Hlas vo vetre

Recenzia z blogu

Ďalší román výbornej Francine Riversovej, ktorý ma nenechal chladnou. Romány tejto autorky sú jednoducho senzačné a Hlas vo vetre opäť nebol sklamaním.Na začiatku čítania som bola mierne v rozpakoch, keďže neobľubujem krvavé, či vojnové romány. Úvod knihy však pre mňa znamenal prípravu na vnorenie sa do deja, historických udalostí a krutosti, v ktorej sa príbehy odohrávajú.

Veľmi pozitívne hodnotím, že autorka začala príbehy jednotlivých, úplne odlišných hrdinov samostatne. Hneď na prvých stranách ma táto skutočnosť priťahovala k čítaniu, pretože som sa nevedela dočkať, kedy sa postavy konečne stretnú a ako sa ich životy a vzťahy budú ovplyvňovať a vyvíjať ďalej.

Najvýraznejšou osobou románu je otrokyňa Hadaša, ktorá si svojou pokorou a miernosťou ihneď zaslúžila môj obdiv. Hadaša je nádherná osoba, ktorá dokáže každého čitateľa chytiť za srdce a viesť – jej silný príbeh, jej láska k aristokratovi, no ešte silnejšia láska k samotnému Bohu je očarujúca. Svoju vieru prežíva hlboko v srdci, každý jej krok sprevádza Boh a jej nekonečný pokoj upokojuje každého v jej okolí. Pokoj, ktorý z nej vyžaruje však nie je každému po vôli a tak sa stretáva aj s odporom voči nej, i keď si to jej dobrá duša vôbec nezaslúži.

I keď má Hadaša čisté srdce a pevnú vieru, miestami sa aj ona cíti stratená. Tým, že je otrokyňa, je nútená podriadiť sa vôli svojej panej, ktorej morálka postupom času upadá. Hadašu zmieta vnútorný boj medzi morálkou, čistotou, ktorú do nej vlieva jej kresťanská viera a verným slúžením pre svoju paniu.

Sila tohto dievčaťa vlieva silu čitateľovi, ktorý príbeh prežíva spolu s ňou. V románe je mnoho situácií, ktoré nútia dnešného človeka zamýšľať sa nad svojim životom, či vlastnou morálkou. Úpadok morálky, ktorý je opísaný v románe je bohužiaľ aj problémom dnešnej doby. Sila hlavnej postavy je obdivuhodná a v dnešnej dobe zriedkavá. Viera v jediného Boha by mala byť súčasťou každodenného života každého kresťana. Nemyslím si však, že to tak je… Našou kresťanskou povinnosťou je viesť pokorný život, rozdávať radosť a pokoj, nie pýchu, žiarlivosť a dávať do popredia vlastný konzumný spôsob života.

Tento román je pre mňa ďalším románom Francine Riversovej, ktorý mi v hlave bude znieť dlhšie obdobie. Priniesol mi opojný pokoj a to aj napriek tomu, že ma záver románu prekvapil. Posledné strany som čítala s úplným zatajením dychu a v duchu som prosila , aby sa osud hrdinky zvrátil. Nestalo sa. To už však nebudem prezrádzať a nechám, nech každý čitateľ prežije tento príbeh sám. Knihu môžem len vrelo odporučiť. Bola som nadšená!

Autorka recenzie: Zuzana Farkašová

Vydavateľská anotácia

Hlas vo vetre vracia čitateľov do prvého storočia a predstavuje im nezabudnuteľnú postavu − Hadašu. Táto mladá otrokyňa zmietaná láskou k príťažlivému aristokratovi sa drží svojej viery v živého Boha a nachádza v nej oslobodenie od síl dekadentného Ríma.

Francine Riversová, víťazka ocenená zlatým medailónom ECPA (Združenia evanjelikálnych vydavateľstiev), píše už vyše dvadsať rokov. Jej knihy získali veľké množstvo cien a autorka si nimi získala srdcia miliónov čitateľov.

Názor kritikov

„Francine Riversová píše od srdca, aby sa dotkla sŕdc svojich čitateľov. Jej knihy sú povinným čítaním všetkých milovníkov kresťanskej beletrie...“ – BODIE THOENOVÁ, autorka knihy Keď Ježiš zaplakal, víťazka ôsmich cien združenia ECPA za kresťanskú beletriu

„Francine v každom z nás prebúdza túžbu po hlbšom, život meniacom spojení s Bohom. Nik, kto si prečíta jej knihy, už nezostane taký ako predtým.“ – DEBBIE MACOMBEROVÁ

„Počas ,sledovania‘ boja Hadaše a Atreta s nástrahami prvého storočia sa naučíme zvládať podobné situácie v dvadsiatom prvom storočí. ,Kostýmy‘ sa môžu meniť, ale náš víťazný Pán sa nikdy nezmení.“ – ANGELA HUNTOVÁ, autorka knihy Nevyzerá prirodzene