Nebojácna

Na Nebojácnu som sa tešila a síce to píšem nerada, kniha ma naozaj veľmi sklamala. Myslela som si, že keď sa autorka môže pýšiť štúdiom profesionálneho spisovateľstva, odrazí sa to aj na úrovni diela, no nech sa snažím akokoľvek, nevidím v ňom žiadnu známku inakosti, či výnimočnosti. Príbeh bol veľmi jednoduchý, nezáživný a silený, pričom ma najviac sklamalo, že mu chýbalo napätie a anotáciou sľúbené dobrodružstvo. Ďalším problémom bolo správanie hrdinov, ktorému nepredchádzalo žiadne logické vysvetlenie. Z duševného hľadiska vďaka tomu postavy pôsobili nevyrovnane, čo sa, nanešťastie, odrážalo aj na ich vonkajších prejavoch. Nekonali prirodzene, ale za ich správaním bolo vidieť nitky tiahnuce sa k rukám autorky, ktorými ich riadila podľa vlastných premenlivých zámerov. Celkový dojem z postáv bol preto v konečnom dôsledku veľmi zmätený rovnako ako aj z ich citového prežívania. Opäť nám je predkladaný ľúbostný trojuholník, plný klišé, kde ma najväčšmi dráždil, jeho vnútorný priebeh. Naši hrdinovia totižto menili svoje pocity úplne neopodstatnene a celý vzťah, ktorý medzi nimi vzišiel pripomínal detskú hru s lupienkami kvetov: ľúbi ma, neľúbi ma, ľúbi ma, neľúbi ma... Kladné postavy som paradoxne vnímala ako záporné. Stretávame sa s typickými nereálne idealistickými a absolútne predvídateľnými hrdinami, ktorí v konečnom dôsledku pôsobia bezducho. Alebo, aby som bola v súvislosti s daným dielom presnejšia, vyvolávali dojem, že sú duchovia. Prázdne, hmlisté bytosti bez známok života. Preto som bola fascinovaná Johnom (prekvapujúco zápornou postavou), ktorý z tej sivej, nezaujímavej masy všednosti vystupoval až priveľmi živo. Autorku musím pochváliť práve za túto postavu, ktorá bola premyslená, detailne vykreslená a navyše opradená tajomstvom, s čím sa autorka pekne pohrala a vďaka tomu sa v príbehu aspoň občas vyskytlo dlho očakávané napätie (Hallelujah!). No John so sebou priniesol oveľa viac než zvraty v deji a keby autorka dokázala zvoliť pri tvorení všetkých postáv podobný postup, pričom by dovolila nahliadnuť do duše aj im, hodnotenie by bolo určite oveľa vyššie. Keďže je Nebojácna zaradená pod skupinu kresťanských kníh bola som zvedavá, akú rolu tu zohrá Boh, no ani vzťah s Bohom neostal uchránený pred nútenosťou. Akoby do života týchto postáv ani nepatril. Mala som pocit, že Ho autorka spomína iba preto, aby splnila kritéria kresťanského románu. Skrátka, Boh mal tú najmenej dôležitú úlohu. Aby som autorke zas až toľko nekrivdila, musím uznať, že námet mala zaujímavý, len sa s ním bolo potrebné ešte poriadne pohrať a nestaviť len na jednu kartu, ktorou bola láska. Ako ďalšie malé pozitívum hodnotím vcelku vydarenú atmosféru prostredia, zásluhou ktorej som mala pocit, že som sa ocitla v stredoveku. A keď sa na to pozriem komplexne, kniha síce nebola dobrodružná, dych berúca, či prekvapujúca, no na oddych a pokojne strávené chvíle ako stvorená. A síce je určená pre mladších čitateľov, v porovnaním s knihami, ktoré som vtedy čítala by ma pravdepodobne aj tak nebavila, ale každý sme iný, no nie? Možno, že je to ten pravý príbeh práve pre teba :)