2CD: Musica Hradekiensis

Hudobný život bol v rámci tzv. stredoslovenského hudobno-kultúrneho okruhu podľa doterajšieho bádania hudobnej historičky Dr. Dariny Múdrej, najrozvinutejší najmä v materiálne dobre zabezpečených mestách Zvolenskej, Hontianskej a Tekovskej stolice. Pestovanie hudby na Liptove bolo, podobne ako na Orave, s ohľadom na horšiu hospodársku situáciu skromnejšie a sústreďovalos a najmä v Ružomberku, Liptovskom Mikuláši a v Liptovskom Hrádku.

Na základe výskumov uskutočnených v priebehu poslednej dekády mal najaktívnejší hudobný život práve Liptovský Hrádok, ktorý zaznamenal v posledných dekádach 18. Storočia všestranný rozvoj vďaka aktivitám prefekta hrádocko-likavského komorského panstva Františka Wisnera z Morgensternu. Patrilo medzi ne aj založenie lesníckej školy, prvej inštitúcie svojho druhu v Uhorsku.

V októbri roku 2004 bol na rímskokatolíckej fare v Liptovskom Hrádku objavený neznámy hudobný fond z obdobia klasicizmu (po spracovaní dostupný na www.rism.info), ktorého vznik a obsah možno na základe aktuálneho poznania datovať do 2. polovice 18.storočia a do prvých desaťročí 19. storočia. Okrem sakrálnych diel dobových autorov, vrátane skladateľov pôsobiacich na území dnešného Slovenska (Zimmermann), zbierka hudobnín obsahuje aj chrámové kompozície vrcholných predstaviteľov viedenského klasicizmu (Haydn, Mozart) a tvorbu neznámych hudobníkov lokálneho významu.

Hudba v miestnom chráme znela v podaní profesorov a žiakov hrádockej lesníckej školy, ktorí mali hodiny hudobnej teórie a nástrojovej hry aj v rámci svojho rozvrhu. Viac základných informácií možno nájsť v monografii Z minulosti Liptovského Hrádku (Tranoscius, 2006) kolektívu autorov Peter Vítek, Slavko Churý a Andrej Šuba.

„Zručnosť chovancov v hudbe“ zmieňujú s obdivom viaceré dobové pramene. Súbory Solamente naturali a Musica aeterna pripravili v minulosti v spolupráci s muzikológom Andrejom Šubom viacero programov z hrádockého fondu, ktoré zazneli nielen v Lipt. Hrádku, ale aj v Bratislave. Predkladaný projekt by bol však prvou nahrávkou dokumentujúcich hudobnú minulosť Liptova. Na CD by sa objavili duchovné árie, motetá pre sóla i zbor od L. Hoffmana, C. Dittersa z Dittersdorfu, F. Kauera, V. Kalousa, A. Bengraffa, J. K. Vaňhala, A. Zimmermanna, Brixiho a niekoľkých anonymných autorov, ako aj žiakov a profesorov hrádockej školy. Ide repertoár, ktorý by bol zaznamenaný v novodobých premiérach a dokumentoval by úroveň hudobného života na Slovensku v 18. storočí. Nestor slovenskej muzikológie Jozef Kresánek povedal, že každé muzikologické poznanie by malo smerovať k hudobnému zážitku, v prípade projektov súboru Solamente naturali sa tak deje pravidelne

CD 1

1. Johannes LOHELIUS Huc adeste piae mentes (SK-LH 48) | Offertorium de B(eata) M(aria) V(irgine) / et dequocunque Sancto
2. Carl Franz PROCHÁSZKA O salutaris Hostia! (SK-LH 63) | Offertorium zum Fronleichnams Fest
3. Michael HAYDN Tantum ergo (SK-LH 21) | (Lasset uns dann würdig ehren / Deutscher Messe MH 560)
4. Ignaz HOLZBAUER Mei cordis o lux adorata (SK-LH 42)
5. Jíři Ignác LINEK Intrade zur Krönung Maria Theresias 1743
6. Luigi BOCCHERINI Tantum ergo (SK-LH 25)
7. BRIXI Aeterna Christi munera (SK-LH 35) | Aria ex D
8. Anton ZIMMERMANN Regina caeli MúdZi VIII/4:G1 (SK-LH 72)
9. NOVOTNY Tantum ergo (SK-LH 26)
10. HAYDN O aeviterna Trinitas (SK-LH 36) | Aria de SS Trinitate
11. Spagnioletta (f 47R)

CD 2

1. Fanfare Franz Joseph I. Kaiser von Österreich
2. Wenzel MÜLLER Quid prodest mundi gloria (SK-LH 80)
3. Johann Baptist VANHAL Haec est dies exoptata (SK-LH 56) | Motteto in G / Pro omni Festivitate
4. Václav KALOUS Salve Regina (SK-LH 71)
5. Carl Ditters von DITTERSDORF Ave maris stella (SK-LH 37) | Motteto in B / De B(eata) M(aria) V(irgine)
6. Fanfare Johann, Fürst von und zu Lichtenstein
7. Joseph BENGRAF Justus germinabit (SK-LH 64) | Motteto de Martyre
8. Ferdinand KAUER O nomen Jesu (SK-LH 38) | Aria ex B / De Nomine Jesu
9. Fanfare Mässiges Zeitmass
10. Josef SCHREIER Gloria in excelsis Deo / Tato! Tato! Či spiš? (SK-LH 83) | Pastorella ex D
11. Fanfare Graf Julius Andrássy von Cs. Sz. Kiraly und Krásna Hôrka