Anton Paduánsky

Svätý Anton sa teší veľkej priazni a úcte zo strany veriacich ešte aj dnes, keď úcta voči svätým nie je taká rozšírená, ako pred niekoľkými desaťročiami či storočiami. Anton nám predsa pomôže vždy, keď ho vzývame! Len málokto však vie, akou bol veľkou osobnosťou. Pre mnohých ľudí je to len divotvorca, ktorý pomôže nájsť stratenú vec.

Jeden starý životopis ho opisuje takto: „Ako bol svätý Peter zakladateľom Cirkvi, tak bol František zakladateľom, vodcom a pastierom serafínskeho rádu, a ako bol svätý Pavol kazateľom, učiteľom a učencom Cirkvi, tak bol aj svätý Anton vo svojom ráde.“

Z myšlienok Antona Paduánskeho: Pozri na svoje skutky vo svetle Kristovho chudobného a pokorného vtelenia a jeho trpkého umučenia. Existuje dvojaký zármutok: zármutok zo spáchanej viny a zármutok z trestu. Kristus vzal na seba trest, no zármutok z viny nie. Človek, ktorý koná opravdivé pokánie, sa nechce ospravedlňovať, aby jeho hriech vyzeral menší. V pokore vyzná potupu, do ktorej sa dostal, a hanbí sa pred Bohom, nie pred ľuďmi. Božia pomoc sa nám zdá zbytočná, pokým ju máme. Boh nám ju teda chvíľami odníma, aby sme sami poznali, že bez neho je človek obyčajné nič.