Musím jít dál

Pre všetkých, čo uvažujú o púti doporučujem túto knihu - je velmi autentická a inšpirujúca písaná jednoduchým štýlom - vlastne je to denník každodenného putovania a prežívania, zaznamenáva svoje vnútorné pocity , smútok radost...Stretnutia s ľudmi , s pútnikmi i "pútnikmi".prežíva rôzne situácie smutné i veselé. Siahol až na dno svojích síl, fyzických i psychických. Často spí vonku, - či už je ubytovanie nad jeho limit, alebo rezervovaný prístup- prípadne odmietnutie, ale vždy s pokorou a dôverou, že Pán sa o neho postará. Je to pút k poznaniu seba samého. Svojím bezprostredným štýlom vťahuje čitatela do deja , celá cesta je premodlená - každý den losuje jedného človeka za ktorého sa potom v ten den modlí.. Pri čítaní knihy sa mi vybavilo mnohé z môjho kratučkého putovania do Compostely (niečo cez 200km). Páter František je dôkazom toho, že na pút sa môžete vybrat kedykolvek i vo vyššom veku- na tejto ceste sa uzdravil. Je to o tom ísť a dôjsť.

S čítaním tejto knihy, resp. denníka prepísaného do knižnej podoby sa mi pripomenuli všetky momenty môjho malého Camína, (smiešnych 200 a niečo km) spred troch rokov. Každý deň prináša niečo nové, krásne, i ťažké či smutné, a tiež niečo, čo všetkých spája - cieľ . Cesta je cieľ - , ale cieľom cesty je samotné putovanie. A presne o tom je celý tento denník. O každodennom putovaní a prežívaní. O ľuďoch, ktorých stretol na ceste o obyčajnej človečine a o tom spoločnom cieli, ktorý všetkých spája , pre váhajúcich toto môže byt inšpiráciou a umocnením v rozhodnutí ísť na Camino. Neviem, ako by som to mohla ináč parádne, či lákavo opísať. proste tú knihu jednoducho čítajte a hotovo! A potom sa zbalte a chodte na Camino.