Knihy s tematikou prenasledovania kresťanov

Desať rokov v kubánskom gulagu. Rozhovory s františkánskym pátrom Miguelom Ángelom Loredom, ktorý prežil desať rokov v kubánskom trestaneckom tábore.Rozhovory viedol Nicolás Pérez Diez-Argüelles.

Kniha vyšla aj v brožovanej väzbe: Za každú cenu (2015).Radikálna zmena života. A navyše v prostredí, ktoré také čosi len veľmi ťažko, ako vôbec, toleruje. Zhruba takto sa dá vyjadriť podstata skutočného príbehu obrátenia Muhammada al Musawího. Jeho stretnutie s Ježišom a túžba byť pokrstený, ba ešte viac, jesť chlieb života, mu dala schopnosť prekonať všetko – odmietanie zo strany opatrných kresťanov v Iraku, násilie a týranie zo strany vlastnej rodiny a štátu, útek do cudziny spolu s deťmi a manželkou, ktorá tiež uverila Ježišovi, zanechanie svojej kultúry a akoby odrezanie od rodinných zväzkov kvôli niečomu väčšiemu – kvôli životu v Cirkvi.Na Slovensku žije čoraz menej ľudí, ktorí museli podobne zápasiť o svoju vieru v časoch totality. Preto nech nám táto kniha pripomenie v Roku viery, že viera je niečo, za čo sa vždy platí. A vždy draho. Za každú cenu... Recenzia na knihu Za každú cenu na stránke blog.zachej.sk

Skutočné príbehy prenasledovaných kresťanov z Indie, zo Sýrie, z Filipín, Nigérie a zo Severnej Kórey.

Životopis kontesy Františky Honrichs Coudenhovej. Kniha prináša pútavé rozprávanie o poctivom hľadaní Božej vôle. To mladú nemeckú šľachtičnú privádza až k rozhodnutiu vzdať sa vlastných predstáv o živote, stať sa rehoľnou sestrou a zasvätiť sa službe chudobným. Príbeh ponúka autentickú možnosť nahliadnuť za kláštorné múry a sprevádzať sestru Anežku očisťujúcim procesom zjednotenia sa s trpiacim Kristom.Dej sa odohráva na pozadí dvoch svetových vojen. Prináša hodnoverné svedectvá o prenasledovaní veriacich počas komunizmu, ktoré však hrdinke príbehu paradoxne otvára dvere k splneniu veľkej životnej túžby.

23 kněžských let v sovětských vězeních a sibiřských pracovních táborech. Walter Ciszek se narodil v rodině polských emigrantů. Po vstupu k jezuitům se přihlásil k misijní práci v Rusku a přijal východní obřad. Když vypukla II. světová válka, byl právě v polské oblasti obsazené Rudou armádou.V roce 1940 byl zatčen a dalších 23 let vězněn sovětským režimem, z toho 15 let na Sibiři. Teprve v roce 1963 se mohl vrátit do Spojených států, výměnou za dva sovětské agenty. O své životní zkušenosti napsal dvě knihy. Tato je jedna z nich.Kniha vyšla aj v slovenskom jazyku: S Bohom v Rusku (2015).

Po prvom diele, v ktorom autor rozoberá po tzv. svetlách antickej civilizácie aj jej temnú stránku otroctva, prichádzajú na rad storočia útokov proti Cirkvi, nepriateľstiev heretikov, až po tých, čo popierali Boha v neskorej renesancii, osvietenstve a krvavej Francúzkej revolúcii.Popri dobrom ovocí, ktoré prinášala istá miera slobody, začali sa totiž nové útoky proti kresťanstvu práve v mene demokracie, potom v mene pseudovedy a v mene rozličných, neraz tajných organizácií a sofistikovane presadených vlád.

Trpiaci svedkovia viery je publikáciou, ktorá vzišla zo záverečných prác študentov teológie z cirkevných dejín. Ich práce vznikali na základe štúdia dokumentov v jednotlivých archívoch, príslušnej literatúry a výpovedí kňazov, ktorí zažili prenasledovanie Cirkvi v ťažkých časoch totalitného režimu.Miroslav Šidlo sa venoval kňazom z Nitrianskej diecézy, ktorí boli súdení Štátnym súdom v Bratislave v rokoch 1948-49. Marek Kotras predstavil kňazov z Nitrianskej diecézy, ktorých súdili okresné (ľudové) súdy, krajské súdy a Najvyšší súd v Prahe.Juraj Klinko rozoberal osudy kňazov z celého Slovenska, ktorí boli v pracovnom tábore v Močensku. Svoju pozornosť venoval hlavne kňazom Nitrianskeho biskupstva.Spolu takto predstavili takmer 80 svedectiev " trpiacej a umučenej Cirkvi".

Výber z najstaršej mučeníckej literatúry. Predkladaný výber chronologicky zachytáva literárne svedectvá starokresťanského mučeníctva. Najstaršie doklady máme v epistolografii Plinia Mladšieho cisárovi Traianovi. Z kresťanského grécky hovoriaceho prostredia pochádzajú List Rimanom od Ignáca Antiochijského, Umučenie Polykarpa, Aktá Iustina, Umučenie Karpa, Papyla a Agathoniky a List o mučeníkoch vo Vienne a Lugdune, zachovaný v Eusebiových Cirkevných dejinách. Latinské svedectvá uvádzajú Aktá mučeníkov z mesta Scilli. Nasleduje Tertullianovo Povzbudenie mučeníkom, Umučenie sv. Perpetuy a Felicity a ich Aktá, Cyprianov spis O padlých a výber z Listov, Aktá Cypriana, Pseudo-Cyprianova Chvála mučeníctva a Aktá Maximiliana. Eusebiov záznam O palestínskych mučeníkoch hovorí o posledných prenasledovaniach na Východe. Výber sa končí získaním slobody vyznania tzv. Milánskym ediktom zachovaným v Lactantiovom diele Ako zomreli prenasledovatelia. Úplný záver tvorí epigram pápeža Damasa vzdávajúci úctu mučeníkom, ktorý dodnes zdobí Callixtove katakomby v Ríme.

Dr. Luboš Lacho vyštudoval klinickú a forenznú psychológiu. Po ukončení štúdia pracoval pätnásť rokov ako klinický psychológ vo Fakultnej nemocnici v Bratislave. Okrem toho sa venoval výskumu a súdno-znaleckej činnosti. Pred pádom komunizmu mu štát skonfiškoval majetok a spolu s rodinou bol z Československa vyhostený. Usadil sa v Spojených štátoch amerických, kde pätnásť rokov vykonával súkromnú poradenskú prax. V súčasnosti pôsobí na Slovensku ako kresťanský poradca. Dr. Lacho je spoluzakladateľom kresťanského FM vysielania Rádia7, predsedom správnej rady TWR média a Rádiaľ a zakladateľom podporovaného bývania pre zdravotne ťažko postihnutých s názvom „Svetlo domova“. V neposlednom rade sa venuje filantropii a prednáškovej činnosti. „Kroky viery“ je pravdivý a inšpirujúci príbeh Dr. Lacha a jeho rodiny. Príbeh prenasledovania, útlaku, väzenia a mnohých ťažkých skúšok. Príbeh, v ktorom rodina s tromi deťmi prišla počas totalitného režimu o strechu nad hlavou a zázračne unikla svojim nepriateľom do zeme slobody. Svedectvo tejto rodiny vypovedá o ľudskom utrpení, ale aj láske, oddanosti a odhodlaní žiť v slobode. Je plné nadprirodzených krokov viery, ako aj rozhodnutí kráčať s Bohom a ostávať v centre Jeho vôle.

Príbeh Ulfa Ekmana a cirkvi Slovo života vo Švédsku. Kniha je pútavým prerozprávaním histórie cirkvi Slovo života. Nájdete v nej príbehy o Božích zázrakoch uprostred misie v bývalom Sovietskom zväze a v juhovýchodnej Európe, svedectvá o odpovediach na modlitby pri stavbe cirkevnej budovy či počiatkoch práce Operácie Jabotinský.Ulf Ekman v tejto knihe opisuje, ako Pán premenil problémy na víťazstva, no zároveň sa nevyhýba sebareflexii.

Málo známé informace o pronásledování křesťanů. Pokud očekáváte, že kniha je „vědecky fundovanou“ a „vyváženě objektivní“ studií, tak jste na omylu. Právě tím toto dílo být nechce a není. Proč? Důvod je jednoduchý. Babylonské zmatení jazyků v rámci současného protikatolického newspeaku dává totiž termínům „vědecky fundovaný“ a „vyváženě objektivní“ jiný obsah, než tomu bylo dříve.Nutno vycházet z toho, že o Katolické církvi a jejich dějinách se systematicky již od osvícenských, nebo spíše ještě od protestantských dob lže. To tedy trvá nejméně 200 nebo dokonce až 400 let. Tak se v podvědomí už řady generací včetně věřících katolíků hluboce zakódovalo přesvědčení, že Katolická církev má na svědomí obrovskou část, ne-li dokonce většinu krvavých zločinů, které kdy byly v dějinách lidstva spáchány: křížové výpravy, upalování kacířů, inkvizice, náboženské války… to všechno je aksiomatem, dogmatem novověké společnosti jakéhokoliv ražení. Ať už se jednalo o liberální, nacistické nebo komunistické školy, vždycky si žáci a studenti odtud odnášeli tento stejný pohled na Katolickou církev…

Číta: Ilja Kreslík Celkový čas: 15 hodín 24 minút Audiokniha S Bohem v Rusku - 23 kněžských let v sovětských vězeních a sibiřských pracovních táborech. Walter Ciszek se narodil v rodině polských emigrantů v USA. Po vstupu k jezuitům se přihlásil k misijní práci v Rusku. Když vypukla druhá světová válka, byl právě v polské oblasti obsazené Rudou armádou. Rozhodl se zůstat. V roce 1940 byl však zatčen, tvrdě vyslýchán a dalších 23 let vězněn sovětským režimem, z toho 15 let na Sibiři. Teprve v roce 1963 se mohl vrátit do Spojených států, výměnou za dva sovětské agenty. O své životní zkušenosti napsal dvě knihy. Toto je jedna z nich. „Ti, kdo si nepamatují minulost, jsou odsouzeni k tomu ji opakovat“ (George Santayana).

Skutočný príbeh dôstojníka sovietskej polície o jeho výchove a formovaní na uvedomelého a verného občana bývalého ZSSR. Výsledkom tejto výchovy bolo nemilosrdné a brutálne prenasledovanie kresťanov, pri ktorom sa stretáva s Natašou a vďaka nej začína hľadať pravdu. Príbeh podáva jeho dramatický zápas o holý život pri úteku z ľadoborca v Severnom ľadovom mori, no najmä jeho nájdenie viery a obrátenie sa od modiel k živému a pravému Bohu.Vďaka pútavému štýlu, ktorým je kniha napísaná, ale ešte viac vďaka obsahu, ktorý je mrazivo skutočný a presvedčivý, prídete k názoru, že históriu a tiež jej krutosti treba poznať, aby sa nestalo, že by niekto zo súčasníkov, či raz v budúcnosti, začal obdivovať a nebodaj chváliť komunistický režim.

21 foto-príbehov politických väzňov, ktorí aj v neslobode dokázali nájsť pokoj a vnútornú slobodu. Timotej Križka niekoľko rokov navštevoval ženy aj mužov, väzňov svedomia, ktorí na sklonku svojho života hovorili o rokoch strávených vo väzení počas komunizmu. Za to, že sa stretávali, študovali alebo len jednoducho žili podľa svojho presvedčenia. Ich tváre a príbehy nám ukazujú, že medzi vonkajšou neslobodou a vnútorným postojom existuje priestor úplnej slobody duše. Svedčia o tom, že vnútro človeka tvaruje jeho zovňajšok a že aj v nepokoji možno nájsť hlboký pokoj. Dizajn knižky vytvorila Slávka Pauliková.

Uplynulé 20. storočie má množstvo prívlastkov a označení. Môžeme však povedať, že 20. storočie bolo aj storočím mučeníkov, ale aj storočím Božích víťazstiev. V týchto súvislostiach sa 7. mája 2000 v Koloseu v Ríme uskutočnila ekumenická spomienka na mučeníkov 20. storočia, kde pápež Ján Pavol II. okrem iného povedal: „Tam, kde sa zdalo, že nenávisť pokorí celý život a nebude nijaká možnosť jej uniknúť, svedkovia viery ukázali, že láska je silnejšia ako smrť. Uprostred strašných systémov útlaku, ktoré zneucťovali človeka, na miestach bolesti, o hlade a trápeniach najrozličnejšieho spôsobu ukázali, že patria Kristovi, ukrižovanému a vzkriesenému Pánovi... Nech v storočí a tisícročí, do ktorých vstupujeme, ostáva pamiatka na našich bratov a sestiy mučeníkov stále živá. Nech sa odovzdáva z generácie na generáciu, aby z nej prúdila hlboká kresťanská obnova. Strážme si pamiatku mučeníkov ako poklad obrovskej hodnoty pre kresťanov nového tisícročia! “lTieto slová sa plne vzťahujú aj na Gréckokatolícku cirkev na Slovensku, ktorá prešla vo svojich dejinách, ale aj v tomto spomínanom storočí ťažkými skúškami, ale vytrvala vo viere a vernosti Bohu. Gréckokatolícka cirkev utrpela tlakom totalitnej moci najviac, ba priniesla aj svojich mučeníkov. Kým ostatné cirkvi boli rozrušené a oslabené, gréckokatolícka cirkev bola administratívnou cestou priamo likvidovaná. Obidvaja biskupi Pavol Peter Gojdič OSBM a pomocný biskup ThDr. Vasiľ Hopko boli odsúdení za protištátnu činnosť na dlhodobý žalár, kde prvý z nich za vernosť Bohu, cirkvi a Svätému Otcovi aj zomrel a druhý takisto zomrel na následky väzenia na slobode. Kňazi boli vystavení alternatíve buď prestup na pravoslávie alebo opustiť svoju duchovenská činnosť a odísť do civilného zamestnania, poväčšine do vyhnanstva na české pohraničie. Veriaci ostali bez svojich pastierov...

Zbierka autentických dokumentov o zhromaždení veriacich 25. marca 1988. Udalosť 25. marca 1988 bola heroickým vzopätím veriacich na Slovensku proti dlhoročným krivdám, bolo to vyvrcholenie tichého odporu veriacich, ktorý u nás narastal celé roky. V ten deň sa tisíce slovenských ľudí zhromaždili na tiché modlitbové stretnutie pred Národným divadlom v Bratislave so zapálenými sviečkami a s ružencami v rukách. Modlili sa za náboženskú slobodu, za ľudskú dôstojnosť, za obsadenie diecéz biskupmi. Ľudia sa prestali báť. Zachovali si dôstojnosť a prejavili sa len tichou modlitbou. Boli jednotní. Kam sa podel v priebehu 20 rokov neslýchane vzácny duchovný kapitál a bohatstvo, ktoré sme si hromadili a zhromaždili obetavým životom viery za prenasledovania a vernosťou Cirkvi? Čítajme túto autentickú a živú knihu. A prečítané domýšľajme do konca. Čím sme vtedy žili? A čím sme potom postupne prestávali žiť? A akým novým a nešťastným myslením a činmi sme potom začali žiť? Sme v stave zamyslieť sa a obnoviť znova život Slovenska?

autobiografia Antona Srholca. Kniha je presvedčivým dokumentom, duchovnou inšpiráciou, živým a priam fotograficky verným obrazom prostredia, ale aj hlbokým pohľadom do duše, myslenia a cítenia ľudí nevinne trestaných za komunistickej hrôzovlády – väzením a nútenými prácami v uránových baniach v Jáchymove. Je to autobiografické, živé rozprávanie človeka, ktorý prežíva, aj to najväčšie fyzické i duševné utrpenie, vďaka svojej hlbokej viere, nezlomnej vôli a obetavému priateľstvu spoluväzňov.Rozprávanie preto nepôsobí depresívne (je podávané neobyčajne zaujímavo, výstižne, duchaplne a mnohokrát veľmi vtipne), nie je iba obžalobou, volaním po odplate, ale núti nás všetkých vciťovať sa do situácie neslobodného človeka a uvažovať o tom, čo je v živote najdôležitejšie a najcennejšie. Z napísaných slov priam vyžaruje obraz ľudsky i duchovne výnimočnej osobnosti.

1.zväzok. Celý svoj život som konal nebojácne a otvorene - v duchu kresťanského učenia. V mojom živote bolo obdobie, keď tento postoj bol samozrejmý a ľahký. Boli aj také, keď som za svoje presvedčenie bol prenasledovaný a väznený. Teraz som sa však z obžaloby dozvedel, že každé moje konanie - či už úradné alebo súkromné - označuje sa za tajné, ilegálne a v každom mojom prejave sa hľadá protištátne zameranie. (Generálny biskup Dr. Vladimír Pavel Čobrda)Verná, obetavá kazateľská duchovno-pastierska práca Božích služobníkov, evanjelických farárov, ktorí v čase totalitného ateistického režimu boli pre svoju vieru väznení a trpeli, dodávala cirkvi vierohodnosť, povzbudzovala veriacich a pripravovala príchod slobodnejších časov. (Miroslav Hvoždära st.)Vierovyznanie samé je mŕtva litera, dokument doby a viery otcov. Vierovyznanie ožije len vtedy, keď sa zmocní života a skutkov tých, čo sa k nemu priznávajú. Jedna z vážnych úloh vedenia cirkvi v budúcnosti bude vzbudiť túto živú vieru a vyznávanie Pána Ježiša Krista, a potom sa nemusíme báť ani brán pekelných. (Otto Vízner)Prídem, keď dostanem povolenie. Veru mi ťažko, keď Ti ja mám oznámiť tých osem rokov. Malo sa mi srdce puknúť, keď som to počula. Ale myslím na Božie časy i priestory. Pán vidí i posúdi - nezúfať, dôverovať! Čítam listy: Peter, Pavel, Daniel a pod... A Teba chcem vidieť velkého v utrpení. Keď mi Pán dal tú milosť, živiť deti bez otca - chcem si to statočne vykonať. Meobyčajný údel, no nie? Ťažký a tvrdý, ale krásny. (Z listu L. Havlíkovej manželovi Štefanovi Havlíkovi do väzenia, r. 1953)

(5. 7. 1902 - 17. 9. 1959). Adolf Kajpr (1902–1959), kněz, jezuita, novinář a oběť komunistického pronásledování Katolické církve v Československu. Byl vězněm jak v Dachau, tak v Leopoldově, kde zemřel. Obdivujeme jeho kvality dosvědčené tolika současníky, pro které – jako i pro mnoho dalších – se stal vzorem zralého a věrohodného jednání..

A. Riccardi přináší v historických souvislostech příběhy křesťanů, kteří ve 20. století zemřeli pro svou víru, a analyzuje příčiny jejich utrpení a smrti.Historické kontexty jsou různé: pronásledování za druhé světové války, snaha zničit náboženství v rámci pokusů o nastolení komunistické společnosti v SSSR a východní Evropě či v asijských zemích v čele s Čínou, antiklerikalismus v nově se utvářejících laických státech jako Mexiko nebo Španělsko, společensko-politické proměny na africkém kontinentě, těžkosti a předsudky v misijní práci.Všem těmto příběhům je však společné jedno: jejich protagonisté jsou lidé, kteří zůstali věrni své křesťanské víře i za cenu vlastního života

2. zväzok. Dokumenty utrpenia a odvážnej služby ďalších 18 predstaviteľov ECAV počas rokov komunistickej nadvlády.

Bohuslav Burian (1919–1960), vězeň, kněz a převaděč. „Čeho se bát, když jsi spravedlivy?“29. dubna 1960 se v mírovské věznici uzavírá neuvěřitelný životní příběh statečného a odvážného kněze Bohuslava Buriana. Muže, který několikrát unikl smrti, celý život vzdoroval nenávisti a ukazoval všem cestu ke svobodě i k Bohu. Chtěl se stát misionářem, ale doba mu nepřála. Prošel několika koncentračními tábory. V Osvětimi se jen těsně vyhnul plynové komoře, v kamenolomu v Golleschau unikl o vlásek zastřelení a utekl z pochodu smrti. Po nástupu komunistů v r. 1948 se postavil proti omezování svobody a na Zelném trhu v Brně přečetl zakázaný pastyřský list. Byl vězněn a po propuštění emigroval. Pomáhal uprchlíkům v Innsbrucku a sám převáděl pronásledované přes hranice. Po zatčení v ruské zóně v Rakousku byl vydán do Československa, krutě mučen a odsouzen na 20 let. Zažil jáchymovské peklo, po útěku z leopoldovské pevnosti byl ztýrán a následkem naprostého vyčerpání zemřel. I přes své utrpení vždy zářil vtipem a s neuvěřitelnou energií se věnoval lidem na okraji společnosti.

Valér Aurel Zavarský bol obľúbeným kazateľom, ktorého kázne boli veľmi obohacujúce najmä v období komunistického režimu, keď dochádzalo k vymývaniu mozgov a zákazu vydávania kvalitnej náboženskej literatúry. Tento prvý zväzok Homílie na nedele a sviatky - vianočný a veľkonočný okruh pátra Valéra vychádza, aby bolo zachované dedičstvo viery, ktoré do nich vložil a chcel ich sprostredkovať hlavne mladej generácii v období cenzúry.Nenechajte si újsť toto svedectvo mučeníka pre vieru, ktorý strávil viac ako desať rokov vo väzení.

Svedectvo viery. V závere slávenia jubilejného roka, kedy si pripomíname 75 rokov od založenia jezuitského apoštolského diela Teologického inštitútu svätého Alojza a 20. výročie Teologickej fakulty Trnavskej univerzity so sídlom v Bratislave, ktorá je jeho pokračovaním, otvárame novú edíciu Svedectvo viery publikovaním diela P. Vendelína Javorku SJ Duch viery. P. Javorka sa narodil v Černovej pri Ružomberku a jeho cesta po vstupe do Spoločnosti Ježišovej ho viedla z rodného Slovenska do Ríma, kde sa stal zakladateľom a prvým rektorom Pápežského ruského kolégia Rusicum. Pokračovala cez Čínu do Mandžuska, neskôr Ruska, kde prežil desať rokov na nútených prácach v sovietskych gulagoch až za polárnym kruhom. Na Slovensko sa vrátil v roku 1955. Prichýlil ho jeho brat v Žiline, kde v roku 1966 dokončil svoju životnú púť v povesti svätosti. V jeho písomnej pozostalosti, ktorá sa v roku 2016 našla v Košiciach, sa nachádza osem hlbokých osobných úvah, ktoré nazval „Duch viery“. Dávajú nahliadnuť do jeho vnútorného života a odhaľujú silu jeho viery v postupnom mučeníctve v extrémne ťažkých podmienkach. To je aj dôvod, prečo mu veriaci v Žiline doteraz preukazujú osobitnú úctu a prichádzajú sa modliť na jeho hrob za svoje potreby. A tiež dôvod ich vydania tlačou ako prvého zväzku edície Svedectvo viery, lebo môžu byť spolu s jeho životným príkladom povzbudením pre mnohých veriacich aj dnes.

Autorka novely Červená hmla pravdivo zachytáva v príbehu niekoľkých priateľov, členov podzemnej cirkvi, realitu čias, následky päťdesiatych rokov na životoch kňazov, rehoľníkov a veriacich, postupné uvoľňovanie v rokoch šesťdesiatych, ktoré sa však skončí normalizáciou.Hlavné postavy nás nenásilne vovádzajú do svojho života a vzťahov, do prežívania každodennej reality, do strachu, ktorý vzbudzovala v ľuďoch ŠtB, ale aj do nádeje, lásky a obety vyplývajúcej z viery a priateľstva. Odhalí sa nám život rehoľnej sestry a kňaza, ktorí - zbavení práva verejne sa priznať k svojmu povolaniu - tajne a v tichosti slúžia ľuďom a Bohu až po stratu života.Prežijeme napätie pri strate veľkej sumy peňazí v banke, napäté vzťahy na pracovisku, kde je členstvo v strane rozhodujúce pre pracovný postup a aktívna viera jeho prekážkou, neustále sledovanie štátnou mocou a strach, ktorý v ľuďoch vyvolávala. No zažijeme i prebúdzajúcu sa čistú lásku dvoch mladých ľudí, pokojnú radosť rodín i veriacich spoločenstiev, napriek všetkému.

Luterský farář Richard Wurmbrand odmítl v období hluboké totality veřejně chválit komunistický režim a podrobit se jeho diktátu. Je uvězněn a společně s ostatními nepřáteli režimu vystaven mučení, o kterém obyvatelé svobodného světa nemají ani tušení.Čtrnáct let se Richard Wurmbrand snaží předávat ostatním svoji křesťanskou naději, a pobízet je, aby hledali útěchu, která je skryta v Bohu. Užívá k tomu nejrůznější prostředky včetně morseovky. Později onemocní tuberkulózou a jako nevyléčitelný ; paci ent je odložen na "pokoj smrti".Jeho zdravotní stav je fatální: pokročilé stadium tuberkulózy, hnisající rány od bičování a bití. Ale i za takových okolností posiluje umírající vězně. Třebaže je sám trýzněn vzpomínkami na opuštěnou manželku a nedospělého syna, dokáže své zoufalé spoluvězně rozptýlit a rozesmát anekdotami či veselými příběhy. Když je později komunisty lákán, aby se výměnou za propuštění stal jejich informátorem, odolá i tomuto pokušení.Po všeobecné amnestii v roce 1964 se farář Wurmbrand konečně dostává na svobodu. A protože rumunští komunisté dychtí po západních valutách, svolí aby byl i tento jejich rozhodný oponent vykoupen na Západ díky iniciativě jedné skandinávské misie. Ve svobodném světě se Richard Wurmbrand stává živým hlasem, který se rezolutně zastává křesťanů pronásledovaných za Železnou oponou.

Václav Dvořák v rozhovoru s Janem Mazancem. Mons. Václav Dvořák je jedním z kněží, jejichž víra byla zkoušena v komunistickém vězení. Po roce samovazby vydal toto svědectví: "Pane, dávám ti celou svou svobodu. Vezmi si do rukou můj život a udělej, co chceš." Poté, jak sám říká, se jeho víra stala jistotou.

Bulharský biskup blahoslavený Eugen Bossilkov (1900-1952), člen rehole pasionistov, je svedkom vernosti Cirkvi a Svätému Otcovi z rokov ťažkého prenasledovania Cirkvi v socialistických krajinách. Ako malý chlapec bezmála zahynul vo vodách Dunaja. Jeho zaujímavý životný príbeh a hrdinské svedectvo mučeníctva zaujme mnohých čitateľov. Silu nachádzal v spojení s ukrižovaným Ježišom. Vždy si zachoval obdivuhodný pokoj a odvahu. Knižočka pátra Laba je vzácna aj preto, že poukazuje na jednotný zdroj prenasledovania Cirkvi vo všetkých socialistických krajinách. Je vyznaním nádeje, že cez kríž sa prichádza k svetlu.

Kristův svědek pro dnešní Rusko. Devátého září 1990 byl poblíž Moskvy zabit ranami sekerou jeden pravoslavný kněz. Tato vražda, velmi připomínající vraždu otce J. Popieluzska o několik let dříve v Polsku, odhalila světu osobnost Alexandra Meně, který svým duchovním vyzařováním začínal zaujímat v ruské společnosti místo uvolněné smrtí A. Sacharova. Možná právě proto byl zavražděn...

Kniha obsahuje 12 skutočných príbehov kresťanských žien, matiek a starých matiek. Z nich možno vyčítať, kde a ako naberali silu pre svoje poslanie milovať svoju rodinu, obetovať sa pre ňu celým srdcom, sprostredkúvať jej Božie požehnanie, slúžiť jej svojou skúsenosťou, obozretne usmerňovať mužov, múdro vychovávať deti či vnúčence a chrániť ich pred nebezpečenstvom.

Bratislavský Veľký piatok. Úvahy z pohľadu udalostí 25. marca 1988 v Bratislave.

Příběh kněze, který přistoupil na spolupráci s StB. Příběh kněze, který vdechl jedné vlažné farnosti nový život a řada mladých lidí s ním objevila svou vlastní víru. Příběh kněze, který poskytoval informace i zprostředkování. Co převáží na vahách života?

Páter Valér Aurel Zavarský strávil v čase komunistického režimu vo väzení viac ako desať rokov, po roku 1968 sa zapojil do pastorácie a jeho kázne sa stali príťažlivé najmä pre mladých z intelektuálneho prostredia. Na chvíľu mu bola jeho činnosť zakázaná, no po čase sa k nej opäť vrátil. V tomto druhom zväzku Homílie na nedele a sviatky - Cezročné obdobie nájdete nedeľné kázne na obdobie cez rok a to vo všetkých troch cykloch liturgických čítaní na rok A, B i C.

V ostatných rokoch vyšlo viacero publikácií venovaných vatikánskej východnej politike za pontifikátov Jána XXIIL, Pavla VI. a Jána Pavla II. Predkladaný súbor štúdií obracia preto pohľad na dve predchádzajúce desaťročia, počnúc bezprostredne povojnovým prechodným obdobím, ktoré bolo v krajinách stredovýchodnej Európy už poznačené silným vplyvom komunistických strán a prvým prenasledovaním Katolíckej cirkvi za formujúcou sa železnou oponou, cez smutnoznáme päťdesiate roky v znamení úplnej izolácie komunistických štátov a najtvrdšej perzekúcie umlčanej Cirkvi, až po prvé kontakty a nasledujúce diplomatické rokovania, ktoré vstúpili do dejín ako vatikánska východná politika. Kniha vychádza zo širokej porovnávacej a interdisciplinárnej perspektívy, spájajúcej historicko-diplo-matický a historicko-teologický pohľad, a predstavuje konkrétne situácie, v akých sa Katolícka cirkev nachádzala v rôznych štátoch stredovýchodnej Európy, ako aj metódy a postupy diplomacie pápežov Pia XII., Jána XXIII. a Pavla VI. v kontexte studenej vojny a rodiacej sa Ostpolitiky.

Padesát šest rozhlasových fejetonů, které autor přečetl na rozhlasových vlnách rádia Classic FM, na stanici Vltava a Praha.Miloš Rejchrt *1946 vystudoval evangelickou bohosloveckou fakultu v roce 1970, pusobil jako duchovni, pak stratil státní souhlas a až do roku 1989 pracoval jako topič. V roce 1976 podepsal Chartu 77, v roce 1990 se stal farářem v Praze.

Po několika nárazech dveře konečně povolily. Uvnitř ve světle olejových lamp pobíhalo deset nebo jedenáct lidí. Vletěli jsme mezi ně a sráželi je s kletbami k zemi. V koutě místnosti jsem spatřil asi pětašedesátiletého muže. V rukou držel Bibli a s vystrašenýma očima hledal místo, kam by ji mohl ukrýt. Přiskočil jsem k němu a surově po ní hmátl. Držel ji ale pevně. Nakonec jsem mu ji vytrhl z ruky. Začal jsem škubat listy a házet je na zem. Muž úpěnlivě prosil: „Ne, prosím vás, ne!“Otočil jsem se a vší silou ho udeřil do tváře. Pěst zasáhla nos a ústa. Okamžitě začal krvácet. S námahou se postavil na nohy a ještě jednou se pokoušel zmocnit se Bible. Co je to za šílence? pomyslel jsem si. Cení si této knihy víc než vlastní tváře? Opět jsem mu ji vyrval a udeřil ho. (úryvek)Sergej Dakov otevřeně a bez příkras vypráví vlastní životní příběh. V bezcitném prostředí dětských domovů byl formován v uvědomělého občana Sovětského svazu. Vlivem této výchovy neváhal krutě pronásledovat křesťany. Avšak paradoxně kontakt s nimi ho nakonec přivedl k obrácení.Mrazivě skutečný a přesvědčivý příběh psaný poutavým stylem odkrývá čtenáři fungování komunistického režimu v Rusku v polovině 20. století a jeho hrůzné praktiky.

Pravdivý príbeh utrpenia, lásky a odhodlania. Kniha Kroky viery je pravdivý a inšpirujúci príbeh Dr. Lacha a jeho rodiny. Príbeh prenasledovania, útlaku, väzenia a mnohých ťažkých skúšok. Príbeh, v ktorom rodina s tromi deťmi prišla počas totalitného režimu o strechu nad hlavou a zázračne unikla svojim nepriateľom do zeme slobody. Svedectvo tejto rodiny vypovedá o ľudskom utrpení, ale aj láske, oddanosti a odhodlaní žiť v slobode. Je plné nadprirodzených krokov viery, ako aj rozhodnutí kráčať s Bohom a ostávať v centre Jeho vôle.Dr. Lacho vyštudoval klinickú a forenznú psychológiu. Po ukončení štúdia pracoval pätnásť rokov ako klinický psychológ vo Fakultnej nemocnici v Bratislave. Okrem toho sa venoval výskumu a súdno-znaleckej činnosti. Pred pádom komunizmu mu štát skonfiškoval majetok a spolu s rodinou bol z Československa vyhostený. Usadil sa v Spojených štátoch amerických, kde pätnásť rokov vykonával súkromnú poradenskú prax. V súčasnosti pôsobí na Slovensku ako kresťanský poradca.Dr. Lacho je spoluzakladateľom kresťanského FM vysielania Rádia7, predsedom správnej rady TWR média a Rádiaľ a zakladateľom podporovaného bývania pre zdravotne ťažko postihnutých s názvom „Svetlo domova.“ V neposlednom rade sa venuje filantropii a prednáškovej činnosti.

Čitatelia, ktorí poznajú príbeh Ernesta Macáka z jeho kníh Zápisky spoza mreží, Dva roky v katakombách a Diagnóza: Bláznom pre Krista, budú prekvapení, akú úlohu zohral pri organizovaní týchto útekov.Úryvok z knihy:Príslušníci si mysleli, že ich chcem pohostiť a sadli si. Ja som si však chcel zabaliť trochu omšového vína, aby som mohol vo väzení slúžiť svätú omšu. Nechali ma prejsť do druhej izby. Z tej som prešiel do tretej, a tam som zbadal, že okno je bez mreží. Vyskočil som na dvor a bežal som po ulici, len tak v košeli. Chcel som sa skryť u evanjelického kňaza, ten ma však nechcel prijať. Potom som ozlomkrky utekal poza humná a cez záhrady. Napokon som vbehol cez bránu do istého domu, vybehol som na povalu a tam som sa ukryl. V dome bývali Maďari, nepočul som ich z povaly rozprávať ináč ako po maďarsky. Po mojom úteku z fary nastal v Komárne veľký poplach. Oboch príslušníkov bezpečnosti, čo ma sprevádzali na faru, ihneď zatkli. Ostatní ma hľadali a striehli na mňa.Dva dni a dve noci som sa nepohol z povaly, tretiu noc som sa ukradomky vytratil. Obyvatelia domu dodnes ani netušia, že sa u nich niekto skrýval. Potajomky som sa potom dostal do blízkej dediny a poprosil som známeho veriaceho roľníka, aby mi dovolil ukryť sa na pôjde v stodole. Každú noc po polnoci som zišiel na nejaký čas dolu do domu. Tam som si zajedol a trochu povystieral údy a slúžieval som aj svätú omšu. Keď som už nemal omšové víno, poslal som gazdu do nemocnice v Komárne po víno. Roľník ta šiel za istou sestričkou s prosbou, aby odovzdala istému lekárovi odkaz, že potrebujem prvú pomoc, t. j. nejaké peniaze a človeka, čo by ma sprevádzal na ďalšej ceste, lebo kraj okolo Komárna som nepoznal. Šla so mnou i von z dediny, až kým sme neprišli do kukuričného poľa.

Drama života, kněžství a mučednické smrti číhošťského faráře P. Josefa Toufara. Noc z 23. na 24. února 1950. Černý tudor projíždí zasněženou Vysočinou. Vpředu řidič se spolujezdcem, který popíjí čaj z termosky. Na zadním sedadle zhrouceně leží osmačtyřicetiletý kněz s oteklou tváří, který má na nohou narvané bačkory, na nártu rozstřihnuté, aby se do nich jeho opuchlé nohy vůbec vešly. Dva rozsvícené světlomety metají žluté kužely po sněhu. Je po půlnoci a pražští příslušníci StB soudruzi Bohumil Košař a Stanislav Cvíček právě přivezli z valdické věznice do Číhoště na filmovou rekonstrukci kněze Josefa Toufara. Dobitého po brutálních výsleších, těžce a sípavě dýchajícího, podivně zkrouceného a držícího se za břicho. To už není ani Getsemanská zahrada, ani bičování – teď se losuje o jeho šat. Jihlavský estébák Josef Solař, který na kraji vsi žoviálně vítal unavené soudruhy z Valdic, v roce 1968 prohlásí: „Toufar nemohl normálně jít a dva naši soudruzi jej museli vést. Při této chůzi vydával bolestné nářky. Trochu mi to připomínalo chroptění.“Advent 1949, zasněžená mrazivá Vysočina, nedělní dopoledne 11. prosince. V malém kostele v Číhošti se při kázání sedmačtyřicetiletého P. Josefa Toufara třikrát zakýval dřevěný oltářní křížek a zůstal zkroucen a vychýlen mimo těžiště. Pohyb křížku vidělo dvacet svědků. Následně se do rozbíhajícího církevního objasňování vlomila komunistická Státní bezpečnost. P. Toufar byl zatčen, unesen a mučením jej příslušníci StB nutili lživě doznat, že vše podvodně sestrojil. Toufarova mučednická smrt zhatila připravovaný inscenovaný monstrproces, nezastavila však otevřený útok komunistického aparátu proti katolické církvi. Autor této knihy se zdaleka nespokojil s tím, že by začal vypravovat životní příběh kněze Josefa Toufara (1902 až 1950) dnem jeho příjezdu do Číhoště. Dosud stál hlavní aktér příběhu stranou, nikde nebylo možné dočíst se, z jakých pocházel poměrů, co jej vedlo k rozhodnutí stát se knězem a jak dlouhá cesta vedla k vysvěcení. Základní pohnutkou k sepsání díla nebylo vyvrácení či potvrzení toho, zda se křížek skutečně v adventním čase roku 1949 tajemně zahýbal, ale naléhavá touha pochopit, kdo Josef Toufar byl a co všechno v jeho údělu předcházelo dějství poslednímu. Léta pátrání, shromažďování dokumentů, snímků i svědeckých výpovědí tvoří opěrný systém díla.

Korespondence dvou kněží v době normalizace. Život P. Josefa nebyl právě snadný, osud se s ním nemazlil. Někdy v padesátých letech půjčil komusi větší peněžní obnos, dotyčného zatkli na hranicích při pokusu o útěk, a když z něj vymáčkli, kdo mu peníze půjčil, odsoudili P. Josefa k dlouholetému žaláři do Valdic a na Mírov. Na jednu z amnestií byl nakonec spolu s dalšími propuštěn.Ačkoliv měl v Praze byt, dal přednost životu na venkově. Když se naskytla možnost působit jako výpomocný duchovní bez nároku na plat, ujal se jedné vesnice. Svou samotu a tím i značnou míru nezávislosti si P. Josef sice pochvaloval, ale kontakty a přátelské vztahy se spolubratry udržoval. Adresátem zde vydaných dopisů byl přítel z mládí, spolužák a kanovník.Zatímco kriminál naučil P. Josefa zametat za sebou, a proto dopisy pana kanovníka likvidoval, pan kanovník vycítil, že Josefovy řádky nejsou jen obyčejnými dopisy, a tak je uchoval. Díky panu kanovníkovi tedy můžeme nahlédnout do srdce kněze Josefa, jehož víra je přesvědčivá a vztah k Bohu ryzí.