Sociológia

Naučte sa napĺňať potreby svojho partnera. Každý z nás má emocionálne potreby a túžby. Manželstvo funguje dobre len vtedy, keď si manželia uvedomujú potreby svojho partnera, a naučia sa ich napĺňať. Dr. Harley identifikoval desať najdôležitejších potrieb mužov a žien:náklonnosť,rozhovor,čestnosť a otvorenosť,finančné zabezpečenie,oddanosť rodine,sexuálne uspokojenie,spoločnosť vo voľnom čase,atraktívnosť,domáce zázemie,obdiv,a vysvetľuje, ako tieto potreby naplniť. Rozdielnosť priorít v hodnotení týchto emocionálnych potrieb je dôvodom, prečo je pre mužov a ženy také ťažké navzájom sa do seba vcítiť. Ak ktorákoľvek z piatich základných emocionálnych potrieb partnera nie je uspokojená, stáva sa zraniteľným a náchylnejším podľahnúť pokušeniu mimomanželského milostného pomeru.

S predhovorom pápeža Františka. DOCAT je zrozumiteľné a prerozprávanie náuky o spoločnosti a sociálnej náuky, ako ju rozvíja Katolícka cirkev vo svojich najdôležitejších dokumentoch. Kniha je rozdelená do 12 kapitol, ktoré sa zameriavajú napríklad na tieto problémy: Cirkev a sociálne otázky; dôstojnosť ľudskej osoby; rodina ako základ spoločnosti; ľudská práca; hospodárstvo, politické spoločenstvo, medzinárodné spoločenstvo, životné prostredie, vojna a mier. Celá náuka je podávaná formou otázok a odpovedá, takže celá kniha obsahuje 328 precízne formulovaných otázok a odpovedí. Na konci každej odpovede sa nachádzajú odkazy na príslušné články v Youcate, Katechizme Katolíckej cirkvi a v Kompendiu sociálnej náuky Cirkvi. Túto knihu dáva do rúk mladej generácie pápež František, čím nadväzuje na gesto emeritného pápeža Benedikta XVI., ktorý dal do rúk mladých katechizmus pre mladých Youcat. Pápež František, ktorý pomenúva veci pravým menom a vyzýva ľudí na ozajstné prežívanie evanjelia, sa touto knižkou obracia na mladých ľudí slovami:Keď vás teraz pozývam, aby ste sa zoznámili so sociálnou náukou Cirkvi, nesnívam o nejakých skupinách, sediacich a diskutujúcich niekde pod stromami. Aj to je dobré a robte to! Môj sen je však väčší – želal by som si milión mladých kresťanov, najlepšie celú jednu generáciu, ktorá by bola pre svojich súčasníkov „chodiacou sociálnou náukou“. Svet zmenia iba ľudia, ktorí sa zaň angažujú, ktorí s ním pôjdu na periférie i doprostred špiny. Choďte aj do politiky a bojujte za spravodlivosť a ľudskú dôstojnosť pre tých najchudobnejších. Vy všetci ste Cirkev. Starajte sa o to, aby sa Cirkev menila, aby v nej bol život v dôsledku výzvy, ktorou je volanie tých, čo prišli o svoje práva, nárek tých, ktorí trpia núdzou a o ktorých sa nikto nestará.Rozhýbať sa v tom budete musieť sami. Keď to spoločne urobí viac ľudí, bude na tomto svete lepšie a ľudia pocítia, že cez vás pôsobí Boží Duch. Možno potom budete ako pochodne, ktoré týmto ľuďom osvetľujú cestu k Bohu.Odovzdávam vám teda túto veľkolepú knižku, aby vo vás rozdúchala oheň. Každý deň sa za vás modlím. Modlite sa aj vy za mňa!Váš pápež František

rozhovor pápeža Františka s Thomasom Leoncinim. V odvážnom, takmer osobnom rozhovore s Thomasom Leoncinim sa František obracia nielen na mladých na celom svete, v cirkvi i mimo nej, ale aj na všetkých dospelých, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom podieľajú na výchove v rodinách, vo farnostiach a v diecézach, v školách, vo svete práce, v rozličných asociáciách a inštitúciách. Múdro a s nadšením uvažuje o závažných aktuálnych témach, pričom nechýbajú osobné spomienky, teologické postoje i prorocké úvahy, nevyhýbajúc sa žiadnym problémom súčasnosti.

O budúcnosti kresťanstva v našom svete. Dom Samuel sa narodil v roku 1954 vo Francúzsku. Po rokoch rozsiahlej divadelnej činnosti vstúpil v roku 1983 do kláštora Notre-Dame de Sept-Fons, ktorého novicmajstrom bol v tom čase otec Mikuláš. V roku 1990 bol vysvätený za kňaza a následne opátom Dom Patrikom menovaný za priora. V roku 2002 sa stal jedným zo zakladateľov kláštora Panny Márie v Novom Dvore v západných Čechách. Koncom roku 2011 sa z komunity, ktorá vyrástla na troskách ateizmu, stalo opátstvo a Dom Samuel bol zvolený za opáta.

Živé spoločenstvo. Kardinál Luis Antonio GokimTagle je ako autor na Slovensku neznámy, no v Katolíckej cirkvi patrí medzi najvýznamnejšie osobnosti. Kniha, ktorú napísal ešte ako biskup filipínskej diecézy Imus, dokazuje jeho schopnosť analyzovať základné problémy Cirkvi (ktoré trápia aj Cirkev na Slovensku) a ponúkať riešenia, ktoré si odskúšal vo vlastnej pastoračnej praxi.Kniha Ľudia Veľkej noci upriamuje čitateľa na základnú úlohu Cirkvi – ohlasovať zmŕtvychvstanie Ježiša Krista, ktoré sa môže diať len v živom spoločenstve Cirkvi. Len tí, čo majú zážitok stretnutia so živým Ježišom, môžu prinášať nádej ľuďom, ktorých globalizovaný svet vyraďuje a pokladá za zbytočných. A nimi sme alebo skôr či neskôr sa takými môžeme stať všetci. Keď pre nič iné, tak pre svoje starnutie či choroby...Živé spoločenstvo je nádej pre nás všetkých. Aj pre rozkúskovaný svet.

Nik nie je natoľko obyčajný, aby na jeho vplyve nezáležalo. Kniha, ktorú držíš v ruke, je dôležitá. Má totiž potenciál zmeniť to, akým spôsobom prežiješ svoj život. A nielen to. Má potenciál ovplyvniť kvalitu a smerovanie životov ľudí v tvojom okolí. Cez teba.Kým dnes je výraz influencer synonymom fenoménu, ktorý sa týka viac menej marketingového sveta a internetu, rád by som sa vrátil k pôvodnej definícii slova influencer.Podľa slovníka je influencer „ten, ktorý vplýva“. Človek, ktorý má vplyv na druhých, je influencer.Influencer môže byť v spoločnosti považovaný skôr za negatívny jav. Možno si niektorí myslia, že influenceri sú ľudia, ktorí túžia len po peniazoch, po (krátkodobej) sláve. Ide o biznis, povolanie hnané sebeckou túžbou. Ich cieľom nie je zmeniť svet k lepšiemu, ale prezentovať sa a mať obdiv od čo najväčšieho počtu ľudí (a tak nalákať firmy, aby ich sponzorovali, či už priamo alebo cez rôzne produkty a benefity). Preto sa chceme hneď v prvej kapitole vrátiť k pôvodnému významu pojmu influencer. Bez marketingu. Bez biznisu.Influencer je človek, ktorý vplýva na druhých.José Calvo Aguilar (1993) a Janči Máhrik (1985) tvoria azda ten najnepravdepodobnejší tandem – Španiel teológ a Slovák informatik. Spoločne vydávajú podcast Zabudnuté cesty a venujú sa kazateľskej službe v Cirkvi bratskej v Žiline a v cirkevnom zbore Za kostolom. Dokážu hovoriť o tých najhlbších otázkach života a viery spôsobom, ktorý ďaleko presahuje múry kostolov.

Knižka o tom, do akej miery je Cirkev spätá s Izraelom a ako sa spolupodieľajú na tajomstve spásy.

Prežívame jedinečné obdobie, ktoré definuje našu éru. Mnohé z našich starých istôt sú preč bez ohľadu na náš svetonázor alebo presvedčenie. Či už sme kresťanmi, alebo nie, pandémia koronavírusu nás všetkých znepokojuje a uvádza do pomykova. Ako o nej premýšľame a ako sa s touto situáciou vyrovnávame?John C. Lennox je popredný britský emeritný profesor matematiky na Oxfordskej univerzite, medzinárodne uznávaný rečník a autor viacerých publikácií. Venuje sa vzájomným vzťahom vedy, filozofie a náboženstva, patrí medzi významných kresťanských apologétov. Prednášal na univerzite v Cardiffe vo Würzburgu, Freiburgu a Viedni. Veľký ohlas vzbudili jeho debaty s poprednými ateistami, napríklad s R. Dawkinsom, Ch. Hitchensom a P. Singerom. Jeho oponentom na diaľku bol tiež populárny S. Hawking.

Člen františkánskej rehole a profesor morálnej teológie vo Washingtone v tomto texte k ekologickej problematike ponúka inšpirácie vychádzajúce z ekologického a univerzálneho vnímania a cítenia Františka z Assisi.

Dostupné aj v rámci kompletnej edície Viera do vrecka rok 2011.Televízia je pre nás mamou, otcom, opatrovateľkou, spoločníčkou, sedatívom pre nepokojné deti, terapeutom pre chorých a starých. Má výchovnú úlohu alebo nás predáva reklame? Je televízia len negatívom dnešnej doby?

Pohľad znútra - pohľad zvonka. Autori ponúkajú pohľad na zmenu prístupu historickej vedy po dosiahnutí slobody v našej spoločnosti. Podávajú pohľad „znútra“ i „zvonka“. Príchod nového štátu na medzinárodnú scénu totiž poskytuje historiografii národa príležitosť interpretovať a vysvetľovať nielen podmienky, okolnosti, inštitúcie a osobnosti, ktoré stáli pri jeho zrode, ale aj rôzne s ním súvisiace historické a iné sily. Je to príležitosť nielen pre domácich historikov, ale aj pre zahraničných vedcov, ktorí sa podujali predstaviť tento národ medzinárodnej verejnosti. Pád komunizmu na jeseň roku 1989 ponúkol po prvýkrát za celé povojnové obdobie príležitosť na zváženie nového prístupu. Vo veľmi krátkom čase vyšli práce, ktoré sledovali práve prebiehajúce zmeny. Po vytvorení Slovenskej republiky v roku 1993 dostala západná veda príležitosť prehodnotiť svoj prístup k slovenským dejinám.

Zem je krásna a plná života. Akú ju zachováme pre ďalšie generácie?"Príroda sa bez človeka zaobíde, ľudstvo však bez prírody neprežije."

Ústav dejín kresťanstva na Slovensku v spolupráci s vydavateľstvom Lúč v edícii LINEA RECTA BREVISSIMA predkladajú záujemcom stručnou, ale vedecky dokumentovanou formou menej známe, kontroverzné, zamlčované a neraz falšované historické témy a ich účelovo podmienené interpretácie, ktoré sa odrážajú na súčasnom myslení mnohých a podmieňujú spoločenské dianie v našom národe a štáte.Naším zámerom je priblížiť sa k historickej pravde. Lebo len pravda naozaj oslobodzuje.

Čo môže urobiť každý katolík, aby zmenil svet. „Naplňte zem a podmaňte si ju. Panujte…“ (Gn 1, 28). Aj naša generácia je pozvaná splniť tento príkaz i ponuku. Sme však svedkami toho, ako zem namiesto napĺňania a podmaňovania ničíme. Panovanie sa stalo zdrojom mnohých krívd a nespravodlivosti. Do tejto temnoty Cirkev načrtáva cestu a vnáša svetlo. Srdce zamerané na Boha, srdce vykúpené Ježišom a naplnené Duchom dokáže zmeniť celý svet. Carl Anderson vyberá najdôležitejšie oblasti, v ktorých sa zvádza boj o budúcnosť ľudstva, a povzbudzuje každého katolíka, aby každodennou vernosťou Bohu zmenil svet. „Kto by dal piť jednému z týchto maličkých čo len za pohár studenej vody…“ (Mt 10, 42). To je civilizácia lásky.

O súmraku našej kultúry a civilizácie. Hľadáte odpovede na najzávažnejšie otázky súčasnosti? Potom vás môže zaujať kniha, ktorá ponúka systematický pohľad na stav spoločnosti očami hĺbavého, skúseného publicistu. Esejisticky napísaný text je hodnotovo ukotvený v kresťanskom myšlienkovom prostredí, vníma teda tradíciu, kontinuitu ako nevyhnutný predpoklad zdravého vývoja ľudského spoločenstva. Takto „konzervatívne“ nastavené kritériá sa dnes intenzívne konfrontujú s úkazmi ba trendmi, ktoré v mnohých vyvolávajú legitímne obavy o osud našej civilizácie. Autor ich vecne a priamo pomenúva, pričom argumentačnú oporu nachádza v mnohých intelektuálnych a duchovných autoritách. Okrem neveľmi povzbudivej diagnózy čitateľ má možnosť čerpať inšpiráciu a nádej zo statí, ktoré poukazujú na viaceré všeplatné božské aspekty života jedinca i spoločnosti, a pripomenúť si ich dôležitosť pre dnešné, ale aj budúce časy. Ján Maršálek (*1965) – spisovateľ a publicista vydal knižne niekoľko zbierok poézie, taktiež kolekciu zamyslení Cesta k bráne / Čítanie na každý deň a pomerne nedávno úvahovo ladenú knihu Kristus prichádza (Post Scriptum, 2018), v ktorej nadväzuje na stáročnú tradíciu kresťanskej apologetiky.

Liberál spovedá konzervatívca Vladimíra Palka. Dialóg medzi ľuďmi s úplne odlišnými názormi sa často nezaobíde bez obviňovania, zosmiešňovania či vzájomných útokov. Konzervatívci nerozumejú, prečo liberáli premýšľajú tak, ako premýšľajú, a liberáli nechápu konzervatívcov o nič viac o dialóg sa však snaží málokto. Kniha rozhovorov skúseného novinára a autora stoviek rozhovorov, liberála Karola Sudora s matematikom a bývalým politikom, konzervatívcom Vladimírom Palkom je tak ojedinelým počinom. V rozhovore sa dotýkajú všeobecnejších výbušných tém, ktoré slovenskú spoločnosť čím ďalej, tým viac rozdeľujú Istanbulský dohovor, interrupcie, eutanázie či vzťah katolíckej cirkvi k Jozefovi Tisovi. Sudor je mimoriadne dobre pripravený a Palko úprimne a z odstupu odpovedá aj na nepríjemné otázky týkajúce sa vtedajších káuz. Cez osobnejšie rozhovory o živote v socializme, o sviečkovej manifestácii až po pôsobenie vo vrcholovej politike sa snaží Karol Sudor pochopiť zmýšľanie kresťanského konzervatívca, prostredie, v ktorom vyrastal a ktoré ho formovalo, jeho vnútorný svet, dilemy, trápenia a výzvy. To, prečo má niekto z môjho pohľadu zvláštne, nepochopiteľné názory, musí mať predsa svoje dôvody, vraví Karol Sudor."A možno mi trochu pomáhate, aby som pochopil sám seba. Nikdy by som nepovedal, že raz budem takéto veci vykladať práve liberálovi. Ale je to inšpirujúce. Myslím si, že sme sa v našom rozhovore dosť natrápili, aj sme vzájomne zápasili, aj sme si v niečom porozumeli." Vladimír Palko

Ako svoju vieru spojiť s aktívnou účasťou na živote spoločnosti? Pozvanie dona Bosca je aktuálne aj dnes.Ukážka z knihy:Don Bosco svojim chlapcom často hovoril: „Chcem, aby z vás boli čestní občania a dobrí kresťania.“ Tento jeho zdanlivo jednoduchý návod na život však v sebe ukrýva oveľa viac, než by sa nám mohlo na prvé počutie zdať. Don Bosco ním nadväzuje na hlbokú kresťanskú, ba i biblickú tradíciu, ktorá vždy držala v rovnováhe nebeské a pozemské, duchovné a materiálne súvislosti. Nedá sa oddeliť jedno od druhého. Ak by sme boli iba dobrí kresťania, ktorí sa modlia, postia, pristupujú k sviatostiam, a zároveň by sme boli ľahostajní a nezodpovední v práci a povinnostiach, nečestní v podpore spoločného dobra, bolo by to veľké protirečenie. Samozrejme, nestačí byť len vzorným občanom, angažovaným pracovníkom či úspešným podnikateľom. Božie zjavenie v evanjeliu nám ukazuje, že človek má vyšší cieľ, ktorý nemá svoje naplnenie iba tu na zemi. Téma, ktorej sa budeme v tejto brožúrke venovať, by nás mala definitívne vyliečiť z predstavy, že kresťanská svätosť je iba nejaká individuálna záležitosť.

Reč lásky. Bola sobota 8. októbra 1994 a tisícky rodín sa zišli na Svetovom dni na záver Roku rodiny, vyhláseného z iniciatívy Spojených národov. Zoči-voči čoraz všeobecnejšiemu chaosu a „pokusom zvrátiť zmysel rodiny a obrať ju o prirodzené puto s manželstvom“ Svätý Otec neváhal položiť rozhodujúcu otázku. Nie etickú, ale takú, ktorá sa v konečnom dôsledku stáva ontologickou: „Rodina, čo hovoríš o sebe?“ alebo ešte radikálnejšie: „Rodina, prečo si?“ „Každá rodina nesie svetlo a každá rodina je svetlom,“ vyhlásil Svätý Otec. Jeho nástupca Benedikt XVI. neskôr vyjadril prianie, aby sa misijné úsilie Cirkvi „sústredilo predovšetkým na rodinu, a to nielen preto, že táto základná ľudská skutočnosť dnes musí čeliť mnohorakým ťažkostiam a hrozbám, a teda musí byť osobitne evanjelizovaná a konkrétne podporovaná, ale aj preto, že kresťanské rodiny predstavujú rozhodujúci zdroj výchovy viery, budovania Cirkvi ako spoločenstva a jej schopnosti misijného pôsobenia v najrozmanitejších životných situáciách.“Livio Melina, prezident Pápežského inštitútu Jána Pavla II. pre štúdium manželstva a rodiny a uznávaný morálny teológ sa vo svojej knihe zamýšľa nad úlohou rodiny v dnešnej spoločnosti. Čo je jej podstatou, zmyslom, akým čelí výzvam či útokom?

Kresťanské spoločenstvo má spojiť „ja“ a „ty“ do „my".V novej Viere do vrecka sa dozviete, ako sa môžeme vzájomne obohacovať.»Raz mi jeden kňaz položil otázku: „Povedzte mi, čo je opakom ‚ja‘?“ Naivne som padol do pasce a odpovedal som: „Opakom ‚ja‘ je ‚ty‘“ – „Nie, otče, toto je zárodkom vojny. Protikladom k ‚ja‘ je ‚my‘. Ak poviem, že protikladom si ‚ty‘, začínam vojnu. Ak však poviem, že protikladom k egoizmu je ‚my‘, vytváram mier, vytváram komunitu, ponesiem ďalej sny priateľstva, pokoja« (pápež František, 11. 8. 2018 na stretnutí s mladými Sme tu).Život v spoločenstve je kresťanskou DNA. Hlavné prikázanie lásky sa nedá žiť individualisticky. Dvadsiate prvé storočie sa začalo obrovskou ponukou pre uspokojenie „ja“. Digitálne technológie nám umožňujú takmer okamžite pustiť si album, ktorý sa páči mne, vyhľadať si topánky, ktoré budú mať všetky odtiene, ktoré sa mi páčia, a vzdelávať sa prostredníctvom videí a online seminárov na tému, ktorú teraz potrebujem. Dokonca, ak sa chcem povzbudiť vo viere, na internete hneď nájdem prednášky, záznamy z duchovných konferencií či kresťanských televízií…

Ako sme sa stali obeťami vlastného úspechu a naša spoločnosť začala upadať. Zdá sa, že západný svet je dnes v kríze. Pod všetkým tým šialenstvom sociálnych médií a politikou v štýle reality šou je však skrytá hlbšia skutočnosť: nechávame sa unášať prúdom, zacyklili sme sa v opakovaní a ocitli sme sa v slepej uličke.Kniha Dekadentná spoločnosť hovorí o tom, čo sa stane, keď bohatá a mocná spoločnosť prestane napredovať – o tom, ako kombinácia bohatstva a technologickej zdatnosti spolu s ekonomickou stagnáciou, patovou situáciou, kultúrnym vyčerpaním a demografickým poklesom vytvárajú zvláštny druh „udržateľnej dekadencie“, civilizačnú ospanlivosť, ktorá môže trvať dlhšie, než si myslíme.Ross Douthat tvrdí, že nespokojnosť a zmätok dneška sú do veľkej miery odrazom pocitu márnosti a sklamania, pocitu, že budúcnosť nenaplnila dané sľuby, všetky hranice sa uzavreli a cesty vpred vedú len do hrobu. Obávame sa katastrofy, ale istým spôsobom po nej aj túžime. Alternatívou je totiž prijať skutočnosť, že sme trvalo dekadentní: starneme, spohodlneli sme a zasekli sa, odstrihli sme sa od minulosti a stratili vieru v budúcnosť, nezaujímajú nás ani spomienky, ani ambície. Čakáme na nejakú záchrannú inováciu alebo zjavenie a pritom vedno starneme v žiarivom svetle drobných obrazoviek. Douthat napráva aj optimistov, podľa ktorých sme čoraz bohatší a šťastnejší, aj pesimistov, ktorí čochvíľa očakávajú kolaps. Stanovuje diagnózu stavu modernej spoločnosti: ako sme sa sem dostali, ako dlho môže trvať vek frustrácie a akým spôsobom, či renesanciou, alebo katastrofou, sa naša dekadencia môže napokon skončiť.

Otvoriť brány kostolov znamená otvoriť ich aj digitálnemu prostrediu, povedal by Benedikt XVI.A pápež František ho nasleduje.Aké sú pozitíva a riziká internetu?Ako efektívne komunikovať na webe?A ako to vysvetliť deťom?Viac sa dozviete v tejto knihe.

Rozhovory. Predstavte si, že vo vašej obývačke sa usadia traja muži. Jedným z nich je kardinál Jorge Mario Bergoglio, terajší pápež, druhým je jeho blízky priateľ židovský rabín Abraham Skorka a tretím protestantský pastor Marcelo Figueroa. Títo traja páni sa začnú rozprávať o veciach, ktoré sú mnohým veriacim veľmi blízke, o ktorých často uvažujú, ktoré ich trápia. O viere, o modlitbe, o ľudskej dôstojnosti a o solidarite medzi ľuďmi.Tieto rozhovory sa skutočne odohrali v televíznom štúdiu v Buenos Aires. Na stránkach tejto knihy je ich prepis. Bezprostrednosť, aktuálnosť a jednoduchosť, s akou o témach hovoria, vo vás určite vzbudia dojem, akoby títo veľmi múdri páni sedeli u vás doma a vy máte možnosť zúčastniť sa na ich objavnom dialógu.Dialóg viedli: Svätý Otec František; Abraham Skorka; Marcelo Figueroa

Tridsať záverov spoločenskovedných výskumov. Skupina výskumníkov pod vedením W. B. Wilcoxa zhromaždila množstvo vedeckých poznatkov o rodine, ktoré zosumarizovala do tridsiatich téz. Zamerali sa najmä na oblasti ako ekonomika, vzťahy, fyzické a psychické zdravie, kriminalita a domáce násilie. Skúmajú, aký vplyv na tieto oblasti majú rôzne formy rodinného usporiadania – manželstvo, kohabitácia, neúplné rodiny, či zložené domácnosti.Osobitnú pozornosť venujú vplyvom kohabitácie na dnešné manželstvo, rodinný život a dobro detí. Sumarizujú tiež výskumy o vplyve rozvodov, nevlastných rodín a neúplných rodín na deti, dospelých a širšiu spoločnosť. Cieľom tejto súhrnnej správy je zhrnúť aktuálne výskumy v oblasti rodiny do stručnej a prehľadnej podoby, a prispieť tak k lepšiemu pochopeniu významu manželstva v dnešnej spoločnosti.

Afrika je rozlohou trikrát väčšia ako Európa, kontinent rôznych kultúr, etník a odlišnej mentality. Dokážeme vôbec my, Európania, priniesť na tento kontinent niečo pozitívne po tom, ako sme ho dlhé obdobie kolonizovali? Má vôbec pomoc cez tak odlišné kultúrne, socio-ekonomické a mnohé iné rozdielne charakteristiky zmysel? Autor knihy sa zamýšľa nad zmyslom pomoci a ponúka svoje niekoľkoročné skúsenosti s projektmi v Afrike, kde prežil aj určitú časť svojho života. V Ugande pomohol postaviť HIV/AIDS kliniku, v Rwande manažoval projekty zamerané na nutričnú podporu a rozvoj edukácie. Popri práci na projektoch precestoval okrem Ugandy a Rwandy aj Keňu, Tanzániu a Burundi. Tam sa musel počas streľby ukrývať pred odrazenými guľkami. Svoje vtipné i vážne príhody spracoval do knižnej podoby a príbehy doplnil o aktuálne dáta. Zážitkovou i faktografickou formou sú popísané súvislosti v Afrike, najmä v jej subsaharskej časti. Text doprevádzajú autorove fotografie z rôznych rokov a krajín východnej Afriky. Kniha je vytlačená s ohľadom na životné prostredie na recyklovanom papieri s FSC® a PEFC™ certifikáciou.

Liberál spovedá konzervatívca Vladimíra Palka. Dialóg medzi ľuďmi s úplne odlišnými názormi sa často nezaobíde bez obviňovania, zosmiešňovania či vzájomných útokov. Konzervatívci nerozumejú, prečo liberáli premýšľajú tak, ako premýšľajú, a liberáli nechápu konzervatívcov o nič viac o dialóg sa však snaží málokto. Kniha rozhovorov skúseného novinára a autora stoviek rozhovorov, liberála Karola Sudora s matematikom a bývalým politikom, konzervatívcom Vladimírom Palkom je tak ojedinelým počinom. V rozhovore sa dotýkajú všeobecnejších výbušných tém, ktoré slovenskú spoločnosť čím ďalej, tým viac rozdeľujú Istanbulský dohovor, interrupcie, eutanázie či vzťah katolíckej cirkvi k Jozefovi Tisovi. Sudor je mimoriadne dobre pripravený a Palko úprimne a z odstupu odpovedá aj na nepríjemné otázky týkajúce sa vtedajších káuz. Cez osobnejšie rozhovory o živote v socializme, o sviečkovej manifestácii až po pôsobenie vo vrcholovej politike sa snaží Karol Sudor pochopiť zmýšľanie kresťanského konzervatívca, prostredie, v ktorom vyrastal a ktoré ho formovalo, jeho vnútorný svet, dilemy, trápenia a výzvy. To, prečo má niekto z môjho pohľadu zvláštne, nepochopiteľné názory, musí mať predsa svoje dôvody, vraví Karol Sudor. A možno mi trochu pomáhate, aby som pochopil sám seba. Nikdy by som nepovedal, že raz budem takéto veci vykladať práve liberálovi. Ale je to inšpirujúce. Myslím si, že sme sa v našom rozhovore dosť natrápili, aj sme vzájomne zápasili, aj sme si v niečom porozumeli. Vladimír Palko

Boj proti korupcii v Cirkvi a spoločnosti. „Ekonomická kríza na jednej strane vyprovokovala silnejší odpor voči skorumpovanej moci. Na druhej strane sme svedkami širokej korupcie či krízy kultúry, najmä pokiaľ ide o chápanie politiky. Tá sa totiž chápe ako vykonávanie moci bez inšpirácie ideálom. Ďalej sme svedkami korupcie v podobe nedostatočne kvalifikovaného personálu v politike, ale aj v iných oblastiach. Potrebujeme politiku na výške, takú, ktorá by presiahla sféru imanencie a reprezentovala by širokú a hlbokú víziu, a to bez toho, aby sa zabarikádovala v anachronických ideológiách. Aby sme to však dosiahli, musíme znovu vybudovať nádej, ktorá sa bude opierať o obnovenú ideu spoločenstva. A musíme si dať pozor na jeden problém: Keď ľudia stratia nádej, sú menej odolní voči zvádzaniu a korupcii zo strany tých, čo o sebe vyhlasujú, že dokážu vyriešiť všetky problémy.“ (kardinál Turkson)Kardinál Peter Turkson je prefektom vatikánskeho Dikastéria pre integrálny ľudský rozvoj. Rodák z africkej Ghany veľmi zblízka pozná prostredie čierneho kontinentu, na ktorom sa korupcia pokladá za dôležitú brzdu rozvoja. V knižnom rozhovore sa zaoberá hlbokými príčinami korupcie, ktorá je celosvetovým problémom. Chápe ju veľmi široko, nielen ako úplatkárstvo. Chápe ju ako proces, ktorý začína prebiehať v človeku, ktorý stráca nádej, že zákonnosť a spravodlivosť mu pomôžu dosiahnuť dobro. Tento proces sa šíri v jednotlivcoch i v spoločnosti ako hrdza, ktorá rozožiera, oslabuje, ničí. Podľa pápeža Františka korupcia vyrastá z ľudského srdca a môže zapustiť korene v každom človeku. Všetci sme vystavení pokušeniu korupcie. Aj keď si myslíme, že sme ju porazili, môže sa kedykoľvek znova vynoriť. Kardinál Turkson ponúka filozofické a duchovné, no i politické a praktické východiská pre boj s týmto spoločenským nešvárom.

Európska únia sa ocitla na križovatke. Akú úlohu v nej máme my, kresťania na Slovensku?

Žijeme v spoločnosti, ktorá je pluralistická a stáva sa multikultúmou. Transverzálne ňou však prechádza veda a jej výdobytky techniky. Katechéta sa v súčasnosti nemôže uspokojiť len s teologickým poznaním. Od kňaza sa priamo vyžaduje, aby bol doma v teológii a zároveň sa dokázal pohybovať aj v inej disciplíne. V novoveku prevládol vedecký obraz o svete. Poznatky prírodných vied sa však odrážajú aj v každodennom živote, predovšetkým v úžitkovej technike (mobil, TV, počítač ap.), ktorá sa stala akousi druhou prirodzenosťou človeka. V súčasnosti sa veda a jej dary javia viac zjednocujúce ľudí ako politika či náboženstvo. Mobil vlastní ateista Richard Dawkins i člen teroristickej skupiny Islamského štátu.

Dostupné aj v rámci kompletnej edície Viera do vrecka rok 2012.Rozhodnutie koho voliť v parlamentných voľbách, je čoraz ťažšie. Prečo sa politické strany nehlásia k tradičným hodnotám?Ako sa má v tejto situácii zachovať kresťan?Má Cirkev odpovede aj na tieto otázky?

Či sa nám to páči, alebo nie, digitálne technológie zasahujú do nášho života. Ako sa v nich nestratiť?Brožúrka pre každého, kto chce spoznať a pochopiť tento kontinent, obsahuje aj krátky slovník digitálnych pojmov a skratiek.Ukážka z knihy:Digitálny kontinent nám zasahuje do výchovy, do života, do modlitby, do vzťahov. Prijmime to ako fakt a naučme sa s tým pracovať. Naše svedomie je naším najlepším kompasom – aj v digitálnom svete. Pápež František nás povzbudzuje: „Aj email, SMS správa, sociálne siete, chat môžu byť formami ľudskej komunikácie. Nie technológia určuje, či je komunikácia autentická alebo nie, ale srdce človeka a jeho schopnosť dobre používať prostriedky, ktoré má k dispozícii.“ Hľadajme správnu mieru, vzdelávajme sa, opierajme sa o evanjelium a prosme Boha o schopnosť rozlíšiť dobro od zla a pravdu od lži.

Rómske ticho 2. Kniha, akých je málo, ponúka skutočný obraz o živote medzi Rómami.„S Rómami žijeme na spoločnom území už vyše šesťsto rokov. Za ten čas sa na oboch stranách nakopilo veľa zranení, nepochopenia a odcudzenia. Preto sa nazdávam, že kniha z pera dona Petra Bešeneyia, ktorá je voľným pokračovaním jeho prvotiny s názvom Rómske ticho, bude pre slovenskú verejnosť veľkým obohatením. Takýchto pokusov o vzájomné zblíženie založených na pravdivom hodnotení situácie je totiž málo. Kniha sa naozaj výborne číta, autor hovorí veľmi otvorene, zdravo vyrušuje a prináša nielen veľké množstvo svojich skúseností s Rómami, ale predovšetkým svoju veľkú lásku k nim. Vďaka!“Jozef Ižold SDB, provinciál Saleziánov dona Bosca na Slovensku

Hlavným cieľom publikácie je na základe terénnych výskumov, archívneho i publikovaného materiálu, ako aj kritického štúdia odbornej literatúry zhrnúť historické poznatky o udomácnení, rozšírení a formách uctievania ľudových patrónov, ktoré na Slovensku zasahovali do rôznych oblastí života pospolitého ľudu. Osobitný dôraz autorka kládla na západné Slovensko. Knižka zapĺňa medzeru v štúdiu duchovnej kultúry slovenského ľudu. Obsahuje obrazovú prílohu.

Otázkou nie je to, či má zmysel pomáhať, ale ako máme pomáhať, aby to malo zmysel.Čo sú to vlastne misie? Čo k nim patrí a čo je ich protirečením? Máme misie podporovať a rozvíjať alebo je potrebné ich odstrániť ako prežitok či omyl? Môže byť nejaká forma misií aktuálna ešte aj dnes?Pápež František vyhlásil október 2019 za Mimoriadny misijný mesiac, spoznajte problematiku misií s aktuálnou Vierou do vrecka.

Imigrácia hýbe v posledných rokoch médiami i politikou a interpretuje sa zväčša na základe zjednodušene polarizovaných pozícií. Autor tejto knižky - francúzsky kňaz, profesor filozofie a náboženský spisovateľ - sa podujal načrtnúť stručný a prehľadný pohľad na problematiku, pričom sa ju snaží ponúknuť na diskusiu v celej jej komplexnosti a vo svetle princípov politickej filozofie a princípov, ktoré vychádzajú zo Zjavenia. Reflektuje pritom tiež vlastnú (francúzsku) skúsenosť, ako sa javila ešte pred dramatickými udalosťami posledných rokov. To umožňuje očakávať triezvu výpoveď smerujúcu k podstate problému a uvedomeniu si jeho širších spoločenských a kultúrnych súvislostí.

Kresťanské ideály a perspektívy pre starý kontinent. Autor – Aldo Giordano sa pýta otázky o súčasnej Európe, usporiadaní, zmenách a možnom smerovaní Monsignora Alberta Campoleoniho, ktorý pôsobil ako zástupca Katolíckej cirkvi v rôznych európskych inštitúciách.Kniha je určená pre čitateľov, ktorí premýšľajú spôsobom: Ako sa to dá...?Čo je možné pre zmenu urobiť, aby to bolo lepšie?

Skryté zdroje lásky, charakteru a úspech. „Koľko kníh už bolo napísaných o úspechu! Obvykle však neprenikajú pod povrch skutočných tajomstiev života. Toto rozprávanie chce byť hlbšie. Je to príbeh o úspechu, v ktorom ide o vnútorné nastavenie – podvedomé emócie, túžby, predsudky, genetické predispozície, povahové črty a spoločenské normy. Zaujíma nás to miesto, kde sa rodí zdravý sedliacky rozum a dobrý charakter. Gréci hovorili, že človek si cestu k múdrosti musí odtrpieť. Ale naše podvedomie nie je len ponurým miestom strachu a bolesti. Je aj bodom dotyku ľudských duší a hromadí sa v ňom múdrosť vekov. Nepokúšam sa pomenovať úlohu, ktorú v tom má Boh. No ak existuje božská kreatívna sila, predstavujem si, že pôsobí práve tam, kde mozgová hmota produkuje emócie a láska vytvára celkom nové neurónové spojenia…“ David BrooksAk chceme pomáhať ľuďom a ich firmám, musíme ich naozaj spoznať a porozumieť im! David Brooks, popredný americký novinár, spisovateľ a komentátor verejného života, nás k tomu vedie cez životný príbeh Eriky a Heralda. Na ich príbehu ilustruje najdôležitejšie zistenia z výskumu psychológie, sociológie a politológie za posledných 30 rokov. Čitateľsky prístupným spôsobom nám pomáha lepšie porozumieť, ako fungujeme v práci s ľuďmi, v spoločenskom kontexte aj v súkromnom a rodinnom živote.K dôležitým lekciám z tejto knihy nás prvýkrát priviedol kolega Daniel Bútora na firemnom seminári a pomenoval cez ňu dilemy, ktoré riešime v konzultačnej a lektorskej práci. V mnohých projektoch pomáhame klientom prekonať úskalia zmeny. Nestačí, že navrhneme nové nástroje a zavedieme nové systémy. Ľudia musia zmenu chcieť. Musíme preto spolu s nimi pochopiť, prečo je tá zmena dobrá pre všetkých.Práve v tom je sila knihy Spoločenské zviera – pomôže vám porozumieť, čo sa deje vo vás aj v iných ľuďoch, ako to ovplyvňuje naše konanie a kultúru systémov a inštitúcií, ktoré budujeme. Preto sa stala pre vedúce tímy v našej firme a v niektorých školách a ďalších partnerských organizáciách takmer „povinným čítaním“.Daniel LacoManaging Partner FBE – For Business Excellence, Bratislava a PrahaPredseda správnej rady Združenia škôl C.S.Lewisa

Cesta k lepšej budúcnosti. Ocitli sme sa v kríze a aby sme z tejto krízy vyšli lepší, musíme jasne vnímať, dobre si vybrať a správne konať. Poďme sa porozprávať ako.Odvážme sa snívať. Musíme prispôsobiť ekonomiku tak, aby každý človek mal možnosť žiť dôstojne a aby zároveň chránila a obnovovala prírodný svet.Aký je najväčší prínos osobného covidu? Možno trpezlivosť, okorenená zdravým zmyslom pre humor, ktorý nám umožní vydržať a vytvoriť priestor na uskutočnenie zmien. Keď hovorím o zmene, myslím tým, že ľudia, ktorí teraz stoja na okraji spoločnosti, sa stanú protagonistami spoločenských zmien.Nevlastníme pravdu, skôr pravda vlastní nás, stále nás priťahuje cez krásu a dobro. Hriech je odmietanie hraníc, ktoré vyžaduje láska. Naša najväčšia sila nespočíva v úcte, ktorú k nám ostatní prechovávajú, ale v službe, ktorú môžeme ponúknuť iným.

Pomoc, podpora a sprevádzanie. Kniha sa dotýka oblasti rodiny a jej členov v čase, keď prežívajú náročné životné situácie. Sú nimi dysfunkčné vzťahy, rôzne druhy kríz, núdza alebo chudoba. Autorka ponúka hlbší pohľad na:spôsoby riešenia kríz,pomoc v stresových situáciách,sprevádzanie a jeho význam,prínos dobrovoľníkov pri pomoci rodinám v núdzi,prax a konkrétne príbehy rodín z Majáku nádeje.V našich životoch sa stretávame so situáciami, ktoré sú častokrát veľmi náročné a nadmieru zaťažujúce. Patria medzi ne napríklad ťažké postihnutie člena rodiny, rozvod, závislosti člena rodiny, strata bývania, zomieranie a smrť blízkej osoby. V mnohých prípadoch potrebujeme pomoc zvonku – veľmi účinná je vo forme sprevádzania. Na tejto ceste môže byť sprevádzajúcim ktokoľvek. Niekto, kto prejde kus cesty s nami, bude nám oporou, bútľavou vŕbou, poskytne útechu, pomoc, alebo nás „len“ vypočuje.

Radikálna prestavba na základoch evanjelia uprostred komunity. „Cirkev nie je stretnutie, na ktoré chodíte, ani miesto, kam vstupujete. Je to naša identita v Kristovi. Je to identita, ktorá formuje celý život, takže život a misia môžu byť ‚celé o cirkvi‘.“ píšu autori Tim Chester a Steve Timmis. S takýmto východiskovým bodom zdôrazňujú dva spoločné princípy, ktorými by sa mala riadiť cirkev a misia: mať v centre evanjelium a mať v centre komunitu. Cirkev sa nestáva len ďalším záväzkom v našom zaneprázdnenom živote, stáva sa spoločným miestom, kde zdieľame svoje životy, oslovujeme ľudí a spolu sa učíme o Bohu. V knihe autori najprv vysvetľujú, prečo je podľa Biblie dôležité prepojenie evanjelia a komunity, a potom aplikujú tento pohľad na evanjelizáciu, sociálnu prácu, zakladanie zborov, svetovú misiu, učeníctvo, pastorálnu starostlivosť, spiritualitu, teológiu, apologetiku, prácu s mladými ľuďmi a deťmi. Pozývajú cirkev k tomu, aby premyslela svoju perspektívu a prax. Tim Chester je pastorom Grace Church v Boroughbridge vo Veľkej Británii, učiteľom a tútorom v Acts 29 Oak Hill Academy, ktorá poskytuje integrovaný teologický a misijný tréning pre cirkevných vodcov. Má doktorát z teológie a prednáša misiológiu a reformovanú spiritualitu. Je autorom viac ako 30 kníh. S manželkou Helen majú dve dcéry. Steve Timmis je výkonným riaditeľom Acts 29 a vedúcim pastorom zboru Crowded House v Sheffielde vo Veľkej Británii. Založil misijnú agentúru Radstock Ministries, ktorá podporuje zapájanie miestnych zborov do svetovej misie. Je spoluzakladateľom The Crowded House – iniciatívy zakladania zborov v Sheffielde. Je spoluriaditeľom The Porterbrook Network, ktorá cvičí a mentoruje zakladateľov zborov. Je tiež autorom a spoluautorom niekoľkých kníh. S manželkou Janet majú štyri dospelé deti a niekoľko vnúčat.

"Ukázalo sa, že naše prvé voľby boli hlbokou duchovnou udalosťou, vrcholnou náboženskou skúsenosťou, skúsenosťou premenenia. Vybojovali sme veľkolepé víťazstvo nad nespravodlivosťou, útlakom a zlom. Boli sme tam — ľudia, ktorí ako predmet verejnej politiky boli zámerne jeden od druhého odtrhnutí — a vyhlasovali sme, že ľudské spoločenstvo, priateľstvo, smiech, radosť, láskavosť boli pre nás ako pre jeden národ nemožné. Sme tu, pochádzame z rôznych kmeňov a hovoríme rôznymi jazykmi. Sme z odlišných kultúr a vyznávame absolútne neuveriteľné náboženstvá, ale stávame sa jedným národom. Uveril by niekto niekedy, že je to možné? Len v roku 1989 sa polícia vyhrážala, že použije ostré náboje, aby rozohnala ľudí, ktorí protestovali proti pobrežnému apartheidu. V roku 1989 boli pripravení zabíjať, aby udržali apartheid a pláže len pre belochov. A o pár rokov neskôr bol z nás národ, ktorý si zvolil za prezidenta Nelsona Mandelu. Tento muž, ktorý sa dvadsaťsedem rokov trápil vo väzení a ktorého hanobili ako teroristu, sa nakoniec stal jedným z morálnych vodcov sveta." (Desmond Tutu)"Boh vás miluje takých, akí ste Drahé Božie dieťa, v našom svete je často ťažké nezabúdať na to, že Boh nás miluje presne takých, akí sme. Boh nás nemiluje preto, lebo sme dobrí. Nie, Boh nás miluje, a bodka. Boh nás nemiluje preto, že sme milí. Nie, sme milí práve preto, lebo Boh nás miluje. Je úžasné, keď pochopíte, že ste prijatí takí, akí ste, bez ohľadu na akékoľvek úspechy. Je to také oslobodzujúce. Príliš často to pociťujeme tak, že Božia láska k nám je podmienečná, tak ako naša láska k ostatným. Radšej akoby sme mali prijať Božiu predstavu o nás, vytvorili sme si svoju predstavu o Bohu. Zatienili sme Božiu lásku a svoje životy sme zmenili na nekonečnú snahu o dokázanie vlastnej dôležitosti. Naša kultúra je kultúrou úspechu a tento postoj prenášame i do nášho vzťahu s Bohom. Pracujeme až do vyčerpania a snažíme sa urobiť dojem na každého vrátane Boha. Snažíme sa získať si Boží súhlas a prijatie. Nedokážeme uveriť, že náš vzťah s Bohom a postavenie pred ním nemajú nič spoločné s našou výkonnosťou a prácou. Ktosi povedal: „Nejestvuje nič, čo by ste mohli urobiť, aby vás Boh viac miloval. " Čo je však ešte úžasnejšie, nejestvuje nič, čo by ste mohli urobiť, aby vás Boh miloval menej — absolútne nič, pretože Boh vás už miluje a bude vás milovať navždy. Raz na začiatku šesťdesiatych rokov som šiel na záhradnú slávnosť v Anglicku. Neviem prečo, ale mali sme si zaplatiť za čaj, ktorý sme pili. Ponúkol som sa, že zaplatím aj za známeho, ktorého som tam stretol. Mohol povedať: „Nie, ďakujem" a ja by som to pochopil. Ale skoro som odpadol, keď mi odpovedal: „Nie, nenechám sa vydržiavať. " Dobre teda, už nikdy viac. Akoby sme neboli všetci vydržiavaní. Nielen tými všetkými, ktorých láskavosť a dary nám umožnili stať sa tým, čím sme, ale tiež milosťou a darmi, ktoré nám dal Boh." (Desmond Tutu)