Smrť naša každodenná

Cítim povinnosť otvoriť myšlienku na takú samozrejmú, a predsa nie samozrejmú problematiku. Viem, ľahšie a príjemnejšie sa číta o radosti, bohatstve, sláve či moci, nehovoriac o tom, čo píše bulvár, ale viem zo svojho kňazského života, že viacerí myslíme aj na vážne hodnoty života, ako je i smrť a zomieranie.

Román - v poradí už tretí - som písal v duchu dušičkového týždňa, ktorý vieme prežívať každý po svojom. Preto je dej rozložený do tohto týždňa, ale môže sa čítať kedykoľvek, pretože smrť, naša smrť, je vecou každodennej prípravy, a človek nemusí byt len starší alebo veriaci.

Smrť je i nádej, nielen strach, ktorý bráni zastaviť sa a prijať, osvojiť si myšlienku, že i keď zomierajúci končia, vlastne začínajú. Myšlienka z názvu môže zmeniť pohľad na náš vlastný život. Prajem ti pri čítaní tohto románu, aby si si pripomenul, na čo zabúdame - ide pritom o každého z nás.