Bez svetla a zvuku

Helena Kellerová (1880 – 1968) v dôsledku zápalu mozgových blán stratila zrak i sluch. Z veselého dievčatka sa stalo zanovité, agresívne dieťa, ktoré terorizovalo celú rodinu. Nik jej nevedel pomôcť. Až kým neprišla do domu Kellerovcov vychovávateľka Anna Sullivanová, ktorá s Helenou našla spoločnú „reč“…

Anna Sullivanová sa narodila ako zdravé dieťa, no čoskoro následkom ťažkej choroby oslepla. Slepota ju odlúčila od jej rodiny a dostala sa do ústavu pre slepcov v Bostone. Práve tu, po niekoľkých rokoch, absolvovala operáciu očí, ktorá jej vrátila zrak. Po vyliečení však tento ústav neopustila, ale zostala. Venovala sa výchove slepých dievčat, ktorých osud poznala z vlastnej bolestnej skúsenosti.

V roku 1887 ju rodina Kellerovcov pozvala do Tuscumbie k ich 7- ročnej hluchonemej dcére Helene, ktorá ako 2 ročná oslepla - rovnako ako Anna - následkom ťažkej choroby...