Šľachtická rošáda

Recenzia z blogu

Keď sa mi dostala kniha Šľachtická rošáda od Kristi Ann Hunterovej do rúk, zaujala ma hneď nádhernou obálkou. Dáma, ktorá je tam zobrazená priam stelesňuje hlavnú hrdinku Mirandu. Pôsobí na mňa elegantne, vznešene – ako žena so silnou osobnosťou.

Samotný román som čítala s neskutočnou radosťou. Hlavná hrdinka mi imponovala najmä hravosťou, ktorú však musí kvôli striktnej výchovy svojej matky ukrývať pod maskou vznešenej dámy. Jej nemotornosť v niektorých pasážach knihy pôsobila vtipne, ba priam rozkošne, naozaj v istých momentoch som si myslela, že čítam nejakú komickú – niestami až tragikomickú knihu.

Hlavná hrdinka je skutočne rozmanitá osobnosť vzhľadom na svoje pochmúrne myšlienky v téme jej vydaja. Žena v jej rokoch sa v tomto období už začínala nazývať starou dievkou a ona si to viac než isto uvedomovala. Tieto pocity sa umocňovali najmä tým, že jej krásna mladšia sestra už bola vo veku, kedy sa zaujímaví pytači točili okolo nej a nie okolo Mirandy. Myšlienky a pocity s ktorými sa nemohla verejne vyrovnať vkladala do listov pre istého muža, ktorého nikdy nestretla. Tieto listy mi pripadali ako druh rebélie, ktorú si mohla dovoliť. Jej konanie mi pripadalo neskutočne dievčenské a pochabé, čo ale myslím v pozitívnom zmysle slova. Myslím, že nejednej mladej dáme, i v týchto časoch by imponovalo si takto dopisovať s nejakým vysneným mladíkom i keď v dnešnej technologickej dobe by to pripomínalo skôr prežitok.

Veľmi sympatické bolo aj to, ako sa Miranda snaží stotožniť s myšlienkou, že ak by aj ostala naveky slobodná, nič tak hrozné sa vlastne nestane. Mohla by byť napríklad dobrou tetou svojich neterí a synovcov, o čo prosí Boha. Na druhej strane však v slabšej chvíli prosí Boha o opak. Je úplne normálne, že žena túži po vlastnej rodine, ale pokora s akou sa skutočne snaží prijať Božiu vôľu je krásna. Jej hrdina je však bližšie než si ona sama myslí.

Knihy milujem najmä preto, že púšťajú uzdu fantázií, a tá moja v tomto hrala na plné obrátky. Muž, ktorý bol Mirandinou láskou sa mi páčil, akoby mal byť pre mňa. Vysoký, urastený, tajomný a nežný…kombinácia viac ako vhodná pre každú ženu. Pasáže, v ktorých sa tieto osoby nachádzajú blízko seba boli krásne, plné napätie, očakávaní.

Knihu Šľachtická rošáda som hltala, čítala sa sama, bolo ťažké ju odložiť nabok. Verím, že každý komu sa dostane do rúk bude zdieľať podobné pocity.

Autor recenzie: Zuzana Farkašová

Vydavateľská anotácia

Lady Miranda Hawthorne je lady, ako sa patrí, hoci v kútiku duše by veľmi chcela byť odvážna a bezstarostná. Vo svojich dvadsiatich rokoch je v očiach spoločnosti už beznádejnou starou dievkou. Svoje najvnútornejšie pocity nevylieva do denníka, ale píše listy starému priateľovi svojho brata – vojvodovi, ktorého nikdy nestretla, len o ňom počula, a nemá v úmysle mu ich nikdy poslať. Medzitým sa spriatelí s Marlowom, bratovým novým komorníkom, a aj keď sa túži oslobodiť od obmedzení svojho postavenia, zaľúbiť sa do sluhu sa je aj pre ňu príliš veľkou vzburou.

Keď Marlow jeden z listov náhodou objaví a pošle ho nič netušiacemu vojvodovi, Miranda je zdesená. Vojvoda ju však prekvapí – list jej vráti a zdôverí sa jej s vlastnými pocitmi. A zrodí sa ich vzťah na diaľku. Neistota prameniaca z doterajšieho nedostatku nápadníkov sa zmení na zmätok z rastúcich pocitov k dvom mužom – k jednému, ktorého nikdy nestretla, a k druhému, na ktorého sa môže spoľahnúť, ale ktorého správanie je čoraz zvláštnejšie. Keď sú však v ohrození štátne tajomstvá, do ktorých je zapletený aj Marlow, jedna vec je Mirande jasná: vôbec jej nie je jedno, ako sa to skončí s Hawthornovcami a s tými, na ktorých jej rodine záleží.

Názor kritikov

„Kristi Ann Hunterová nám priniesla podmanivý príbeh z regentského obdobia …“ Jenifer McQuiston, autorka New York Times bestsellerov.