Mystika

Podľa videní Anny Kataríny Emmerichovej. Videnia bl. Anny Kataríny Emmerichovej v knihe Úbohé duše z očistca sa týkajú očistca ako stavu duší, ktoré patria k spaseným, no musia podstúpiť očistenie za hriechy a nedokonalosti, ktoré si ešte nesú. Vo videniach sa duchovný svet prelína so svetom fyzickým a z rozmerov fyzického sveta prestupuje do duchovného. Preto neraz používa aj označenie svetových strán alebo smeru pohybu nahor a nadol podľa ľudského vnímania a predstavy, hoci očistec (a rovnako aj nebo a peklo) nie sú geograficky určenými miestami, ale predovšetkým stavom duše po smrti. (Jozef Soška, cenzor)"Videla som očistec, čiže trpiacu Cirkev. Vyzeral rozľahlo ako pochmúrny priestor, kam vchádzali duše vypustené zo svojho väzenia..."Bezradnosť a opustenosť duší z očistca prebúdzali v tejto mystičke súcit a túžbu pomáhať im ako len bude môcť. A tieto duše vedeli o jej pripravenosti pomôcť im, preto sa jej zjavovali a apelovali na jej srdce. Z knihy sa dozvedáme, aké konkrétne činy potrebujú duše v očistci k tomu, aby čím skôr dosiahli večnú blaženosť.

Zjavenia svätých o dušiach medzi nebom a peklom. Kniha Franza Spiraga Utrpenie a radosti očistca obsahuje súhrn najdôležitejších očistcových tém. Stojí na učení cirkevných autorít a je plná vízií a mystických zjavení svätých. Duše v očistci. Úbohé, a predsa také mocné.„Keby sme vedeli, akú moc majú tieto duše v očistci nad Srdcom Božím, a keby sme vedeli, aké milosti je možné získať ich príhovorom, nezabúdali by sme toľko na ne.“ sv. Ján Mária Vianney„Očistec má tri úrovne. Najspodnejšia je peklu najbližšie, tam majú prístup aj diabli.“ sv. Františka Rímska„Jediná hodina v očistci pripadá duši dlhšie ako 20 rokov života veľkého utrpenia na zemi.“ Mária Anna Lindmayrová„Niektoré duše zostanú v očistci až do súdneho dňa.“ Pavol von Moll„Podľa mojej skúsenosti a poznania sú svätá omša, sväté prijímanie a obetovanie najdrahšej Krvi Kristovej najúčinnejšími prostriedkami na pomoc pre duše v očistci.“ Klára MoesováKniha je cirkevne schválená.Recenzia Utrpenie a radosti očistca na stránke blog.zachej.sk.

Maria Simma v rozhovore s Nicky Eltzom. V knihe Dostaňte nás odtiaľto!!! sa Maria Simma rozpráva s dušami z očistca. Duše jej odhaľujú tajomstvá ukryté pre ľuďmi. Nestáva sa často, aby sa kniha dotýkala duše tak hlboko, ale táto kniha takouto je. Keď mala Maria Simma dvadsať päť rokov, bola jej udelená zvláštna milosť: vďaka Božiemu milosrdenstvu bolo dovolené niektorým dušiam navštíviť ju a prosiť o pomoc. Maria Simma zdieľa v knihe niekoľko úžasných tajomstiev o dušiach v očistci a dáva odpovede aj na tieto otázky: Čo je to očistec? Ako sa tam duša dostane? Kto rozhoduje o tom, či duša ide do očistca? Ktoré hriechy vedú najviac do očistca? Ako môžeme pomôcť duši v očistci? Existuje náboženstvo, ktoré je zlé pre dušu? Sú deti v očistci? Ako sa môžem vyhnúť očistcu? Kniha je pozoruhodný rozhovor o skutočnom zjavení reality po smrti. Vhodná je nie len pre tých, ktorí prišli o svojich drahých, ale pre každého, koho zaujíma, čo sa s nami deje po smrti. Recenzia: Dostaňte nás odtiaľto!!! na stránke blog.zachej.sk.Odporúčame: Utrpenie a radosti očistca (2015).

Z denníka bosej karmelitánky. Mária Anna Lindmayrová (1657 – 1726), karmelitánka z mníchovského kláštore Najsvätejšej Trojice bola veľká žena, ktorá vo svojej láske k Bohu, askéze a v úsilí o cnostný život prijala hrdinský záväzok obety za duše v očistci. Záväzok, ktorý ju fyzicky presahoval. To, čím bola svätá Brigita pre Švédsko a jeho kráľovský dom, tým bola táto skromná, nenápadná rehoľníčka pre Bavorsko a jeho kniežatá.Dielo Stretnutia s dušami z očistca je Lindmayrovej denníkom, ktorý si písala na príkaz svojho duchovného vodcu. V ňom sa pútavo zaoberá poslednými vecami: smrťou, osobným súdom, očistcom, nebom, peklom, koncom sveta, vzkriesením mŕtvych, parúziou, posledným súdom a zjavením nového neba a zeme. O privilégiu, ktoré jej Boh dal, napísala: „Veď Pán mi povedal: ,Nedávam ti túto milosť, že sa môžeš zhovárať s dušami v očistci preto, že si ju zaslúžiš. Túto výsadu ti dávam preto, aby som ťa priviedol k náprave a vďaka týmto mimoriadnym udalostiam aj bližšie k sebe.‘“ Kiežby táto kniha mala na nás rovnaký účinok. Pri správnom dávkovaní súkromných zjavení a popri pravidelnom čítaní Svätého písma a Katechizmu Katolíckej cirkvi nám môžu byť osožnými sprievodcami na ceste spásy.V dodatku knihy je katechéza na tému Katechizmus o pekle a očistci a tiež modlitby za umierajúcich, zomrelých a za duše v očistci.Kniha je cirkevne schválená.Odporúčame tiež knihu Moje rozhovory s dušami v očistci (Zachej.sk, 2021).

Úryvky z rozhovorov s dušami v očistci od sr. Marie de la Croix z rádu Sv. Kríža.

Zjavenia svätých o dušiach medzi nebom a peklom. Kniha Franza Spiraga Utrpenie a radosti očistca obsahuje súhrn najdôležitejších očistcových tém. Stojí na učení cirkevných autorít a je plná vízií a mystických zjavení svätých. Duše v očistci. Úbohé, a predsa také mocné. „Keby sme vedeli, akú moc majú tieto duše v očistci nad Srdcom Božím, a keby sme vedeli, aké milosti je možné získať ich príhovorom, nezabúdali by sme toľko na ne.“ sv. Ján Mária Vianney„Očistec má tri úrovne. Najspodnejšia je peklu najbližšie, tam majú prístup aj diabli.“ sv. Františka Rímska„Jediná hodina v očistci pripadá duši dlhšie ako 20 rokov života veľkého utrpenia na zemi.“ Mária Anna Lindmayrová„Niektoré duše zostanú v očistci až do súdneho dňa.“ Pavol von Moll„Podľa mojej skúsenosti a poznania sú svätá omša, sväté prijímanie a obetovanie najdrahšej Krvi Kristovej najúčinnejšími prostriedkami na pomoc pre duše v očistci.“ Klára MoesováKniha je cirkevne schválená (imprimatur, nihil obstat).Recenzia Utrpenie a radosti očistca na stránke blog.zachej.sk.

Po smrti blízkeho človeka sa až pričasto utešujeme slovami: „Už mu je dobre! Má to za sebou…“ Vo svojom žiali zabúdame na fakt, že tomu človeku vôbec nemusí byť dobre, ba práve naopak – môže mu byť veľmi zle. Napriek tomu rýchlo ochabujeme v modlitbách za zomrelého, ktorý možno práve teraz potrebuje naše modlitby viac než počas svojho pozemského života.Známe príslovie Zíde z očí, zíde z mysle pravdivo vystihuje postoj veriacich k modlitbám za zomrelých. Viera v očistec a pobožnosti za duše v očistci nie sú medzi veriacimi veľmi živé. Pokiaľ je človek nažive a potrebuje našu pomoc, urobíme všetko, čo je v našich silách, aby sme mu pomohli. Ak je ale mŕtvy, málokedy si uvedomíme, že je potrebné mu pomáhať.V tejto knihe nájdete poznatky duchovných učiteľov, kňazov a teológov, ktoré sa odvolávajú na Cirkvou schválené zjavenia a príbehy týkajúce sa duší v očistci.„Modlite sa za nás, samy si nemôžeme pomôcť! Túto pomoc očakávame od vás, neodopierajte nám ju! Vy, ktorí ste nás poznali na zemi, ktorí ste nás milovali, azda by ste teraz mohli na nás zabudnúť? Hovorí sa, že v trápeniach spoznávame priateľa; čie útrapy môžu byť prirovnávané k našim? Zmilujte sa nad nami!“Kniha je cirkevne schválená.

Ježiš chváli Otca za to, že zjavil maličkým tajomstvá Božieho kráľovstva. Mária Simma nebola stigmatizovaná ako Páter Pio alebo iní. Boh ju však obdaril tým, že sa stretávala s dušami z očistca. Kniha Duše v očistci: Co jsem s nimi prožila hovorí o jej vnútornej pravde. To, čo zažila pri stretnutí s dušami v očistci a čo sa od nich naučila, prinútilo aj tých najväčších skeptikov a posmievačom pokorne skloniť hlavy. To, čo možno pre ľudí v počítačovej dobre znamená len prežitok, autorka prináša ako najkrajšiu správu: Boh existuje a s ním aj život po smrti v jeho večnej radosti.

Z denníka bosej karmelitánky. Mária Anna Lindmayrová (1657 – 1726), karmelitánka z mníchovského kláštore Najsvätejšej Trojice bola veľká žena, ktorá vo svojej láske k Bohu, askéze a v úsilí o cnostný život prijala hrdinský záväzok obety za duše v očistci. Záväzok, ktorý ju fyzicky presahoval. To, čím bola svätá Brigita pre Švédsko a jeho kráľovský dom, tým bola táto skromná, nenápadná rehoľníčka pre Bavorsko a jeho kniežatá.Dielo Stretnutia s dušami z očistca je Lindmayrovej denníkom, ktorý si písala na príkaz svojho duchovného vodcu. V ňom sa pútavo zaoberá poslednými vecami: smrťou, osobným súdom, očistcom, nebom, peklom, koncom sveta, vzkriesením mŕtvych, parúziou, posledným súdom a zjavením nového neba a zeme.O privilégiu, ktoré jej Boh dal, napísala: „Veď Pán mi povedal: ,Nedávam ti túto milosť, že sa môžeš zhovárať s dušami v očistci preto, že si ju zaslúžiš. Túto výsadu ti dávam preto, aby som ťa priviedol k náprave a vďaka týmto mimoriadnym udalostiam aj bližšie k sebe.‘“Kiežby táto kniha mala na nás rovnaký účinok. Pri správnom dávkovaní súkromných zjavení a popri pravidelnom čítaní Svätého písma a Katechizmu Katolíckej cirkvi nám môžu byť osožnými sprievodcami na ceste spásy.Kniha je cirkevne schválená.V dodatku knihy je katechéza na tému Katechizmus o pekle a očistci a tiež modlitby za umierajúcich, zomrelých a za duše v očistci.Odporúčame tiež e-knihu Moje rozhovory s dušami v očistci (Zachej.sk, 2021).

Očistec a raj. Kniha Dona Dolinda o očistci prináša originálne myšlienky potvrdzujúce existenciu očistca. Je absurdné, aby očistec popierali tí, ktorí veria v Boha, lebo protirečia výrokom Boha, biblickým výrokom a učeniu Cirkvi, ako aj logike ľudského rozumu podporeného vierou.Súčasťou knihy sú poučné úvahy o hriechu, no venuje sa aj téme očistcového ohňa. Pokiaľ ide o nebo, Don Dolindo píše, akoby bol v extáze. Vidí rôzne chóry anjelov, z ktorých sa snaží pre nás ulúpiť záblesky nevýslovnej krásy. Pri bohatom opise slávy Panny Márie sa zdá, že zabúda na všetko ostatné. Kniha obsahuje aj osobitný odkaz na svätú omšu, na jej nekonečné ovocie spásy pre živých i zomrelých. Nechýba výzva zvlášť sa modliť za zosnulých kňazov. Záverečné invokácie sú jemným a spontánnym zavŕšením celej knihy. Čítanie a hlboká meditácia tohto diela je podnetom, aby sme namiesto zbytočných sofistikovaných debát radšej pomáhali našim drahým zosnulým. Oni nevyhľadávajú ozdobené hroby, oni sa snažia čím skôr uvidieť Boha! Často zabúdame na to, že sú živí a že prostredníctvom Krista sú s nami zjednotení oveľa viac než vtedy, keď stáli vedľa nás. A práve preto im musíme poskytnúť účinnú pomoc, aby sa čo najrýchlejšie dostali do nebeského domova, kde šťastiu v Bohu niet konca.Kniha je cirkevne schválená.

„Jeden z najvýznamnejších príspevkov na tému zjavovania sa duší zosnulých, ktorý aj poprední znalci katolíckej mystiky považujú za najautentickejšie dielo svojho druhu,“ píše sa v komentári k vydaniu denníka švábskej princeznej Eugénie von der Leyen, ktorý vznikal v rokoch 1921 – 1929.Jadro knihy tvoria denníkové zápisy princeznej Eugénie, ktorej sa duše v očistci nielen zjavovali, ale im aj obetavo pomáhala. Na prvý pohľad „zábavné strašidelné príbehy“ sú v skutočnosti závažným a šokujúcim obrazom života po smrti, ktorý je pre nás varovaním a útechou zároveň. Varovaním, pretože ukazuje očistec ako miesto veľkej hrôzy, útechou, pretože aj veľkí hriešnici v ňom dosahujú spásu.Poslanie denníka pre súčasného kresťana spočíva v tom, že mu živo pripomína dôležité pravdy o posmrtnom očisťovaní a duchovnom milosrdenstve voči zomrelým, na ktoré sa dnes ľahkomyseľne zabúda. Je pre nás výzvou, aby sme prozreteľne prežívali svoj život, modlitbou a obetou pomáhali dušiam v očistci, a tak sami získavali ich pomoc a dúfali v nekonečné Božie milosrdenstvo voči nám.Kniha má imprimatur.Odporúčame tiež knihu Stretnutia s dušami z očistca (Zachej.sk, 2022).

Očistec a raj. Kniha Dona Dolinda o očistci prináša originálne myšlienky potvrdzujúce existenciu očistca. Je absurdné, aby očistec popierali tí, ktorí veria v Boha, lebo protirečia výrokom Boha, biblickým výrokom a učeniu Cirkvi, ako aj logike ľudského rozumu podporeného vierou.Súčasťou knihy sú poučné úvahy o hriechu, no venuje sa aj téme očistcového ohňa. Pokiaľ ide o nebo, Don Dolindo píše, akoby bol v extáze. Vidí rôzne chóry anjelov, z ktorých sa snaží pre nás ulúpiť záblesky nevýslovnej krásy. Pri bohatom opise slávy Panny Márie sa zdá, že zabúda na všetko ostatné. Kniha obsahuje aj osobitný odkaz na svätú omšu, na jej nekonečné ovocie spásy pre živých i zomrelých. Nechýba výzva zvlášť sa modliť za zosnulých kňazov. Záverečné invokácie sú jemným a spontánnym zavŕšením celej knihy.Čítanie a hlboká meditácia tohto diela je podnetom, aby sme namiesto zbytočných sofistikovaných debát radšej pomáhali našim drahým zosnulým. Oni nevyhľadávajú ozdobené hroby, oni sa snažia čím skôr uvidieť Boha! Často zabúdame na to, že sú živí a že prostredníctvom Krista sú s nami zjednotení oveľa viac než vtedy, keď stáli vedľa nás. A práve preto im musíme poskytnúť účinnú pomoc, aby sa čo najrýchlejšie dostali do nebeského domova, kde šťastiu v Bohu niet konca.Kniha je cirkevne schválená.

Pokorná rakúska vidiecka žena Mária Simma mala viac ako 50 rokov dar byť navštevovaná dušami v očistci. V tomto úžasnom interview hovorí o svojich skúsenostiach so sestrou Emmanuelou a odovzdáva nám tajomstvá, ktoré jej tieto duše zverili. Táto knižka prináša svetlo o záhrobí a zároveň je zjavením pre tých, ktorí stratili milovaného človeka.

Meditace o očistci na základě soukromého zjevení autorovi textu, který si z příkazu duchovního vůdce přeje zůstat neznámý. Jde o jasnou a střízlivou zvěst, která byla napsána formou volných, chronologicky řazených listů. Pro snadnější pochopení však byly texty rozděleny na tři části: do první části je zařazeno vše, co se vztahuje k cíli soukromých zjevení a ke způsobu, jak s nimi zacházet; do druhé jsou zahrnuta systematicky uspořádaná ponaučení, která tvoří jakousi rozpravu o očistci; třetí a poslední část se věnuje zjevením duší v očistci. Předmluvu k původnímu vydání knihy napsal Henri Brincard, biskup v Puy en Velay.Titul vyšiel v slovenskom jazyku pod názvom: Pohľad na očistec (2015).

V bratislavskom Dóme sv. Martina je dodnes uchovávaná a verejnosti prezentovaná zaujímavá kuriozita: doska a dve plátna s vypálenými odtlačkami pravej ruky. Tieto, ako aj ďalšie znamenia mal po sebe zanechať duch nebohého Jána Clementa Zwespenbauera, ktorý sa v Prešporku v rokoch 1641 – 1642 zjavoval mladej Regine Fischerin.Tento prípad je spomenutý aj v knihe: Utrpenie a radosti očistca (2015).Clement zavraždil človeka a jeho duša za tento hriech pykala v očistci. Od dievčaťa žiadal zariadiť niekoľko vecí, ktoré pred smrťou už nestihol zrealizovať, pričom sa Regina mala postarať najmä o zhotovenie súsošia Piety pre Dóm, vtedy hlavný mestský chrám. Duša Jána Clementa bola napokon vyslobodená a pri oltári s votívnym dielom vyhotoveným na žiadosť mŕtveho vznikol osobitný kult „zázračnej“ prešporskej Piety. Zanikol až v polovici 20. storočia a spolu s príbehom o zjaveniach ducha preslávil naše mesto v takmer celej Európe... Tri storočia sa kauzou mŕtveho Clementa zaoberali teológovia, spisovatelia a parapsychológovia, ktorí väčšinou hovorili o jednoznačnej autenticite udalostí z polovice 17. storočia. Až dnes sa však čitateľ môže prvý raz dozvedieť, aké významné – no takmer úplne zabudnuté – miesto majú tieto udalosti v našej histórii a čo za nimi skutočne stálo... Monografia zostavená na základe niekoľkoročného systematického výskumu totiž odkrýva dosiaľ nikdy komplexne nespracovanú kapitolu z dejín Bratislavy.Patrik Baxa (1992, Bratislava) študuje architektúru na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave. Dlhodobo sa zaoberá históriou Dómu sv. Martina, pričom výskum orientuje predovšetkým na stavebné dejiny chrámu a na mapovanie barokovej a neogotickej etapy vo vývoji interiérového vybavenia.