Mária. Volá sa Mária

Smädnému dám zadarmo z prameňa živej vody. (Zjv 21, 6)

Dostala som list od priateľky. Navrhovala mi, aby som napísala spomienky na čas, ktorý som prežila na Slovensku s Rómami. List aj návrh ma prekvapili o to väčšmi, že sme už roky neboli v kontakte. „Neviem, či je to môj nápad,“ napísala, „alebo za tým väzí niečo iné...“

Zo Slovenska som odišla už pred siedmimi rokmi. Nikdy som nepomyslela, že by som si z toho, čo som tam zažila, niečo zapísala. Ale pretože to bolo pre mňa také nové a aj ja som sa v duchu pýtala, či v jej žiadosti nekoná Boh, vzala som jej oslovenie vážne a zaumienila som si, že ponuku zvážim.

S priateľkou Marianou sme sa spoznali, keď ma po príchode do Bratislavy učila po slovensky, a tak som sa cítila zaviazaná. V Bratislave, Jarovniciach, v Brezne a Sečovciach som ako malá sestra Ježišova pôsobila osemnásť rokov. Všetko sa mi v okamihu vrátilo. Mnohé tváre, mená a miesta som mala živo pred očami, akoby som ich videla len včera. Aké hlboké korene som tam zapustila!