Medonosná sestra

Recenzia: Pavol Korba, od roku 1997 člen minoritného rádu kapucínov, po knižnom debute Tanec o dušu (2009) sa predstavuje ďalšou zbierkou, nazvanou podľa básne Medonosná sestra.

Útla zbierka obsahuje 41 krátkych básní, pričom niektoré z nich svojou fragmentárnosťou a striedmou formou vyjadrenia nadobúdajú skôr podobu bonmotov. V zbierke sa však objavujú i básne bez výraznejšej pointy. Korba vo veľkej miere využíva autorskú skratku, na jej úkor básne ostávajú útržkovité až torzovité. Čitateľa častuje značnou dávkou sentimentu, texty sú presýtené zbytočnými eufemizmami. Možno povedať, že vzhľadom na náboženské zázemie autora sa v zbierke ocitajú prevažne motívy podobného filozofického ladenia, vo veršoch je prostredníctvom alúzií na Bibliu prítomná i intertextovosť (Šavol – por. Sk 9, 4; Moderná Mária Magdaléna).

Korba sa kriticky vyjadruje najmä k vyprázdneným pseudohodnotám súčasnej konzumnej spoločnosti (Santa Klaus; Hip a je tu hop;...), nevyhýba sa ani tematike lásky, ktorá neraz skĺzava do rozprávkovosti. V knihe sa vedľa seba nachádzajú svetské i náboženské námety, výrazovo i motivicky je pomerne nehomogénna. Napriek tomu, že Medonosná sestra je už druhou autorovou zbierkou, ide o nevyhranené, nevyrovnané dielo.