Zamyslenia, citáty

Pôst a Veľká noc. Sväté písmo nám hovorí, že nielen z chleba žije človek, ale z každého slova, ktoré vychádza z Božích úst. Božie slovo má moc - urobiť nás múdrymi a utvárať v nás skutočný život. Šťastní sú tí, ktorí počúvajú Božie slovo a uskutočňujú ho. Ono je prameňom poznania skutočného života i prameňom sily žiť podľa neho. Aby sme sa to naučili, každý deň potrebujeme počúvať Božie slovo. Publikácia Jozefa Šuppu s názvom Žiť Božím slovom je prostriedkom, ktorý nás pomocou Božieho slova prevedie obdobím pôstu i Veľkej noci. Je potrebné naučiť sa žiť podľa neho, aby sme s Bohom mohli žiť šťastne už tu, i potom vo večnosti.

Stačí uveriť, že pri tebe stojí v každom okamihu života. Ako žiť s Bohom je publikácia plná farebných obrázkov a fotografií, ktoré sú doplnené tematickými myšlienkami, citátmi či modlitbami. Autorom knihy je Ľubomír Valient, ktorý sa popri práci v IT sektore venuje aj grafickej tvorbe na sociálnej sieti Facebook pre stránku farnosti Považská Bystrica - Rozkvet. Kniha je zameraná tematicky na liturgické obdobia roka: Advent, Vianoce, Pôst a Cezročné obdobie. Ako žiť s Bohom prinesie duchovné povzbudenie každému, kto knihu vezme do rúk s túžbou prehĺbiť svoj vzťah s Bohom. Odporúčame aj ako darček.

Veľkopôstne zamyslenia. Úvodné slovoKniha proroka Jonáša nám rozpráva, ako Boh poslal proroka Jonáša k Asýrčanom, nenávideným utláčateľom vyvoleného národa. Jonáš poznal Božiu dobrotu a predvídal, že ak Asýrčania budú robiť pokánie, uniknú Božiemu trestu. Myšlienka, že nepriatelia židovského národa by sa mohli stať predmetom Božieho milosrdenstva, zviedla ho k jeho nerozvážnemu činu, k úteku na západ. Ninive „bolo veľké mesto pred Bohom“ (2, 3) a Bohu na ňom veľmi záležalo, aby sa obrátilo. Boh urobil s prorokom zázrak, aby pochopil a splnil, čo mu Pán prikázal.„Ešte štyridsať dní a Ninive bude rozvrátené!“ (2, 4). S týmito slovami preto prorok Jonáš vstúpil do mesta Ninive, aby na Boží príkaz vyzval jeho obyvateľov k pokániu, pretože ich zloba vystúpila pred Pána (1, 2). Nato vyšiel z mesta a čakal, že bude svedectvom Božieho hnevu – zničenia obyvateľov tohto mesta.Obyvatelia mesta však uverili Božím slovám, začali sa postiť a robiť pokánie. Boh prijal pokánie a obrátenie Ninivčanov a zmiloval sa nad nimi (3, 10). „Jonášovi sa to veľmi nepáčilo a nahneval sa“ (4, 1). Čakal, že predsa len bude očitým svedkom zničenia mesta, ktoré ohlasoval (4, 5). Vtedy Boh ukazuje svoju trpezlivosť a dobrotu aj tvrdohlavému prorokovi a dáva mu spasiteľné poučenie a praktický príklad svojho milosrdenstva. Dáva vyrásť ricínovému kru, aby robil Jonášovi tieň nad hlavou, ale aby hneď aj vyschol. Jonášovi je ľúto tejto rastliny (4, 6 – 9).Touto rozpravou Boh krásne ukazuje Božiu lásku a milosrdenstvo, ktorými obklopuje bez rozdielu všetky stvorenia: „Ty ľutuješ ricínus, na ktorom si nerobil a nevypestoval si ho; ktorý za noc vznikol a za noc zanikol. A ja sa nemám zľutovať nad veľkým mestom Ninive, v ktorom je viac než stodvadsaťtisíc ľudí, ktorí nevedia rozlišovať medzi pravicou a ľavicou?“ (4, 11).Ježiš Kristus sa v evanjeliu odvoláva na toto obrátenie Ninivčanov ako na príklad hodný nasledovania (porov. Mt 12, 41 a Lk 11, 29 – 32). Nielen slovom a skutkami, ale celým svojím životom ohlasoval a uskutočňoval učenie tohto biblického spisu s jeho špecifickým posolstvom, že Boh je Bohom všetkých ľudí, že je milosrdný a zmilúva sa nad každým svojím stvorením, ktoré vyznáva a ľutuje svoje hriechy. Sv. evanjelista Ján vyjadril túto milosrdnú Božiu lásku slovami: „Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby ma večný život“ (Jn 3, 16).Príkladom viery druhých Boh dáva uvažovať maloverným a neveriacim nielen v svojej dobe, ale i nám. Svojim poslucháčom za príklad viery dáva správanie ľudí v povestne skazenom asýrskom meste Ninive po pôstnom pokání.Máme pôstny čas. Je to čas, kedy máme vstúpiť do seba. Obyvatelia mesta Ninive mali na to štyridsať dní. Máme ich aj my. Preto odvráťme sa od zlých ciest, robme pokánie, aby Boh sa nad nami zmiloval a nepostihol nás nešťastím. Počujme aj výzvu Cirkvi týchto dní:„…Prebuďme sa teda, aby nás našiel pripravených a mohol nás ozdobiť korunou večnej slávy“ (kondák 5. pôstnej nedele). Ak uveríme týmto slovám, potom sa Boh aj nad nami zmiluje, a „odvráti sa od svojho hnevu a nezahynieme“ (Jon 3, 9).

Veľkopôstne zamyslenia. Úvodné slovoKniha proroka Jonáša nám rozpráva, ako Boh poslal proroka Jonáša k Asýrčanom, nenávideným utláčateľom vyvoleného národa. Jonáš poznal Božiu dobrotu a predvídal, že ak Asýrčania budú robiť pokánie, uniknú Božiemu trestu. Myšlienka, že nepriatelia židovského národa by sa mohli stať predmetom Božieho milosrdenstva, zviedla ho k jeho nerozvážnemu činu, k úteku na západ. Ninive „bolo veľké mesto pred Bohom“ (2, 3) a Bohu na ňom veľmi záležalo, aby sa obrátilo. Boh urobil s prorokom zázrak, aby pochopil a splnil, čo mu Pán prikázal.„Ešte štyridsať dní a Ninive bude rozvrátené!“ (2, 4). S týmito slovami preto prorok Jonáš vstúpil do mesta Ninive, aby na Boží príkaz vyzval jeho obyvateľov k pokániu, pretože ich zloba vystúpila pred Pána (1, 2). Nato vyšiel z mesta a čakal, že bude svedectvom Božieho hnevu – zničenia obyvateľov tohto mesta.Obyvatelia mesta však uverili Božím slovám, začali sa postiť a robiť pokánie. Boh prijal pokánie a obrátenie Ninivčanov a zmiloval sa nad nimi (3, 10). „Jonášovi sa to veľmi nepáčilo a nahneval sa“ (4, 1). Čakal, že predsa len bude očitým svedkom zničenia mesta, ktoré ohlasoval (4, 5). Vtedy Boh ukazuje svoju trpezlivosť a dobrotu aj tvrdohlavému prorokovi a dáva mu spasiteľné poučenie a praktický príklad svojho milosrdenstva. Dáva vyrásť ricínovému kru, aby robil Jonášovi tieň nad hlavou, ale aby hneď aj vyschol. Jonášovi je ľúto tejto rastliny (4, 6 – 9).Touto rozpravou Boh krásne ukazuje Božiu lásku a milosrdenstvo, ktorými obklopuje bez rozdielu všetky stvorenia: „Ty ľutuješ ricínus, na ktorom si nerobil a nevypestoval si ho; ktorý za noc vznikol a za noc zanikol. A ja sa nemám zľutovať nad veľkým mestom Ninive, v ktorom je viac než stodvadsaťtisíc ľudí, ktorí nevedia rozlišovať medzi pravicou a ľavicou?“ (4, 11).Ježiš Kristus sa v evanjeliu odvoláva na toto obrátenie Ninivčanov ako na príklad hodný nasledovania (porov. Mt 12, 41 a Lk 11, 29 – 32). Nielen slovom a skutkami, ale celým svojím životom ohlasoval a uskutočňoval učenie tohto biblického spisu s jeho špecifickým posolstvom, že Boh je Bohom všetkých ľudí, že je milosrdný a zmilúva sa nad každým svojím stvorením, ktoré vyznáva a ľutuje svoje hriechy. Sv. evanjelista Ján vyjadril túto milosrdnú Božiu lásku slovami: „Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby ma večný život“ (Jn 3, 16).Príkladom viery druhých Boh dáva uvažovať maloverným a neveriacim nielen v svojej dobe, ale i nám. Svojim poslucháčom za príklad viery dáva správanie ľudí v povestne skazenom asýrskom meste Ninive po pôstnom pokání.Máme pôstny čas. Je to čas, kedy máme vstúpiť do seba. Obyvatelia mesta Ninive mali na to štyridsať dní. Máme ich aj my. Preto odvráťme sa od zlých ciest, robme pokánie, aby Boh sa nad nami zmiloval a nepostihol nás nešťastím. Počujme aj výzvu Cirkvi týchto dní:„…Prebuďme sa teda, aby nás našiel pripravených a mohol nás ozdobiť korunou večnej slávy“ (kondák 5. pôstnej nedele). Ak uveríme týmto slovám, potom sa Boh aj nad nami zmiluje, a „odvráti sa od svojho hnevu a nezahynieme“ (Jon 3, 9).

Niekoľko podnetov k evanjeliu dňa. Jednohubky bol pôvodne pracovný názov krátkych duchovných spotov, ktoré niekoľkokrát denne vysiela Televízia LUX. Názov sa akosi udomácnil a ujal. Nemenili sme ho ani v prípade knižného spracovania týchto krátkych zamyslení. Veď duchovní otcovia radia meditovať Božie slovo pravidelne a po kúsku sa ním sýtiť.Fotografie z prírody, zo života ľudí a najmä biblických miest nie sú len spestrujúcou ilustráciou. Sú akoby adresou do oblastí života, v ktorých má evanjelium zaznievať, oživovať ho a pretvárať. Veríme, že aj v tejto knižnej podobe zasejú Božie slovo do dobrej pôdy a prinesú bohatú úrodu.Marián Gavenda je známy rímskokatolícky kňaz, prekladateľ a spisovateľ.

In illo tempore I. Názov publikácie Za onoho času 1 - In illo tempore vychádza zo spomienok miništrovania Jozefa Jurka, kedy sa každé čítanie evanjelia začínalo týmto uvedením, akoby prenesením do čias Ježiša Krista. Nemá to však znamenať len návrat k začiatkom; má to byť prepojenie na súčasnosť, pretože udalosti Ježišovho života patria do histórie, no zároveň ju presahujú. Pán je tu s nami podľa svojho prísľubu: „Hľa, ja som s vami po všetky dni, až do skončenia sveta.“Publikácia obsahuje zamyslenia zamerané na tieto časti liturgického roka:adventné obdobievianočné obdobiepôstne obdobieveľkonočné obdobieobdobie cez rok do 7. týždňa

Zamyslenia v tejto knihe nás môžu sprevádzať na ceste učiť sa Ježišovej nezištnej láske. Pomôžu nám upevniť si vieru v skutočnosť Ježišovho zmŕtvychvstania, v to, že On nás uviedol do večného života. Prežijeme spolu s ním aspoň v náznakoch jeho cestu utrpenia, ktorou nám získal spásu. A načerpáme silu k presvedčeniu, že ako nebolo márne jeho utrpenie, tak majú svoj zmysel aj naše každodenné kríže.Úvahy biskupa Judáka sú nepochybne vhodnou inšpiráciou k prípave na oslavu tajomstva Veľkej noci a k jeho najlepšiemu pochopeniu.

Padesát duchovních inspirací. Velikonoce jsou svátky radosti, které touží přinést lidem světlo a radost do všedního dne. A přesto známe spíše „křížovou cestu“ než „cestu vzkříšení“. Jak ale máme Velikonoce slavit a vychutnat svou radost? V této publikaci nám Anselm Grün předkládá úvod do velikonočního tajemství. Naznačuje svět symbolů tohoto svátku a jeho fascinující postavy a 50 impulsy a návrhy konkrétních cvičení pomáhá každému, kdo chce utvářet svůj všední den ve světle Velikonoc.

pôstne a veľkonočné úvahy. Pri všetkej úcte k životu si musíme uvedomiť, že náš pozemský život je konečný. Smrť „sedí“ ako neúprosná realita v živote každého z nás. Ani Ježiš si neprial svoje utrpenie, ani ho nevyhľadával. Pritom sa však ani nevyhýbal ceste, ktorá viedla na kríž, ba slobodne ju prijal (porov. Mt 26, 39). Z boja proti utrpeniu a pre obetu utrpenia mu vyrástlo vlastné utrpenie.Ale ešte pri Poslednej večeri, keď mal už istú smrť pred očami, hovoril o príchode Božieho kráľovstva, o spôsobe ako ho budovať; aj o účinnom prostriedku – o láske, ktorá má byť živým prejavom Božej prítomnosti. Syn Boží, ktorý prežil a pretrpel život vo všetkých svojich dimenziách, ktorý ho dal za ľudí, jeho Boh obdaril novým životom, ktorý je silnejší ako smrť. Teda nežil, aby zomrel, ale zomrel pre život, z ktorého poľa Božej vôle, nikto nemá byť výlučný, ani my na začiatku tretieho milénia.

V této knize jde o úvahy, rozjímání a promluvy na téma doby postní a první část údobí velikonočního, které pronesl Mons. Antonín Pospíšil během svého kněžského působení, tedy v době šedesáti let v různých farnostech.

Číta: Tomáš Halík Celkový čas: 2 hodiny 38 minút Profesor UK, prezident České křesťanské akademie a farář Akademické farnosti Praha, člen Evropské akademie věd a umění, Prof. PhDr. Tomáš Halík Th.D. svým významem patří mezi nejuznávanější morální autority, ceněné doma i ve světě. Je autorem řady knih, přeložených do různých světových jazyků. Nabízíme výběr z jeho meditací nad liturgickými texty hlavních křesťanských svátků, Vánoc a Velikonoc. Tato nahrávka je věnována životnímu jubileu Tomáše Halíka.