? A napokon, čo sa udialo počas Novembra 1989? Ako prebiehal proces s tzv. „Bratislavskou päťkou“ a prečo skončilo Hnutie za občiansku slobodu? O tom všetkom a ďalšom sa dozviete v knihe Antona Seleckého Kanál. Kniha s fotografickou a dokumentačnou prílohou, ktorá obsahuje odtajnené informácie Štátnej bezpečnosti. Kniha Kanál vznikala fakticky niekoľko desaťročí, z dobových dokumentov, zápiskov, monitorov a denníkov autora. Je rozdelená do štyroch samostatných častí. Prvá, pod názvom Zvuky ticha zachytáva autorove spomienky, a rámcovo dobu normalizácie od 21. augusta 1968 cez autorove zážitky, a napokon jeho vstup do disidentského obdobia.V druhej časti pod názvom Stopy na betóne autor opisuje začiatok jeho odbojovej činnosti, vrátane zážitkov zo 7 mesačnej vyšetrovacej väzby v pražskej Ruzyni a Justičnom paláci. V tretej časti Na kríži Pravdy už prináša prípady perzekvovaných katolíckych aktivistov na Slovensku ako aj udalosti, ktorými sa autor zaoberá, dokumentuje a ich a posiela o nich správy do mníchovského Rádia Slobodná Európa. Toto obdobie končí „sviečkovou manifestáciou“ 25. marca 1988.V poslednej časti publikácie Kanál pod názvom Bratislavská päťka autor podrobne opisuje vznik Hnutia za občiansku slobodu a jeho činnosť, ktorá vyústila do trestného stíhania piatich slovenských disidentov na čele s Jánom Čarnogurským. Tento súdny proces sa napokon prelína s tzv. Zamatovou revolúciou. Podrobnosti a doposiaľ málo známe fakty, ktoré autor opisuje v tejto súvislosti kladú ešte aj dodnes nezodpovedané otázky týkajúce sa samotného priebehu Novembra 1989. Autor napokon hodnotí opisované obdobie, ako aj súčasný stav spoločnosti v kapitole Malá analýza Novembra. Autor prináša dianie a vývoj hlavne posledných 10 rokov komunistickej totality cez prizmu vlastných zážitkov, čo dáva celej publikácii Kanál akčný rámec.

Dostupné aj v rámci kompletnej edície Viera do vrecka rok 2012.Viacerí Slováci spomínajú na to, ako dobre sa žilo za komunizmu.Bývalý režim ponúkal mnoho tvárí a každého sa dotýkal inak.Zamyslite sa nad skutočnými príbehmi, ale aj nad dôvodmi, prečo sme sa mali „lepšie“…

Svedectvo o misii, viere, odvahe a vernosti generála tajnej cirkvi. Kniha Vladimír Jukl: V prvej línii veľkého príbehu od autora Františka Mikloška je životným príbehom „gernerála tajnej cirkvi.“ Áno, takýto titul si zaslúžil Vladimír Jukl, ktorý spolu so Silvestrom Krčmérym ešte pred rokom 1989, počas komunistického režimu, dokázal svojím zápalom, nádejou, odvahou a zmyslom pre pravdu zmeniť životy tisícom ľudí.Obdivuhodný život s naratívom a dávkou napätia dokumentuje František Mikloško, ktorý bol sám žiakom Vladimíra Jukla. Nezlomnosť počas pobytu vo väznení, horlivosť pre evanjelium a nádej v lepšiu budúcnosť z neho urobili človeka, ktorý zostal verný poslaniu svätej Cirkvi až dokonca.

Skutočný príbeh žien, ktoré vzdorovali totalite. Ivana Hečková je absolventka žurnalistiky. V praxi sa venuje rôznym spoločenským a historickým témam. Vo svojej knihe Jedna svieca stačí zaznamenala príbeh dvoch rehoľníčok, Vianney a Natálie, ktoré boli komunistickým režimom vytrhnuté zo svojho rehoľného života a poslané do fabrík, na polia alebo do sociálnych ústavov. Cieľom prisluhovačov režimu bolo jediné: dosiahnuť, aby si rehoľníčky vyzliekli rehoľné rúcho. Ich vyhnanstvo trvalo 40 rokov. Sestry Viannea a Natália museli prekonať mnohé prekážky a pasce komunistickej diktatúry. Ich jedinou sviecou v ruke bola láska k Bohu. Príbeh sestier odzrkadľuje realitu, ktorá sa odohrávala na pozadí skutočných historických udalostí a je príbehom a svedectvom mnohých ďalších sestier a civilistov, s ktorými sa na svojej dramatickej ceste stretli.

Ako a prečo si komunizmus podmanil Slovensko. Kniha Krvavá cesta do raja vyobrazuje proces, skrze ktorý sa komunisti dostali na Slovensku k moci. Jozef Hajko mapuje prvé príznaky komunizmu už od roku 1847, kedy Marx s Engelsom vypracovali materialistickú teóriu, z ktorej vychádza vznik komunizmu. Kniha vykresľuje, ako sa z myšlienky zrušenia súkromného vlastníctva stalo jedno z najobávanejších a najkomplikovanejších období slovenských dejín.Od Marxovho učenia prechádza autor pozvoľne k vzniku boľševickej republiky na Slovensku, cez opozíciu voči Leninovi, Gottwaldovo pôsobenie až k roku 1960 a k postupnému narastaniu komunistickej vlády prenasledovania a teroru. Hajko tu dáva na zreteľ, prečo a za akých okolností získala komunistická strana takú obrovskú popularitu. Vysvetľuje, akými prostriedkami pôsobila na mysle ľudí a ovplyvňovala ich voľbu. Kniha prináša unikátny pohľad na vzostup komunizmu, no taktiež zobrazuje jeho úpadok, autor túto tému prepája v medzinárodnom kontexte nielen zo strany Sovietskeho zväzu, ale aj z pohľadu západných krajín.

Otázky a odpovede. Kniha obsahuje otázky a odpovede, ktorých cieľom bolo zachovať údaje o tom, čo Cirkev na Slovensku prežívala v druhej polovici 20. storočia v období ateistického režimu komunizmu. Otázky sa začínajú obdobím hneď po skončení druhej svetovej vojny. Niektoré z nich sa týkajú nielen dôležitých, ale i háklivých udalostí a osôb. Pri odpovediach je dôležité každé slovo, aby výpoveď bola pravdivá a spoľahlivá.

Publikácia sa venuje v slovenskej historiografii doteraz príliš nepovšimnutej problematike vysťahovania komunistickému režimu nepohodlných osôb z veľkých miest, osobitne z Bratislavy. Najznámejšia z akcií je v tomto smere Akcia B, ktorá sa uskutočnila v rokoch 1952 a 1953, a ktorej obeťou sa stalo len v Bratislave takmer 700 rodín. Na základe straníckeho rozhodnutia sa museli neraz z večera na ráno vysťahovať na pre nich dovtedy neznáme miesta, kde boli nasadení na ťažké manuálne práce. Marianna Oravcová zasadzuje priebeh a dôsledky Akcie B do širšieho dobového kontextu, v rámci ktorého opisuje perzekučné mechanizmy komunistického režimu v bývalom Československu aj v širšom stredoeurópskom priestore, charakter legislatívy smerujúci k porušovaniu ľudských práv, mimosúdne perzekúcie predchádzajúce samotnej Akcii B, ako aj rehabilitácie obetí postihnutých vysťahovaním. Popri podrobnej historickej rekonštrukcii priebehu a dôsledkov Akcie B kniha tiež prináša pohľad na problematiku snahy a rehabilitáciu jej obetí, a to tak v roku 1968, ako aj po páde komunistického režimu v roku 1989.

Rehoľný život je podstatnou súčasťou Kristovej Cirkvi. Je sprítomnením Ježiša Krista a Božej lásky, ktorá dáva zmysel ľudskému životu. Život zasvätený Bohu je vždy v službe pravdivého života ľudí.Publikácia Jozefa Šuppu s názvom V službe života prináša štyridsaťjeden životných príbehov rehoľných sestier z farnosti Chynorany, ktoré pripomínajú obdobie spred vyše sedemdesiatich rokov, kedy komunistický režim zrušil kláštory a rehoľné domy. Svedectvá sestier boli zaznamenané ešte za totality v roku 1982, o to väčšiu hodnotu však môžu mať pre dnešnú generáciu. Ich cieľom je odovzdať posolstvo Ježiša Krista súčasnému človeku - posolstvo večného života, bez ktorého by nebolo možné vybudovať si krásny život.

Nenápadná udalosť, ktorá zmenila dejiny. Čo sa stalo pred tridsiatimi rokmi na Slovensku?Svedectvá priamych účastníkov Sviečkovej manifestácie 25. marca 1988.

Skúsenosť a odkaz tajnej kňazskej formácie na Slovensku v rokoch 1969 - 1989. Monografia Fortes in fide - Skúsenosť a odkaz tajnej kňazskej formácie na Slovensku v rokoch 1969 - 1989 prináša výsledky prieskumu, konaného v rokoch 2010 - 2012 s 34 účastníkmi 11 formačných zoskupení. Formou uzavretých i otvorených otázok sumarizuje a hodnotí túto skúsenosť, ktorú dáva do kontextu s Magistériom i knižnou tvorbou na jednotlivé oblasti formácie, ktorá v danom období vznikla na Slovensku.Prvá kapitola prináša širší i užší historický rámec prenasledovania Katolíckej cirkvi na Slovensku, kde osobitným prínosom je hodnotenie jednotlivých aspektov prenasledovania zo zorného uhla spirituality.Druhá kapitola sumarizuje tajnú formáciu v jednotlivých formačných skupinách (9 reholí, 2 inštitúty). Pre dalšie štúdium problematiky i dejiny tejto kapitoly života Cirkvi na Slovensku sú osobitným prínosom tematicky spracované výpovede priamych svedkov formácie.Práca predstavuje prvé ucelené spracovanie danej témy, čo nesie v sebe jej aktuálnosť, pochopiteľné limity i otvorenosť pre jej následné tvorivé i kritické spracovanie. ThLic. Marián Gavenda, PhD. (Trenčín, 1963) v časoch totality absolvoval časť tajnej formácie, v roku 1988 emigroval do Talianska, kde absolvoval I. cyklus filozofie a teológie na Lateránskej univerzite a špecializáciu na Inštitúte spirituality Gregoriánskej univerzity (ThLic.) V rokoch 1986 - 2001 pôsobil ako odborný asistent na Katedre dogmatiky CMBF UK v Bratislave, od roku 2006 prednáša na Katedre žurnalistiky KU v Ružomberku. Tu v roku 2012 obhájil dizertačnú prácu „Spiritualita médií v živote a tvorbe Juraja Tôrôka“ (PhD.) a v roku 2013 na CMBF UK prácu „Tajná kňazská formácia na Slovensku v rokoch 1969 - 1989“.

Martyrologium katolické církve v českých zemích ve 20. století. Biografický slovník Mučedníci a oběti pro Krista zachycuje životní osudy katolických křesťanů všech národností žijících v českých zemích, kteří násilně zahynuli v období dvou totalitních režimů 20. století. Perzekuci kněží, řeholnic, řeholníků, katolických laiků, v mnoha případech i celých rodin a řeholních společenství zachycuje 260 detailně zpracovaných životopisných hesel. Cennou součástí publikace je i 239 portrétních fotografií mučedníků a mučednic z českých i zahraničních zdrojů. Slovníková příručka je rozčleněna do tří oddílů. První zachycuje běsnění nacistických okupantů za druhé světové války (1938–1945). Druhý připomíná kněžské a řeholní oběti tzv. divokého odsunu Němců v roce 1945. Třetí část shromažďuje poznatky o obětech komunistického režimu (1948–1989).Kniha, na níž se pod vedením Jana Stříbrného podílelo čtyřicet autorů, je dosud nejúplnější prací o svědcích víry a obětech z řad katolických křesťanů v naší zemi.„Martyrologium je plné úžasných svědectví lidské statečnosti, věrnosti a hrdinství obyčejných lidí. Nebyli to superhrdinové z filmů, ale normální lidé, kteří se dostali do mimořádně těžkých okolností a obstáli v nich, dozráli v utrpení a osvědčili hrdinské ctnosti. Vítám tyto životopisné portréty svědků Kristových jako malé splacení dluhu našim velkým předkům i jako nabídku pomoci současné generaci poučit se z dějin, aby se v naší generaci nemusely opakovat jejich bolestné zkušenosti.“Jan Graubner, arcibiskup pražský

Kapitoly z pronásledování církví v Československu kolem roku 1950. Publikace obsahuje příspěvky z vědeckého kolokvia Pronásledování římskokatolické církve v Československu v letech 1948–1960, které pořádala Katolická teologická fakulta Univerzity Karlovy ve spolupráci s pražským arcibiskupstvím 6. listopadu 2009. Jednotlivé studie jsou buď detailními sondami do konkrétních událostí, či úvahami o příčinách, průběhu a důsledcích perzekuce křesťanů v Československu na počátku komunismu.

Trpiaci svedkovia viery je publikáciou, ktorá vzišla zo záverečných prác študentov teológie z cirkevných dejín. Ich práce vznikali na základe štúdia dokumentov v jednotlivých archívoch, príslušnej literatúry a výpovedí kňazov, ktorí zažili prenasledovanie Cirkvi v ťažkých časoch totalitného režimu.Miroslav Šidlo sa venoval kňazom z Nitrianskej diecézy, ktorí boli súdení Štátnym súdom v Bratislave v rokoch 1948-49. Marek Kotras predstavil kňazov z Nitrianskej diecézy, ktorých súdili okresné (ľudové) súdy, krajské súdy a Najvyšší súd v Prahe.Juraj Klinko rozoberal osudy kňazov z celého Slovenska, ktorí boli v pracovnom tábore v Močensku. Svoju pozornosť venoval hlavne kňazom Nitrianskeho biskupstva.Spolu takto predstavili takmer 80 svedectiev " trpiacej a umučenej Cirkvi".

Ako fungovala Katolícka cirkev na Slovensku počas totality? Čo priniesli roky komunistického prenasledovania?

Málo známé informace o pronásledování křesťanů. Pokud očekáváte, že kniha je „vědecky fundovanou“ a „vyváženě objektivní“ studií, tak jste na omylu. Právě tím toto dílo být nechce a není. Proč? Důvod je jednoduchý. Babylonské zmatení jazyků v rámci současného protikatolického newspeaku dává totiž termínům „vědecky fundovaný“ a „vyváženě objektivní“ jiný obsah, než tomu bylo dříve.Nutno vycházet z toho, že o Katolické církvi a jejich dějinách se systematicky již od osvícenských, nebo spíše ještě od protestantských dob lže. To tedy trvá nejméně 200 nebo dokonce až 400 let. Tak se v podvědomí už řady generací včetně věřících katolíků hluboce zakódovalo přesvědčení, že Katolická církev má na svědomí obrovskou část, ne-li dokonce většinu krvavých zločinů, které kdy byly v dějinách lidstva spáchány: křížové výpravy, upalování kacířů, inkvizice, náboženské války… to všechno je aksiomatem, dogmatem novověké společnosti jakéhokoliv ražení. Ať už se jednalo o liberální, nacistické nebo komunistické školy, vždycky si žáci a studenti odtud odnášeli tento stejný pohled na Katolickou církev…

Zbierka autentických dokumentov o zhromaždení veriacich 25. marca 1988. Udalosť 25. marca 1988 bola heroickým vzopätím veriacich na Slovensku proti dlhoročným krivdám, bolo to vyvrcholenie tichého odporu veriacich, ktorý u nás narastal celé roky. V ten deň sa tisíce slovenských ľudí zhromaždili na tiché modlitbové stretnutie pred Národným divadlom v Bratislave so zapálenými sviečkami a s ružencami v rukách. Modlili sa za náboženskú slobodu, za ľudskú dôstojnosť, za obsadenie diecéz biskupmi. Ľudia sa prestali báť. Zachovali si dôstojnosť a prejavili sa len tichou modlitbou. Boli jednotní. Kam sa podel v priebehu 20 rokov neslýchane vzácny duchovný kapitál a bohatstvo, ktoré sme si hromadili a zhromaždili obetavým životom viery za prenasledovania a vernosťou Cirkvi? Čítajme túto autentickú a živú knihu. A prečítané domýšľajme do konca. Čím sme vtedy žili? A čím sme potom postupne prestávali žiť? A akým novým a nešťastným myslením a činmi sme potom začali žiť? Sme v stave zamyslieť sa a obnoviť znova život Slovenska?

Celé dielo Od barbarskej noci pozostáva z troch zväzkov. Prvý zväzok má rovnomenný názov – Od barbarskej noci, druhý zväzok nesie podtitul Listy z väzenia a tretí zväzok má podtitul Na slobode.Predkladaný prvý zväzok je autobiografia J. Ch. Korca, ktorá začína popisom neslávnej noci z 13. na 14. apríla 1950, kedy obsadili milicionári, príslušníci Verejnej bezpečnosti a Štátnej tajnej bezpečnosti, všetky mužské kláštory na Slovensku, Morave a v Čechách. Na pozadí tejto noci sa však jedinečným spôsobom zoznámime s historickou pravdou o prenasledovaní a likvidácii Cirkvi na Slovensku ako inštitúcie, no aj jej jednotlivých členov v období najtvrdších rokov komunistického režimu. Likvidácia kláštorov v Československu roku 1950 bola uda­losť storočia. Žiaľ, však smutná, ba viac – nekultúrna, barbarská. Preto nesmie upadnúť do ­zabudnutia. Kniha pamätí kardinála J. Ch. Korca ­zobrazuje jeho vlastný život, ale zároveň aj celú ­historickú pravdu o likvidácii Cirkvi na Slovensku v rokoch 1950 až 1989.

1.zväzok. Celý svoj život som konal nebojácne a otvorene - v duchu kresťanského učenia. V mojom živote bolo obdobie, keď tento postoj bol samozrejmý a ľahký. Boli aj také, keď som za svoje presvedčenie bol prenasledovaný a väznený. Teraz som sa však z obžaloby dozvedel, že každé moje konanie - či už úradné alebo súkromné - označuje sa za tajné, ilegálne a v každom mojom prejave sa hľadá protištátne zameranie. (Generálny biskup Dr. Vladimír Pavel Čobrda)Verná, obetavá kazateľská duchovno-pastierska práca Božích služobníkov, evanjelických farárov, ktorí v čase totalitného ateistického režimu boli pre svoju vieru väznení a trpeli, dodávala cirkvi vierohodnosť, povzbudzovala veriacich a pripravovala príchod slobodnejších časov. (Miroslav Hvoždära st.)Vierovyznanie samé je mŕtva litera, dokument doby a viery otcov. Vierovyznanie ožije len vtedy, keď sa zmocní života a skutkov tých, čo sa k nemu priznávajú. Jedna z vážnych úloh vedenia cirkvi v budúcnosti bude vzbudiť túto živú vieru a vyznávanie Pána Ježiša Krista, a potom sa nemusíme báť ani brán pekelných. (Otto Vízner)Prídem, keď dostanem povolenie. Veru mi ťažko, keď Ti ja mám oznámiť tých osem rokov. Malo sa mi srdce puknúť, keď som to počula. Ale myslím na Božie časy i priestory. Pán vidí i posúdi - nezúfať, dôverovať! Čítam listy: Peter, Pavel, Daniel a pod... A Teba chcem vidieť velkého v utrpení. Keď mi Pán dal tú milosť, živiť deti bez otca - chcem si to statočne vykonať. Meobyčajný údel, no nie? Ťažký a tvrdý, ale krásny. (Z listu L. Havlíkovej manželovi Štefanovi Havlíkovi do väzenia, r. 1953)

Svedectvá o brutalite komunistického režimu. Tretí diel publikácie Triedni nepriatelia zostavil a autorsky do nej prispel Rudolf Dobiáš. Sám bol v 50. rokoch politický väzeň a často vo svojich dielach spracúva toto tragické obdobie našich dejín.Prvý diel Triednych nepriateľov vyšiel v roku 2004 a autor v ňom i v ďalších častiach zachytáva osudy ľudí, ktorí počas komunistického režimu skončili za mrežami, alebo boli obeťami znárodnenia, násilnej kolektivizácie, vylúčili ich zo štúdií a nemohli sa zamestnať podľa svojho vzdelania a schopností. Kniha hovorí o osudoch 80 postihnutých ľudí, ktorých spája odhodlanie trpieť za pravdu.

2. zväzok. Dokumenty utrpenia a odvážnej služby ďalších 18 predstaviteľov ECAV počas rokov komunistickej nadvlády.

Táto dvojdielna publikácia je prvým vážnejším pokusom o celistvé zdokumentovanie obdobia komunistickej diktatúry na Slovensku.Prvý diel prináša historické štúdierenomovaných slovenských historikov, opisujúce rôznedruhy perzekúcií komunistického režimu. Druhý diel obsahuje osobné svedectvá, prehľad literatúry o tomto období a štatistické vyhodnotenia zoznamov obetí. Ku knihe je pribalené aj multimediálne CD so zoznamom obetí komunizmu/vyše 102 000 mien). Kniha bola ocenená Cenou Dominika Tatarku za rok 2001.

Svedectvá doby (1989 : 1990). Svedectvá doby vychádzajú v edícii Slová pre život. Sú to stovky listov, úvah, rozpráv, článkov, ktoré napísal kardinál J. Ch. Korec ako obhajca a šíriteľ kresťanskej viery v priebehu polstoročia.Ot­vorene a nebojácne reagoval ako vedúca osobnosť podzemnej – tajnej cirkvi na Slovensku na tvrdé opatrenia a zásahy komunistického režimu.Aj po zmene politického systému sa neprestal vyjadrovať k náboženským a k celospoločenským problémom Slovenska. Jeho jasné stanoviská sa stali svedectvami doby v nových podmienkach. Kardinálove svedectvá majú pevné miesto v cirkevných dejinách Slovenska druhej polovice dvadsiateho storočia. Svedectvá doby sú napísané na obranu života kresťanov i nekresťanov, pre všetkých občanov Slovenska. Sú to natrvalo slová pre život.

Predkladaná publikácia, ktorá sa dostáva čitateľovi do rúk, je chýbajúcim medzičlánkom dvoch predošlých kníh týkajúcich sa kňazského pôsobenia otca Bartolomeja Urbanca v Košickej diecéze. Prvou je zbierka jeho kázní z rokov 1968 až 1970, ktorá vyšla v roku 2008 pod názvom Pri prameni. Druhou je publikácia vydaná o niečo skôr - v roku 2005, s názvom Bartolomej Urbanec: Krásny život a mladosť. Ide o spomienky vtedy mladých ľudí z jeho okolia, ktorých blízkosť otca Urbanca poznačila na celý život. Z týchto stretnutí čerpali silu a prúdenie Božích milostí. Tretia publikácia v línii myšlienky - fakty - spomienky, ktorú je potrebné zaradiť za vydané kázne a pred spomienky spísané vtedajšími mladými, dotvára obraz cirkevného a spoločenského života v rokoch 1968 - 1989 na pozadí činnosti ŠtB zameranej voči osobe muža s krycím menom „CELEBRAT“ a neskôr „LIPO“ a „URBAN“.

Celé dielo Od barbarskej noci pozostáva z troch zväzkov. Prvý zväzok má rovnomenný názov – Od barbarskej noci, druhý zväzok nesie podtitul Listy z väzenia a tretí zväzok má podtitul Na slobode.

Príbehy politických väzňov na Slovensku, ľudí, do osudov ktorých kruto zasiahol totalitný režim. Študenti, robotníci, roľníci a živnostníci, básnici, spisovatelia, duchovní, učitelia a iní príslušníci inteligencie.Ide už o 4. knihu z tejto série a podobne ako v predchádzajúcich, je publikácia pokusom o pravdivú interpretáciu dejín druhej polovice dvadsiateho storočia. Približuje budúcim generáciám rôzne situácie ľudskej existencie, v ktorých sa rodili hrdinovia, zbabelci, svätci aj bezohľadní vládcovia a malí tyrani...Knihu zostavil a autorsky do nej prispel Rudolf Dobiáš. Sám bol v 50. rokoch politický väzeň a často vo svojich dielach spracúva toto tragické obdobie našich dejín.

Po několika nárazech dveře konečně povolily. Uvnitř ve světle olejových lamp pobíhalo deset nebo jedenáct lidí. Vletěli jsme mezi ně a sráželi je s kletbami k zemi. V koutě místnosti jsem spatřil asi pětašedesátiletého muže. V rukou držel Bibli a s vystrašenýma očima hledal místo, kam by ji mohl ukrýt. Přiskočil jsem k němu a surově po ní hmátl. Držel ji ale pevně. Nakonec jsem mu ji vytrhl z ruky. Začal jsem škubat listy a házet je na zem. Muž úpěnlivě prosil: „Ne, prosím vás, ne!“Otočil jsem se a vší silou ho udeřil do tváře. Pěst zasáhla nos a ústa. Okamžitě začal krvácet. S námahou se postavil na nohy a ještě jednou se pokoušel zmocnit se Bible. Co je to za šílence? pomyslel jsem si. Cení si této knihy víc než vlastní tváře? Opět jsem mu ji vyrval a udeřil ho. (úryvek)Sergej Dakov otevřeně a bez příkras vypráví vlastní životní příběh. V bezcitném prostředí dětských domovů byl formován v uvědomělého občana Sovětského svazu. Vlivem této výchovy neváhal krutě pronásledovat křesťany. Avšak paradoxně kontakt s nimi ho nakonec přivedl k obrácení.Mrazivě skutečný a přesvědčivý příběh psaný poutavým stylem odkrývá čtenáři fungování komunistického režimu v Rusku v polovině 20. století a jeho hrůzné praktiky.

Príbehy politických väzňov na Slovensku, ľudí, do osudov ktorých kruto zasiahol totalitný režim. Študenti,robotníci, roľníci a živnostníci, básnici, spisovatelia, duchovní, učitelia a iní príslušníci inteligencie. V tejto druhej knihe, rovnako ako v prvej opäť nejde o rekrimináciu. Ide len o ďalší z mnohých pokusov o pravdivú interpretáciu dejín druhej polovice dvadsiateho storočia. V knihe ide o pokus priblížiť budúcim generáciám rôzne situácie ľudskej existencie, v ktorých sa rodili hrdinovia, zbabelci, svätci aj bezohľadní vládcovia a malí tyrani...

Listy z väzenia. Malá cela, úzky oblok, na zemi matrac, v stene zabudovaný stolík, vedľa hranatá stolička, v kúte WC… To bolo prostredie, kde písal J. Ch. Korec listy z väzenia. Listy nepopisujú verne jeho život lebo prechádzali cenzúrou. Napriek tomu sú v istom zmysle dokumentami, ktoré odzrkadľujú autorove životné postoje a rozpoloženia vo väzení…

Komunistický režim a katolícki kňazi na Slovensku v rokoch 1948 – 1968. Nová monografia približuje snahu komunistickej štátnej moci využiť katolícku cirkev na Slovensku prostredníctvom jej kňazov najmä v rokoch 1948 – 1968. V práci sú zachytené a analyzované ciele, ktoré štátna moc využitím katolíckych kňazov sledovala, ako aj najdôležitejšie metódy, ktoré orgány štátnej moci využívali. K hlavným cieľom patrila snaha primäť kňazov, aby sa stali akýmisi propagátormi komunistických ideí medzi katolíckym obyvateľstvom, prípadne, aby aspoň navonok podporovali budovanie „novej socialistickej spoločnosti“. Nemenej dôležitým i keď navonok skrytým cieľom bolo nenápadné zapojenie samotných kňazov do boja proti náboženstvu a cirkvi. Pozornosť je v práci venovaná najmä trom tematickým okruhom: pokusom komunistov využiť katolíckych kňazov prostredníctvom vytvorenia jednotnej kňazskej organizácie či združenia; usmerňovaniu a využívaniu kňazov pomocou siete štátnych úradníkov v okresoch a krajoch; činnosti Štátnej bezpečnosti, smerujúcej k získaniu kňazov na tajnú spoluprácu s cieľom boja proti aktivitám biskupov, kňazov i aktívnych laikov. Snaha o inštrumentalizáciu a využitie katolíckej cirkvi rozhodne nebola len špecifikom komunistov. Podobné pokusy a zámery boli vo väčšej či menšej miere prítomné aj v niektorých ďalších ideologických smeroch a režimoch. V prípade komunizmu však práve jeho totalitný charakter umožnil rozvinúť tieto snahy do takých rozmerov, ktoré v našom geopolitickom priestore nemali obdobu.

Príručka pre školy. Po februári 1948 komunistický režim odštartoval hlbokú premenu slovenskej spoločnosti, do ktorej vnášal nové, často pochybné hodnoty, a naopak, domáce a stáročiami overené hodnoty zatracoval. Zmeny sprevádzali zásahy do každodenného života občana a ovplyvňovanie jeho myslenia a vedomia.To sa stretlo s odporom jednotlivcov i celých skupín občanov, z ktorých viacerí začali aktívne vystupovať proti novému režimu. Odpoveďou bola zvýšená perzekúcia a represia, pričom jej najvyššou formou boli politické procesy. Do roku 1954 bolo na Slovensku z politických dôvodov odsúdených približne 25 000 osôb (do roku 1989 celkovo 71 168 osôb), pričom na popravisku skončilo 45 odsúdených (do roku 1989 celkovo 50 osôb). Najväčšie množstvo osôb bolo odsúdených za trestné činy hospodárskej povahy a slúžili ako nástroj kolektivizácie slovenského poľnohospodárstva. V konečnom dôsledku však politické procesy postihli všetky sociálne vrstvy, profesijné a záujmové zoskupenia.

Zborník obsahuje príspevky z rovnomennej vedeckej konferencie, ktorú v dňoch 5. až 6. mája 2010 zorganizoval Ústav pamäti národa pri príležitosti 60. výročia Akcií K a R – násilných zásahov voči reholiam v Československu. Na konferencii sa aktívne zúčastnili dve desiatky odborníkov zo Slovenska, Českej republiky, Maďarska a Talianska. V publikovaných príspevkoch sa ich autori pokúšajú objasniť príčiny brachiálnych opatrení totalitného komunistického režimu voči rehoľným spoločenstvám, približujú priebeh a okolnosti jednotlivých zásahov a poukazujú na úlohu, ktorú pri nich zohrali niektoré štátne orgány a inštitúcie. Taktiež sa venujú organizácii života a pôsobeniu rehoľníkov a rehoľníčok v podmienkach permanentného prenasledovania a šikanovania zo strany štátnej moci, pôsobeniu rehoľníkov a rehoľníčok v nútenom exile, ale aj osudom kláštorných budov, ktoré sa v rukách nových užívateľov dostali nezriedka do dezolátneho stavu. Pozornosť je venovaná aj širším okolnostiam postavenia reholí v súvislosti s tzv. Ostpolitk Svätej stolice a osudom reholí v okolitých štátoch Východného bloku.

Zborník z rovnomennej medzinárodnej vedeckej konferencie, ktorá sa konala v dňoch 30. septembra až 2. októbra 2009 v Bratislave, prináša príspevky 41 odborníkov zo Slovenska, Českej republiky, Ruska, Poľska, Nemecka, Bulharska, Ukrajiny, Slovinska, Talianska, Maďarska a Francúzska. Zborník poskytuje zaujímavý a široký pohľad na politiku komunistických štátov voči cirkvám a náboženstvu vo všeobecnosti, ale informuje aj o špecifikách vývoja v jednotlivých krajinách. Príspevky sú rozdelené do kapitol: Bezpečnostné zložky štátu vo vzťahu k cirkvám, Totalitný režim vo vzťahu k reholiam a náboženským spoločnostiam, Legislatíva upravujúca vzťahy cirkví a štátu, Prostriedky a metódy proticirkevnej politiky komunistických štátov, Inštitúcie štátneho dozoru, Médiá a komunistická proticirkevná politika a Kolaborácia cirkví s komunistickým režimom.Príspevky sú publikované v slovenskom, českom a anglickom jazyku.Zborník vyšiel s finančnou podporou Medzinárodného vyšehradského fondu.

Prešovský "Sobor". Zámer vybudovať v Československu po druhej svetovej vojne novú národnú cirkev na cyrilo-metodskej tradícii a poslušnosti sa vládnucej komunistickej strane nepodaril, preto sa sústredila na menšie ciele. Akciou „P“ sa malo dosiahnuť, aby gréckokatolíci sa stali pravoslávnymi, s tým, že by patrili pod jurisdikciu Moskovského patriarchátu a všetky práva, majetok a zariadenie tejto cirkvi by prevzala pravoslávna cirkev.S akciou „prechodu“ gréckokatolíkov na pravoslávie sa začalo tajne.Bola predovšetkým straníckou úlohou, a nie reálnym a spontánnym hnutím gréckokatolíckych veriacich. Plánovaná konferencia tzv. návratových výborov konaná 28. apríla 1950 v Prešove sa plánovane „prerodila“ na nekánonický a nezákonný „sobor“. Jeho výsledky nemohli byť gréckokatolíkmi uznané za právoplatné – nielenže sa na zasadaní nezúčastnili právoplatne vybraní zástupcovia, ale obaja gréckokatolícki biskupi boli násilne internovaní, teda oni sa na „sobore“ ani nemohli zúčastniť.Gréckokatolícka cirkev bola na 18 rokov administratívne zakázaná a jej členovia, duchovenstvo a laici, boli komunistickým režimom prenasledovaní.Súčasťou publikácie, ktorá obsahuje 206 dokumentov a 20 príloh, z ktorých veľká časť doteraz nebola publikovaná, je aj menný a miestny register.

od trestnoprávnej roviny po vedecký výskum. Zborník z vedeckej konferencie v Bratislave 21. - 23. septembra 2012

Očami ŠtB a ulice. Ide o druhé vydanie publikácie, pričom prvé Ústav pamäti národa vydal v roku 2009. Kniha prostredníctvom obrazového materiálu, dobových dokumentov z proveniencie rodiacich sa občianskych hnutí a komunistickej strany, ako aj denných situačných správ Štátnej bezpečnosti zo Slovenska dokumentuje prelomové udalosti konca roku 1989. Koncepcia publikácie vychádza z komparácie pohľadov na udalosti objektívom amatérskych, ale aj profesionálnych fotografov s pohľadom príslušníkov Štátnej bezpečnosti. Materiály ŠtB pritom ukazujú, akou optikou sa táto inštitúcia prakticky až do generálneho štrajku 27. novembra 1989 pozerala na rozmáhajúce sa protirežimné demonštrácie a ich organizátorov – stále ich vnímala komunistickou optikou ako „prostriedok rozvratu štátu".Podstatnú časť publikácie tvoria fotografie. Z prvých revolučných dní je ich málo, čo je pochopiteľné, veď strach z fotografovania na verejnosti sa odbúraval iba pomaly. S rastom eufórie, nadšenia a nádeje na skorú zmenu, rástol aj počet fotografií a videozáznamov. Je medzi nimi aj veľké množstvo málo známych fotografií od súkromných osôb, ktoré dokumentujú priebeh Nežnej revolúcie v jednotlivých regiónoch Slovenska. Fotografie dopĺňajú plagáty, letáky, výzvy, vyhlásenia, karikatúry a humorné kresby dokresľujúce atmosféru revolučných dní.

Kapitoly z pronásledování církví v Československu kolem roku 1950. Publikace obsahuje příspěvky z vědeckého kolokvia Pronásledování římskokatolické církve v Československu v letech 1948–1960, které pořádala Katolická teologická fakulta Univerzity Karlovy ve spolupráci s pražským arcibiskupstvím 6. listopadu 2009. Jednotlivé studie jsou buď detailními sondami do konkrétních událostí, či úvahami o příčinách, průběhu a důsledcích perzekuce křesťanů v Československu na počátku komunismu.