Päť cirkevných prikázaní

Katolícka Cirkev vydáva svoje prikázania z moci, ktorú jej dal Boh. Toto právo vyplýva zo slov Ježiša Krista: „Keby ani ich nepočúvol, povedz to Cirkvi. A keby ani Cirkvi nechcel poslúchnuť, nech ti je ako pohan a mýtnik. Veru, hovorím vám: Čo zviažete na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažete na zemi, bude rozviazané v nebi“ (Mt 18, 17–18).

„Ak sme konaním skutkov kajúcnosti skrotili svoje telesné vášne, je potrebné, aby sme odstránili všetko zlé, čo sme na sebe zbadali. A tak sa budeme môcť úplne otvoriť Kristovi, ktorý neustále klope na naše dvere. Je čas otvoriť mu a privítať ho vo svojom srdci. K tomuto nás nabáda štvrté cirkevné prikázanie: Aspoň raz v roku sa vyspovedať a vo Veľkonočnom období prijať Oltárnu Sviatosť.

O tejto životne dôležitej potrebe veriaceho kresťana katolíka Cirkevný zákonník hovorí v kánone 920 toto: § 1. „Každý veriaci po prvom prijatí najsvätejšej Eucharistie je povinný aspoň raz do roka pristúpiť k svätému prijímaniu.„ § 2. „Toto prikázanie sa musí splniť vo veľkonočnom období, ak sa z oprávneného dôvodu nesplní v priebehu roka v inom čase.“ Príprava na Eucharistiu a prijatie sviatosti zmierenia Toto prikázanie na jednej strane zabezpečuje prípravu na Eucharistiu prijatím sviatosti zmierenia,ktorou pokračuje dielo obrátenia a odpustenia začaté v krste.

Na druhej strane zaručuje minimum prijatia Pánovho tela a krvi v súvislosti s veľkonočnými sviatkami, ktoré sú počiatkom a stredom kresťanskej liturgie. Ak by niekto tvrdil, že nepotrebuje prijať sviatosť zmierenia, čiže spoveď, tomu svätý Ján apoštol odpovedá: „Ak hovoríme, že nemáme hriech, klameme sami seba a nie je v nás pravda. Ale ak vyznávame svoje hriechy, on je verný a spravodlivý: odpustí nám hriechy a očistí nás od každej neprávosti" (1 Jn 1,8–9)."