Život v našich rukách

Recenzia z blogu

Ako lekárku a vysokoškolskú pedagogičku ma upútala táto kniha preto, lebo v obsahu ponúka a dopĺňa postoje katolíckej morálky k úplne novým objavom, ktoré zasahujú do prirodzeného života človeka. Ide o oblasť poznania, ktoré takmer absentuje v prísne materialistickej a vedeckej schéme nazerania na ľudský život. Dnešní študenti medicíny a lekári niekoľkých generácií vedia veľa o detailoch mikrosveta aj makrosveta pomáhajúcich udržať ľudské zdravie, ovládajú príčiny, priebeh a terapiu ochorení, nepoznajú však bioetický či morálny uhol pohľadu na nové objavy, napr. na problematiku umelého oplodnenia, klonovania, transplantácií, eutanázie a pod.

Medzeru v tejto oblasti vedy sa pokúsil majstrovským a nenapodobiteľným spôsobom zaplniť Maurizio. P. Faggioni, ofm, lekár ‒ endokrinológ, profesor systematickej morálnej teológie a bioetiky na Alfonziánskej akadémii v Ríme a na Master di Bioetica dell´Università di Camerino. Maurizio P. Faggioni je aj členom Regionálnej bioetickej komisie v toskánskom regióne a poradcom ad quinquennium Kongregácie pre náuku viery. Je autorom mnohých publikácií v odborných časopisoch vrátane prvého vydania tu predstavovanej knihy (2004). S ohľadom na veľký záujem teologickej, medicínskej aj laickej verejnosti, po korektúrach a doplnení aktuálnych biobliografických údajov, vyšlo aj druhé vydanie „manuálu“. V náročnom a precíznom preklade túto unikátnu knihu slovenskému čitateľovi priblížil ThDr. Martin Koleják spolu s jazykovým a odborným tímom spolupracovníkov.

Manuál teologickej bioetiky Život v našich rukách sa člení na päť základných častí.

Prvá časť sa venuje všeobecnej bioetike. Definuje bioetiku, presne vymedzuje jej študijné pole a epistemologický štatút. Ide o najnáročnejšiu časť monografie, po jej zvládnutí sa však ďalšie kapitoly stanú jasnejšími.

Druhá časť (Nezabiješ) rieši z optiky Svätého písma, Tradície a Katechizmu katolíckej cirkvi také pojmy, ako je vražda a zmrzačenie, samovražda, dovolená sebaobrana či trest smrti. Kapitola sa končí vetou sv. Ambróza s hlbokým obsahom: „Boh však nechce vraha trestať zabitím, lebo väčšmi chce pokánie hriešnika než jeho smrť.“

Tretia časť nesie pomenovanie Výzvy medicíny. Zaoberá sa problematiku nadobudnutého poznania či možnosti výkonov v medicíne, ktoré sú skutočne úžasné, no nič momentálne nenaznačuje, že by akcelerácia ľudskej aktivity v tejto oblasti prinášala zmierenie všetkých s ňou súvisiacich rozpolteností, nádejí a obáv. Tu autor rieši otázky zdravia a choroby, transplantačnej medicíny, problematiku overenia smrti a najnovšie vedecké pokroky v genetickej biotechnológii. Primerané je autorovo konštatovanie (parafrázujem), že choroba je viac ako klinický prípad a z každého klinického prípadu treba urobiť ľudské stretnutie.

Štvrtá časť ponúka katolícke postoje k otázkam začiatku života. Tajomstvo počatia a embryogenézy s definíciou pojmu „embryo“. Etický aj legislatívny pohľad na zásahy v prenatálnom štádiu života, potrat a umelé oplodnenie. Pomenúva mnohé činitele, ktoré ovplyvňujú zlé rozhodovanie sa človeka v týchto situáciách.

Piata časť je venovaná koncu života. Zaoberá sa pacientmi v terminálnom štádiu života medzi úpornou terapiou a opustením a eutanáziou. Kapitola sa končí radikálnym konštatovaním, že nič a nikto nemôže autorizovať zabitie nevinnej ľudskej bytosti, či je plodom, dieťaťom, dospelým starým, chorým, nevyliečiteľným alebo v agónii. Nijaká autorita to nemôže legitímne nariadiť či dovoliť.

375-stránkový pomerne náročný manuál je prioritnou súhrnnou publikáciou o bioetike. Bez akýchkoľvek pochybností patrí medzi povinnú literatúru každého bojovníka za život! S dychtivosťou by po nej preto mali siahať študenti teológie, filozofie, prírodných vied, medicíny a iných, najmä medziodborových disciplín, ktoré sa výsledkami ich duševnej či telesnej práce akýmkoľvek spôsobom týkajú človeka. Kniha patrí aj do rúk vzdelancov, ktorí študovali v období autoritatívnych a zločineckých systémov a prijali ich zúžený – jednostranný pohľad na svet.

A na záver, ale vôbec nie nakoniec, by manuál mal mať poruke každý právnik a politik, ktorý v intenciách subsidiarity určuje legislatívne normy života spoločnosti. Lebo, ako povedal pápež Pius XI.: „Akákoľvek činnosť každej spoločnosti je svojou podstatou a charakterom subsidiárna; má pomáhať členom spoločenského združenia, a nie ich zničiť a pohltiť.“

Želám všetkým čitateľom skutočné posilnenie ducha po preštudovaní tejto knihy a podporu v nádeji, vo viere a pri svedčení o tom, že ŽIVOT je vždy väčší!

Autorka recenzie: Katarína Adamicová