Lumen fidei

Odporúčame: Encyklika Laudato si' pápeža Františka.

Prvú encykliku pápeža Františka robí osobitou fakt, že symbolicky prepája dva pontifikáty. Text z podstatnej časti vyšiel z pera Benedikta XVI., ktorý svoj prvý rukopis takmer stihol dokončiť. Vydaná encyklika však už nesie podpis jeho nástupcu. Pápež František v úvode encykliky priznáva autorstvo textu svojmu predchodcovi, keď píše: „Som mu za to hlboko vďačný. V Kristovom bratstve sa ujímam jeho vzácneho diela, pričom k textu pridávam niektoré ďalšie príspevky. Petrov nástupca, včera dnes i zajtra, je totiž stále povolávaný „upevňovať bratov“ v tom nesmiernom dare viery, ktorý Boh dáva ako svetlo na každodennú cestu“ (LF 7).

Prvá encyklika pápeža Františka je venovaná téme viery, ako to vyjadruje jej názov Lumen fidei (Svetlo viery). Je adresovaná biskupom, kňazom, diakonom, zasväteným osobám a všetkým veriacim laikom. Svätý Otec ju podpísal na slávnosť sv. Petra a Pavla 29. júna 2013. Obsahom korešponduje s Rokom viery, ktorý vyhlásil Benedikt XVI. a ktorého slávenie pokračuje so súčasným Svätým Otcom Františkom. Vyše 80 - stranová encyklika je rozvrhnutá do štyroch kapitol. Názov každej z nich tvorí motto v podobe biblického citátu.

Prvá časť nesie názov „Uverili sme v lásku“ (1 Jn 4,16). Hovorí o viere z pohľadu jednotlivca a z pohľadu dejín. Predstavuje vieru ako dlhú cestu, pričom sleduje Abraháma a ďalšie veľké postavy viery, zamýšľa sa aj nad pokušeniami neviery a idolatrie. Vieru vysvetľuje ako spoľahnutie sa na Boha, ktorý je vo svojom vzťahu k nám spoľahlivý, pričom najvyšším vyjadrením tejto spoľahlivosti je život Ježiša Krista.

Mottom druhej časti encykliky sú slová proroka Izaiáša: „Ak neuveríte, neporozumiete“ (por. Iz 7,9). Encyklika vysvetľuje vzťah viery k pravde a osobitný charakter poznávania vierou, pri ktorom viera vystupuje v spojení s láskou. Človek sa prijatím Božieho daru lásky stáva schopným vnímať svet novými očami. Na základe Jánovho evanjelia encyklika vysvetľuje rozličné úlohy, ktoré pri poznávaní vierou zohráva zrak a sluch. Ďalej podrobnejšie hovorí o vzťahu viery a rozumu a o úlohe viery v teológii.

Tretia časť je venovaná otázke odovzdávania viery. Nadpis „Odovzdávam vám to, čo som prijal“ je prevzatý z listu sv. Pavla Korinťanom (por. 1 Kor. 15, 3). Cirkev je tu charakterizovaná ako Matka, ktorá nás učí rozprávať jazykom viery, pričom vzťah jednotlivca „ja“ nadobúda aj rozmer spoločenstva „my“. „Kto verí, nikdy nie sám“, - hovorí encyklika (LF 39) a ďalej konkretizuje prostriedky, ktorými sa uskutočňuje odovzdávanie viery. Sú to najmä sviatosti, Vyznanie viery, Modlitba Pána a Desatoro. Tretiu kapitolu uzatvára téma jednoty a celistvosti viery.

Posledná, štvrtá časť, nesie názov „Boh im pripravuje miesto“ (por. Hebr. 11,16). Zameraná je na sociálny rozmer viery, na jej úlohu v službe spravodlivosti, pokoja a spoločného dobra. Viera sa tu predstavuje ako základ pre jednotu ľudstva, ktorá sa rúca, ak je postavená iba na kritériách užitočnosti. Viera totiž umožňuje vzájomné odpustenie a potvrdzuje víťazstvo dobra nad zlom. Konkrétnejšie sa encyklika venuje úlohe viery ako základu pre rodinný a manželský život. Pri uvažovaní nad úlohou viery ako posily v utrpení sa encyklika dostáva k téme kresťanskej nádeje a radosti a vrcholí v poukaze na dynamizmus viery, nádeje a lásky vo vzájomnom prepojení

Záver štvrtej časti tvorí pohľad na Pannu Máriu, u ktorej putovanie viery Starého zákona dospieva až k pohľadu na samotného vteleného Božieho Syna. Bodkou za encyklikou Lumen fidei je modlitba k Panne Márii ako Matke Cirkvi a Matke našej viery.

(zdroj: tkkbs.sk)