Filokalia

Svätí učitelia duchovného života nám nezakrývajú, že cesta k spáse je jednoduchá. Každému ponúkajú tú istú mapu k cieľu, tie isté prostriedky duchovného života, nech už ide o kňazov a mníchov alebo o ľudí zo sveta. Evanjelium je to isté pre každého človeka a jeho prikázania sú záväzné pre každého.Svätí otcovia nám ponúkajú praktickú skúsenosť, ako žiť život s Kristom, aby nám uľahčili náš duchovný zápas. Som presvedčený, že Cirkev musí sprostredkovať túto ich duchovnú múdrosť kresťanom súčasnej doby. Mnohí ju s radosťou príjmu. Mnohí ju môžu síce odmietnuť, ale môžu sa k nej vrátiť v čase, keď iné cesty sa ukážu ako slepé uličky.

Kniha bola vydaná pri príležitosti:65. výročia narodenia Mons. Milana Chautura CSsR (4. septemnber 1957)30. výročia vysvätenia za pomocného prešovského biskupa (29. február 1992)25. výročia menovania za apoštolského exarchu pre novovytvorený Apoštolský exarchát katolíkov byzantského obradu v Košiciach (21. január 1997).

Reflexie a komentáre. Stúpajúci záujem o diela svätých otcov napovedá o hľadaní zdrojov, ktoré by uspokojili duchovný smäd súčasného človeka. Poučenia púštnych otcov a matiek v sebe obsahujú skoncentrovanú skúsenosť stoviek svätých asketikov, ktorí opustili všetko, aby našli vzácnu perlu. Azda najznámejším dielom, ktoré ponúka ich múdrosť, je Filokalia. Menej známym je rozsiahle dielo pod názvom Evergetinos, ktoré sa síce líši svojou štruktúrou, ale ostáva vzácnym zdrojom inšpirácie pre praktický duchovný život nielen pre tých, ktorí žijú za múrmi monastierov. Autorom zbierky Evergetinos je mních Pavol (+1054), zakladateľ Monastiera Dobrodinky (grécky: Evergetinos) v Konštantínopole. Podľa mena monastiera mních Pavol dostal prívlastok Evergetinos a toto meno bolo dané aj jeho dielu. Evergetinos bolo prvýkrát publikované tlačou v roku 1783 zásluhou svätého Nikodema a svätého Makária, ktorí stáli aj za publikovaním gréckej Filokalie. Ide o praktického sprievodcu pre očistenie mysle, uzdravenie vášní a náklonností k hriechu a pre dosiahnutie vnútornej premeny, ktorá je cieľom kresťanského života a spásy. Človeku ukazuje jednotlivé kroky na ceste k zbožšteniu - theosis.

Každý z nás si rád prečíta alebo vypočuje pekný a poučný príbeh, nejakú udalosť alebo skúsenosť. Je to ako živý kvet, na ktorom je ešte kvapka rannej rosy a jeho vôňa naplní nielen zmysly, ale aj srdce človeka. Dôležité je, aby príklad poukazoval na skutočný život, aby obsahoval pravdu, ktorá nás obohatí.O čo skôr každý kňaz rád siahne po zbierke nových príkladov a citátov, ktoré môžu obohatiť jeho kazateľskú činnosť. Homília je familiárnym rozhovorom, rečou od srdca k srdcu. Je predĺžením evanjelia, teda slovom, ktoré dáva život. Chce aj katechizovať a poučiť, ale nie formou vedeckej prednášky. Abstraktné pravdy chce priblížiť pomocou príkladu. Keď sa pozrieme na Ježiša Krista vidíme, že veľké tajomstvá viery nám odovzdal v pútavých podobenstvách, často využíval príklady a obrazy z bežného života či z prírody. Aj apoštoli si počínajú podobne, teda naratívne a obrazotvorne. Čím lepší učiteľ, tým viac dokáže veľké veci povedať pútavo, tak, že sa dajú predstaviť, sú oslovujúce a tí, ktorým sú určené vidia, že súvisia s ich životom.Otec Miron Keruľ-Kmec sa už dlhodobo venuje kazateľskej, homiletickej činnosti nielen ako kňaz pri liturgických sláveniach, ale aj v printovej či audiovizuálnej podobe. Je to jedna z foriem jeho služby blížnym, za ktorú sme mu veľmi vďační. Nielen kňazi, ale aj laickí veriaci. Po predchádzajúcom vydaní podobnej zbierky sa mu ozvalo aj mnoho laikov, ktorí mu povedali, že z toho čerpajú veľa povzbudenia v duchovnom živote. To bolo niečo, čo neočakával. Preto verím, že aj teraz bude toto jeho rozsiahle dielo slúžiť mnohým na povzbudenie vo viere. Príklady a citáty vychádzajú v novom a rozšírenom vydaní v štyroch zväzkoch. Kvôli prehľadnosti sú jednotlivé témy zoradené podľa abecedy. Môžeme vnímať pracovitosť otca Mirona, pretože zozbierať takéto množstvo príkladov a citátov nie je jednorazová záležitosť, ale dlhodobá práca. Svoj život žije „homileticky“, teda má otvorené oči, uši i srdce, aby to, s čím sa v živote stretne, čo číta, vidí a počuje, zapísal a ponúkol iným, veď život nám ponúka príklad za príkladom, ba je jedným veľkým príkladom a zázrakom.Svätý Justín mučeník píše, že v liturgickom slávení za jeho čias po čítaní Božieho slova „predsedajúci v príhovore napomína a povzbudzuje do nasledovania takých skvelých vecí“ (KKC 1345). A Svätý Otec František v apoštolskej exhortácii Evangelii gaudium uvádza: „Príťažlivý obraz dokáže spôsobiť, že ľudia posolstvo počúvajú ako niečo, čo im je známe, blízke, možné, spojené s ich vlastným životom. Dobre použitý obraz môže ľuďom pomôcť vychutnať posolstvo, ktoré chceme odovzdať; prebúdza v nich túžbu a motivuje vôľu v duchu evanjelia. Dobrá homília, ako mi hovorieval starý učiteľ, musí obsahovať «myšlienku, pocit, obraz»“ (EG 157). Nech nám v tom pomáha aj táto zbierka príkladov a citátov.Verím, že toto dielo si bez problémov nájde svojich čitateľov, ktorých obohatí o nové perspektívy viery. Podobne, ako nás povzbudia tieto príklady a citáty, nech sa aj náš kresťanský život stane príkladom a povzbudením pre iných.– Mons. Ľubomír Petrík, protosynkel Prešovskej archieparchie

Publikácia Mirona Keruľ-Kmeca s názovom Z múdrosti otcov - Apríl je brožúrka, ktorá prináša poučenia svätých učiteľov duchovného života na každý deň v mesiaci apríl. Jednému dňu je venovaná jedna strana so zamyslením niektorého zo svätých otcov, na konci ktorého je vždy otázka, prípadne viacero otázok ako podnet na ďalšie rozjímanie.Svätí otcovia nás učia modliť sa, myslieť a žiť kresťanským spôsobom. Svoju múdrosť nadobudnutú vlastnou skúsenosťou počas duchovných zápasov ponúkajú nasledujúcim generáciám. Aplikácia ich skúseností do nášho bežného života nám pomôže istejšie a rýchlejšie kráčať po ceste spásy.

Osvojenie si tohto asketického prostriedku skutočne prináša veľké ovocie. Hovorí sa, že ak niekto začne čítať svätých otcov, tak jeho život už nikdy nebude taký, ako predtým. Je to pravdivé tvrdenie. Evanjelium a náuku svätých učiteľov duchovného života sa nedá čítať bez toho, aby sme popritom nepodstúpili drámu rozhodovania pre večný život alebo večnú smrť. Ak by sme sa o to predsa pokúsili, tak tento akt by bol len výsledkom nášho predchádzajúceho rozhodnutia, ktoré sa vyhýba napĺňaniu Božej vôle.

Reflexie a komentáre. Stúpajúci záujem o diela svätých otcov napovedá o hľadaní zdrojov, ktoré by uspokojili duchovný smäd súčasného človeka. Poučenia púštnych otcov a matiek v sebe obsahujú skoncentrovanú skúsenosť stoviek svätých asketikov, ktorí opustili všetko, aby našli vzácnu perlu. Azda najznámejším dielom, ktoré ponúka ich múdrosť je Filokalia. Menej známym je rozsiahle dielo pod názvom Evergetinos, ktoré sa síce líši svojou štruktúrou, ale ostáva vzácnym zdrojom inšpirácie pre praktický duchovný život nielen pre tých, ktorí žijú za múrmi monastierov.

Cesta k spáse nie je jednoduchá. Na tejto ceste však nie sme sami - Miron Keruľ-Kmec nám v publikácii Z múdrosti otcov - August sprostredkúva pomoc svätých učiteľov duchovného života, ktorí každému hľadajúcemu ponúkajú tie isté prostriedky a to isté evanjelium, aplikovaním ktorých môžeme po malých krôčikoch deň po dni napredovať na našej ceste s nádejou, že spoľahlivo a bezpečne dorazíme do cieľa.Z múdrosti otcov - August je brožúrka, ktorá obsahuje poučenia svätých učiteľov duchovného života na každý deň v mesiaci august. Jednému dňu je venovaná jedna strana so zamyslením niektorého zo svätých otcov.

Zriadenie farskej knižnice je jednoduchým projektom, ktorý si nevyžaduje veľa úsilia, ale v priebehu rokov, prináša veľké požehnanie pre celé farské spoločenstvo. Dokonca aj tí, ktorí nesiahnu po žiadnej knihe, majú z nej úžitok. Sú pozdvihnutí tými, ktorí skrze duchovné čítanie postúpili v duchovnom dozrievaní a tak sa stali požehnaním pre všetkých okolo nich.

Cesta k spáse. Cestu k autentickému životu s Bohom, ktorá by viedla k svätosti, hľadá mnoho veriacich. Vhodným spôsobom je napodobňovanie života veľkých svätých z dávnejších dôb, pretože aj v minulosti Cirkev čelila podobným situáciám a krízam, aké zažívame v súčasnej dobe.Miron Keruľ-Kmec pociťoval potrebu duchovného programu, ktorý by zabezpečoval neustálu duchovnú formáciu v každodennom živote veriacich svojej eparchie. Zostavil preto publikáciu s názvom Ako sa vnás začína kresťanský život, v ktorej sa delí s myšlienkami nad dielom Cesta k spáse svätého Teofana Zatvornika. Svoje poznatky využíva na duchovné sprevádzanie jednotlivcov, ale aj mladých manželských párov. Nasledovanie učenia tohto svätého muža umožňuje systematické uvádzanie do umenia duchovného života a odhaľuje dôležité duchovné zákonitosti potrebné pre zdravý duchovný rast.Autorovou nádejou je, že toto zdieľanie príprav na duchovné sprevádzanie podľa svätého Teofana prinesie úžitok mnohým.

Svätí učitelia duchovného života nám nezakrývajú, že cesta k spáse je jednoduchá. Každému ponúkajú tú istú mapu k cieľu, tie isté prostriedky duchovného života, nech už ide o kňazov a mníchov alebo o ľudí zo sveta. Evanjelium je to isté pre každého človeka a jeho prikázania sú záväzné pre každého.Svätí otcovia nám ponúkajú praktickú skúsenosť, ako žiť život s Kristom, aby nám uľahčili náš duchovný zápas. Som presvedčený, že Cirkev musí sprostredkovať túto ich duchovnú múdrosť kresťanom súčasnej doby. Mnohí ju s radosťou príjmu. Mnohí ju môžu síce odmietnuť, ale môžu sa k nej vrátiť v čase, keď iné cesty sa ukážu ako slepé uličky.

Publikácia Mirona Keruľ-Kmeca s názovom Z múdrosti otcov - September je brožúrka, ktorá prináša poučenia svätých učiteľov duchovného života na každý deň v mesiaci september. Jednému dňu je venovaná jedna strana so zamyslením niektorého zo svätých otcov, na konci ktorého je vždy otázka, prípadne viacero otázok ako podnet na ďalšie rozjímanie.Svätí otcovia nás učia modliť sa, myslieť a žiť kresťanským spôsobom. Svoju múdrosť nadobudnutú vlastnou skúsenosťou počas duchovných zápasov ponúkajú nasledujúcim generáciám. Aplikácia ich skúseností do nášho bežného života nám pomôže istejšie a rýchlejšie kráčať po ceste spásy.

V pastoračnej činnosti majú pohreby veľký význam. Pohrebný príhovor je z toho hľadiska dôležitým prvkom v pohrebnom obrade, pretože má prehĺbiť v človeku pohľad viery na ľudský život. Mať po ruke niekoľko myšlienok preto padne vhod každému kazateľovi. Každý takýto pohrebný príhovor môžeme doplniť aj vhodným príkladom. Práve ním môžeme lepšie vyjadriť niektorú náboženskú pravdu, alebo niečo pripomenúť zo života toho alebo tej, ktorým vzdávame poslednú úctu. Možno práve ním dokážeme niekoho osloviť alebo posilniť jeho vieru.

Publikácia Mirona Keruľ-Kmeca s názovom Z múdrosti otcov - Máj je brožúrka, ktorá prináša poučenia svätých učiteľov duchovného života na každý deň v mesiaci máj. Jednému dňu je venovaná jedna strana so zamyslením niektorého zo svätých otcov, na konci ktorého je vždy otázka, prípadne viacero otázok ako podnet na ďalšie rozjímanie.Svätí otcovia nás učia modliť sa, myslieť a žiť kresťanským spôsobom. Svoju múdrosť nadobudnutú vlastnou skúsenosťou počas duchovných zápasov ponúkajú nasledujúcim generáciám. Aplikácia ich skúseností do nášho bežného života nám pomôže istejšie a rýchlejšie kráčať po ceste spásy.

Svätý Izák Sýrsky sa narodil začiatkom 7. storočia v Beth Qatraye, v provincii na severovýchodnom pobreží Arabského polostrova. Nadobudol solídne vzdelanie v biblistike a patristike, stal sa mníchom a učiteľom. V roku 676 bol vysvätený za biskupa v Ninive. Po piatich mesiacoch biskupskej služby odstúpil a utiahol sa na horu Matout v oblasti Beth Huzaye a viedol život modlitby a tichosti po mnoho rokov, kým ho staroba neprinútila vstúpiť do monastiera Rabban Shabur, kde skončil svoj pozemský život a bol tam aj pochovaný.Aj keď máme málo historických informácií o jeho živote, predsa ho dobre poznáme z jeho diela. Tohto biskupa, ktorý utiekol pred ľudskou slávou, preslávili jeho Asketické homílie už krátko po jeho smrti. Dielo bolo rýchlo preložené do viacerých jazykov a je dodnes považované za jednu z najlepších učebníc duchovného života.Svätý Izák Sýrsky píše zo svojej duchovnej skúsenosti. Preto sú jeho slová také silné. V jeho učení nie je nič abstraktné. Píše o živote v stíšení, ktorý žil sám, a aj o tom, čo počul od druhých, ktorí žili podobným životom. Sprostredkovanie tejto duchovnej skúsenosti ukazuje čitateľovi odskúšanú cestu očisťovania srdca a mysle, rast v čnostiach, dosiahnutie čistej modlitby, ale predovšetkým spásy.Aj keď jeho dielo bolo primárne určené pre mníchov, ktorí sa rozhodli pre pustovnícky spôsob života, má mnoho čo poradiť každému kresťanovi, ktorý túži po svätosti. Svätý Nikodemus, ktorý zostavil slávnu zbierku učenia svätých otcov s názvom Filokalia, povedal, že to najlepšie patrí všetkým. To platí aj o Asketických homíliách svätého Izáka Sýrskeho.Toto som mal na mysli, keď som začal študovať jeho dielo. Z uvažovania nad jednotlivými odstavcami a niekedy aj vetami vznikali reflexie, ktoré som ponúkal skrze príhovory, homílie, individuálne duchovné vedenie, ale i formačné stretnutia veriacim našej farnosti. Neskôr sa stali podkladom pre reláciu Otcovia púšte vysielanou TV Logos. Mnohí spolu so mnou mohli potvrdiť často opakovanú múdrosť, že kto raz začne čítať svätých otcov, musí očakávať zmenu vo svojom živote. Dúfam, že čítanie týchto reflexií prinesie aj vám podobnú skúsenosť.

Publikácia Mirona Keruľ-Kmeca s názovom Z múdrosti otcov - December je brožúrka, ktorá prináša poučenia svätých učiteľov duchovného života na každý deň v mesiaci december. Jednému dňu je venovaná jedna strana so zamyslením niektorého zo svätých otcov, na konci ktorého je vždy otázka, prípadne viacero otázok ako podnet na ďalšie rozjímanie.Svätí otcovia nás učia modliť sa, myslieť a žiť kresťanským spôsobom. Svoju múdrosť nadobudnutú vlastnou skúsenosťou počas duchovných zápasov ponúkajú nasledujúcim generáciám. Aplikácia ich skúseností do nášho bežného života nám pomôže istejšie a rýchlejšie kráčať po ceste spásy.

Svätí učitelia duchovného života nám nezakrývajú, že cesta k spáse je jednoduchá. Každému ponúkajú tú istú mapu k cieľu, tie isté prostriedky duchovného života, nech už ide o kňazov a mníchov alebo o ľudí zo sveta. Evanjelium je to isté pre každého človeka a jeho prikázania sú záväzné pre každého.Svätí otcovia nám ponúkajú praktickú skúsenosť, ako žiť život s Kristom, aby nám uľahčili náš duchovný zápas. Som presvedčený, že Cirkev musí sprostredkovať túto ich duchovnú múdrosť kresťanom súčasnej doby. Mnohí ju s radosťou príjmu. Mnohí ju môžu síce odmietnuť, ale môžu sa k nej vrátiť v čase, keď iné cesty sa ukážu ako slepé uličky.

Prvá zbierka (82 homílií). Jeden z najznámejších pustovníkov sýrskej cirkvi Východu je svätý Izák z Ninive (613-700), ktorý sa podobne ako mnoho iných mystikov ukázal byť skutočnou ekumenickou postavou presahujúcou hranice cirkevných rozdelení. Jeho diela preložené do gréčtiny dvoma palestínskymi mníchmi v kláštore sv. Sábu v deviatom storočí, prvýkrát uverejnené v roku 1770, sú stále obľúbeným čítaním na hore Athos.Latinská verzia, ktorá vznikla medzi 12. a 13. storočím a počas 14. a 15. storočia, bola preložená do taliančiny, francúzštiny, katalánčiny, kastílčiny a portugalčiny. Napokon rumunský preklad pochádza z 18. storočia a neskôr nasledovali ďalšie preklady do moderných jazykov, až po japončinu. Izákove spisy boli ocenené hlavne mníchmi a laikmi, ktorí patria do gréckeho a ruského sveta, ale aj vďaka latinskému prekladu bol až do 18. storočia veľmi obľúbeným autorom nielen v mníšskom prostredí západnej Cirkvi.Medzi mnohými duchovnými spisovateľmi Asýrskej Cirkvi Východu je Izák Sýrsky považovaný za jednu z najväčších autorít a tiež za jedného z najväčších kresťanských mystikov všetkých čias. Jeho spisy sa tešia veľkej obľube medzi kresťanmi Východu i Západu a to aj prostredníctvom mnohých prekladov do klasických a moderných jazykov (grécky, latinský, anglický, francúzsky, taliansky a iné).

Svätý Izák Sýrsky hovorí, že dar viery dáva človeku istotu v modlitbe skrze jeho dôveru v Boha. Pripomína však, že „táto istota nevyviera z vyznania človeka, ale z aktivity duše, ktorá nasleduje Božiu pravdu.” Dodáva, že „viera, ktorá dáva istotu dôvere, nie je nikdy nadobudnutá nepokrstenými alebo tými, ktorých myseľ je odvrátená od pravdy. Istota viery sa odhaľuje v duši v miere vznešeného spôsobu života tých, ktorí dbajú na uskutočňovanie Pánových prikázaní.”Modlitba teda nadobúda istotu a dôveru skrze milosť prijatú v krste a rastie podľa miery úsilia o napĺňanie evanjeliových prikázaní. Ten druhý zdroj nárastu istoty v modlitbe je azda potrebné bližšie vysvetliť. Keď sa človek usiluje s vážnosťou o dôsledné naplnenie evanjeliových prikázaní, veľmi rýchlo dôjde k spoznaniu mnohých vášní, ktoré do toho času skryto pôsobili v jeho srdci. Odkryje sa pred ním stav duše, ktorá je neraz tak zviazaná vášňami a zlými návykmi, že ju to robí neschopnou poslušnosti voči Božej vôli. Je to moment, kedy človek s veľkou pokorou a skrúšenosťou prichádza pred Pána, predkladá mu svoju slabosť a prosí o jeho milosrdenstvo a pomoc. Toto poznanie slabosti však dáva silu modlitbe, pretože je nesená pokorným srdcom. Tento stav dáva vzrast istote, pretože človek vníma svoju odkázanosť na Bohu, ktorý miluje človeka nekonečnou láskou. Čím viac človek pokročí v čnosti, tým viac nadobúda skúsenosť veľkého Božieho milosrdenstva a stále s väčšou odvahou sa k nemu obracia vo svojich prosbách.Svätý Izák Sýrsky nás učí tejto duchovnej zákonitosti na začiatku homílie, aby sme boli viac otvorení pre jeho poučenia, ktorými nás chce priviesť k nadobudnutiu tej potrebnej istoty a dôvery v živote modlitby.

Svätí učitelia duchovného života nám nezakrývajú, že cesta k spáse je jednoduchá. Každému ponúkajú tú istú mapu k cieľu, tie isté prostriedky duchovného života, nech už ide o kňazov a mníchov alebo o ľudí zo sveta. Evanjelium je to isté pre každého človeka a jeho prikázania sú záväzné pre každého.Svätí otcovia nám ponúkajú praktickú skúsenosť, ako žiť život s Kristom, aby nám uľahčili náš duchovný zápas. Som presvedčený, že Cirkev musí sprostredkovať túto ich duchovnú múdrosť kresťanom súčasnej doby. Mnohí ju s radosťou príjmu. Mnohí ju môžu síce odmietnuť, ale môžu sa k nej vrátiť v čase, keď iné cesty sa ukážu ako slepé uličky.

Reflexie a komentáre. Dielo Evergetinos uvádza čitateľa do umenia duchovného života prostredníctvom výberu z učenia mnohých svätých prvých desiatich storočí. Ide o praktického sprievodcu pre očistenie mysle, uzdravenie vášní a náklonností k hriechu a pre dosiahnutie vnútornej premeny, ktorá je cieľom kresťanského života a spásy. Človeku ukazuje jednotlivé kroky na ceste k zbožšteniu – theosis. Táto publikácia sa venuje 8. až 17. hypotéze, ktoré sa najprv dotýkajú stavu duše pred a po smrti a neskôr poukazujú na nutnosť odpútania sa od sveta. Reflexie a komentáre sú vlastne prípravou na online formačné stretnutia Filokalia Live (https://www.filokalia.sk/live/). Záznamy z predchádzajúcich stretnutí sú dostupné na podcaste Pramene.

V krátkej brožúrke Prečo a ako zriadiť farskú knižnicu, autor Miron Keruľ-Kmec objasňuje, aké sú výhody zriadenia farskej knižnice a či je to vôbec potrebné. Skutočne ak chceme kráčať na ceste za Ježišom a nezblúdiť na nej v dnešnom svete, farská knižnica poskytuje priestor pre stálu formáciu a evanjelizáciu.

Zachovaj pokoj srdca. Súčasnosť je pre ľudí veriacich v Boha časom veľkej skúšky viery. Počas pandémie bola (a stále je) naša dôvera v Boha vystavená skúške. Našu myseľ zaplavili pochybnosti a pocit nedostatku hmatateľnej ochrany od Boha. Často sa sami seba pýtame, či na nás Bohu záleží. Pravdou, ktorej by sme mali uveriť, je, že nikomu nezáleží na nás tak, ako jemu. Samotné evanjelium nás pozýva, aby sme mali úprimné srdce v kontakte s Bohom. Boguslaw Szpakowski, autor publikácie Čas skúšky, nás pozýva uvažovať o myšlienkach a emóciách počas náročnej doby pandémie. Povzbudzuje nás, aby sme všetky svoje životné skúsenosti zdieľali s Bohom, lebo len pri ňom a v ňom naše srdce nájde pokoj.

9.-16. týždeň po Päťdesiatnici. Táto zbierka príhovorov na všedné dni vznikla pred mnohými rokmi.Imprimatur bolo udelené vladykom Jánom Babjakom SJ, prešovským arcibiskupom a metropolitom, v roku 2004.Vplyvom rôznych okolností bola publikovaná iba malá časť týchto príhovorov v brožúrke Na každý deň. Dúfam že tento návrat k nedokončenému projektu poslúži inšpiráciou mnohým.

1.- 8. týždeň po Päťdesiatnici. Táto zbierka príhovorov na všedné dni vznikla pred mnohými rokmi.Imprimatur bolo udelené vladykom Jánom Babjakom SJ, prešovským arcibiskupom a metropolitom, v roku 2004.Vplyvom rôznych okolností bola publikovaná iba malá časť týchto príhovorov v brožúrke Na každý deň. Dúfam, že tento návrat k nedokončenému projektu poslúži inšpiráciou mnohým.

Každý z nás si rád prečíta alebo vypočuje pekný a poučný príbeh, nejakú udalosť alebo skúsenosť. Je to ako živý kvet, na ktorom je ešte kvapka rannej rosy a jeho vôňa naplní nielen zmysly, ale aj srdce človeka. Dôležité je, aby príklad poukazoval na skutočný život, aby obsahoval pravdu, ktorá nás obohatí.O čo skôr každý kňaz rád siahne po zbierke nových príkladov a citátov, ktoré môžu obohatiť jeho kazateľskú činnosť. Homília je familiárnym rozhovorom, rečou od srdca k srdcu. Je predĺžením evanjelia, teda slovom, ktoré dáva život. Chce aj katechizovať a poučiť, ale nie formou vedeckej prednášky. Abstraktné pravdy chce priblížiť pomocou príkladu. Keď sa pozrieme na Ježiša Krista vidíme, že veľké tajomstvá viery nám odovzdal v pútavých podobenstvách, často využíval príklady a obrazy z bežného života či z prírody. Aj apoštoli si počínajú podobne, teda naratívne a obrazotvorne. Čím lepší učiteľ, tým viac dokáže veľké veci povedať pútavo, tak, že sa dajú predstaviť, sú oslovujúce a tí, ktorým sú určené vidia, že súvisia s ich životom.Otec Miron Keruľ-Kmec sa už dlhodobo venuje kazateľskej, homiletickej činnosti nielen ako kňaz pri liturgických sláveniach, ale aj v printovej či audiovizuálnej podobe. Je to jedna z foriem jeho služby blížnym, za ktorú sme mu veľmi vďační. Nielen kňazi, ale aj laickí veriaci. Po predchádzajúcom vydaní podobnej zbierky sa mu ozvalo aj mnoho laikov, ktorí mu povedali, že z toho čerpajú veľa povzbudenia v duchovnom živote. To bolo niečo, čo neočakával. Preto verím, že aj teraz bude toto jeho rozsiahle dielo slúžiť mnohým na povzbudenie vo viere.Príklady a citáty vychádzajú v novom a rozšírenom vydaní v štyroch zväzkoch. Kvôli prehľadnosti sú jednotlivé témy zoradené podľa abecedy. Môžeme vnímať pracovitosť otca Mirona, pretože zozbierať takéto množstvo príkladov a citátov nie je jednorazová záležitosť, ale dlhodobá práca. Svoj život žije „homileticky“, teda má otvorené oči, uši i srdce, aby to, s čím sa v živote stretne, čo číta, vidí a počuje, zapísal a ponúkol iným, veď život nám ponúka príklad za príkladom, ba je jedným veľkým príkladom a zázrakom.Svätý Justín mučeník píše, že v liturgickom slávení za jeho čias po čítaní Božieho slova „predsedajúci v príhovore napomína a povzbudzuje do nasledovania takých skvelých vecí“ (KKC 1345). A Svätý Otec František v apoštolskej exhortácii Evangelii gaudium uvádza: „Príťažlivý obraz dokáže spôsobiť, že ľudia posolstvo počúvajú ako niečo, čo im je známe, blízke, možné, spojené s ich vlastným životom. Dobre použitý obraz môže ľuďom pomôcť vychutnať posolstvo, ktoré chceme odovzdať; prebúdza v nich túžbu a motivuje vôľu v duchu evanjelia. Dobrá homília, ako mi hovorieval starý učiteľ, musí obsahovať «myšlienku, pocit, obraz»“ (EG 157). Nech nám v tom pomáha aj táto zbierka príkladov a citátov.Verím, že toto dielo si bez problémov nájde svojich čitateľov, ktorých obohatí o nové perspektívy viery. Podobne, ako nás povzbudia tieto príklady a citáty, nech sa aj náš kresťanský život stane príkladom a povzbudením pre iných. Mons. Ľubomír Petrík, protosynkel Prešovskej archieparchie.

V súčasnosti narastá počet veriacich, ktorí hľadajú kľúč k autentickému životu s Bohom, ktorý vedie k svätosti. Hľadajú cestu ako napodobniť život veľkých svätých minulosti v tomto svete plnom zmätku, beznádeje a opovrhovania pravdou. Nie je však potrebné vynachádzať niečo nové. Cirkev v minulosti čelila podobným situáciám, a preto je potrebné hľadať návod u tých svätých, ktorí ukázali cestu z týchto kríz a stáli na začiatku vlny duchovnej obnovy.

Slovo z centra duchovnej formácieNáš život je už od chvíle počatia nasmerovaný na vývoj. Vyvíjame sa nielen fyzicky, ale aj psychicky a duchovne. Najprv nás nosia na rukách, potom chodíme po štyroch, robíme prvé kroky, vyslovujeme prvé slová a tak ďalej. Tieto vonkajšie prejavy ukazujú, že náš život má v sebe určitý dynamizmus. Vyvíjame sa v každej oblasti: fyzickej, psychickej i duchovnej. Keď sa vyskytne nejaká porucha, stagnácia, nedostatočný rozvoj, trpíme. Náš život túži po postupe. Žije v nás veľká túžba po „viac“. Aj vtedy, keď starneme a na našom čele sa objavujú vrásky, aj vtedy je náš život nasmerovaný na vývoj. Starnúce telo ho nemusí zastaviť. A čo viac, v priebehu rokov, keď telo vráskavie, myseľ i duch môžu stúpať na vrchol vývoja; dozrievame a stávame sa vnútorne integrovaní, naše psychické i duchovné ľudské hodnoty smerujú k plnosti. Integrujeme sa, keď naše ja je zjednocované okolo životného centra, tej plnosti, ktorá dáva zmysel a naplnenie všetkým častiam našej histórie a komponentom našej osoby. (A. Cencini)Dozrievanie a integrácia predpokladajú splnenie určitých podmienok. Aké sú to podmienky? Ako ich realizovať? O tom, okrem iného, hovoril počas formačného stretnutia v CFD psychológ, duchovný vodca otec Mieczyslaw Kožuch. Vďační autorovi publikujeme obsah jeho prednášok.Jednou z prvých podmienok dozrievania a integrácie osoby je poznanie seba. Otec Kožuch zdôrazňuje, že proces spoznávania sa vyžaduje trpezlivosť a námahu. Tvrdí, že je málo osôb, ktoré to dokážu robiť systematicky a vytrvalo. O to viac si treba položiť otázku, či sa snažíme spoznať sami seba. Poznanie však ešte nie je všetko. Je to len začiatok, bez ktorého nebude skutočný rast. Podobne ako bez diagnózy nebude skutočná liečba. Poznať seba má voviesť do odkrytia toho, čo je veľmi osobné, neopakovateľné, do spoznania toho, čo je vhodné pre moju osobnosť. Spoznanie našich vášní – hovorí otec Mieczyslaw – sa dotýka skôr oblasti našich pocitov, toho, čo nás ženie, poháňa, vedie stále vyššie a upevňuje našu osobnosť. Ďalšou podmienkou je byť v neustálej námahe a boji o niečo. Keď sa sféra pocitov oslabuje, máme si uvedomovať, že sme pozvaní k neustálej snahe realizovať to, čo vidíme a uznáme ako dôležité pre nás. Človek rastie cez rozhodnutia.Pozývame čitateľov prejsť spoločnú cestu s otcom Mieczyslawom, ktorá môže vniesť nové svetlo a múdrosť pre dozrievanie a integráciu našej osobnosti. Stojí za to prejsť túto cestu. Stojí za to venovať jej svoj drahocenný čas. Ide predsa o nás samých, o náš život prežívaný s vášňou a v plnosti.Krzystof Wons SDS

Veľkopôstne zamyslenia. Úvodné slovoKniha proroka Jonáša nám rozpráva, ako Boh poslal proroka Jonáša k Asýrčanom, nenávideným utláčateľom vyvoleného národa. Jonáš poznal Božiu dobrotu a predvídal, že ak Asýrčania budú robiť pokánie, uniknú Božiemu trestu. Myšlienka, že nepriatelia židovského národa by sa mohli stať predmetom Božieho milosrdenstva, zviedla ho k jeho nerozvážnemu činu, k úteku na západ. Ninive „bolo veľké mesto pred Bohom“ (2, 3) a Bohu na ňom veľmi záležalo, aby sa obrátilo. Boh urobil s prorokom zázrak, aby pochopil a splnil, čo mu Pán prikázal.„Ešte štyridsať dní a Ninive bude rozvrátené!“ (2, 4). S týmito slovami preto prorok Jonáš vstúpil do mesta Ninive, aby na Boží príkaz vyzval jeho obyvateľov k pokániu, pretože ich zloba vystúpila pred Pána (1, 2). Nato vyšiel z mesta a čakal, že bude svedectvom Božieho hnevu – zničenia obyvateľov tohto mesta.Obyvatelia mesta však uverili Božím slovám, začali sa postiť a robiť pokánie. Boh prijal pokánie a obrátenie Ninivčanov a zmiloval sa nad nimi (3, 10). „Jonášovi sa to veľmi nepáčilo a nahneval sa“ (4, 1). Čakal, že predsa len bude očitým svedkom zničenia mesta, ktoré ohlasoval (4, 5). Vtedy Boh ukazuje svoju trpezlivosť a dobrotu aj tvrdohlavému prorokovi a dáva mu spasiteľné poučenie a praktický príklad svojho milosrdenstva. Dáva vyrásť ricínovému kru, aby robil Jonášovi tieň nad hlavou, ale aby hneď aj vyschol. Jonášovi je ľúto tejto rastliny (4, 6 – 9).Touto rozpravou Boh krásne ukazuje Božiu lásku a milosrdenstvo, ktorými obklopuje bez rozdielu všetky stvorenia: „Ty ľutuješ ricínus, na ktorom si nerobil a nevypestoval si ho; ktorý za noc vznikol a za noc zanikol. A ja sa nemám zľutovať nad veľkým mestom Ninive, v ktorom je viac než stodvadsaťtisíc ľudí, ktorí nevedia rozlišovať medzi pravicou a ľavicou?“ (4, 11).Ježiš Kristus sa v evanjeliu odvoláva na toto obrátenie Ninivčanov ako na príklad hodný nasledovania (porov. Mt 12, 41 a Lk 11, 29 – 32). Nielen slovom a skutkami, ale celým svojím životom ohlasoval a uskutočňoval učenie tohto biblického spisu s jeho špecifickým posolstvom, že Boh je Bohom všetkých ľudí, že je milosrdný a zmilúva sa nad každým svojím stvorením, ktoré vyznáva a ľutuje svoje hriechy. Sv. evanjelista Ján vyjadril túto milosrdnú Božiu lásku slovami: „Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby ma večný život“ (Jn 3, 16).Príkladom viery druhých Boh dáva uvažovať maloverným a neveriacim nielen v svojej dobe, ale i nám. Svojim poslucháčom za príklad viery dáva správanie ľudí v povestne skazenom asýrskom meste Ninive po pôstnom pokání.Máme pôstny čas. Je to čas, kedy máme vstúpiť do seba. Obyvatelia mesta Ninive mali na to štyridsať dní. Máme ich aj my. Preto odvráťme sa od zlých ciest, robme pokánie, aby Boh sa nad nami zmiloval a nepostihol nás nešťastím. Počujme aj výzvu Cirkvi týchto dní:„…Prebuďme sa teda, aby nás našiel pripravených a mohol nás ozdobiť korunou večnej slávy“ (kondák 5. pôstnej nedele). Ak uveríme týmto slovám, potom sa Boh aj nad nami zmiluje, a „odvráti sa od svojho hnevu a nezahynieme“ (Jon 3, 9).

9.-16. týždeň po Päťdesiatnici. Táto zbierka príhovorov na všedné dni vznikla pred mnohými rokmi. Imprimatur bolo udelené vladykom Jánom Babjakom SJ, prešovským arcibiskupom a metropolitom, v roku 2004. Vplyvom rôznych okolností bola publikovaná iba malá časť týchto príhovorov v brožúrke Na každý deň. Dúfam že tento návrat k nedokončenému projektu poslúži inšpiráciou mnohým.

Krátke zamyslenia na každý deň. Svätí otcovia nás učia modliť sa, myslieť a žiť kresťanským spôsobom. Prinášajú múdrosť, ktorú nadobudli vlastnou skúsenosťou v duchovných zápasoch. Ponúkajú ju ďalším generáciám podobne, ako otcovia ponúkajú dedičstvo deťom, ktoré je plodom ich veľkých námah. Prijatie ich skúseností nám pomáha kráčať istejšie a rýchlejšie po ceste k spáse.

Krátke zamyslenia na každý deň. Svätí otcovia nás učia modliť sa, myslieť a žiť kresťanským spôsobom. Prinášajú múdrosť, ktorú nadobudli vlastnou skúsenosťou v duchovných zápasoch. Ponúkajú ju ďalším generáciám podobne, ako otcovia ponúkajú dedičstvo deťom, ktoré je plodom ich veľkých námah. Prijatie ich skúseností nám pomáha kráčať istejšie a rýchlejšie po ceste k spáse.

Homílie na nedele a sviatky.

25.-32. týždeň po Päťdesiatnici. Svojím zjavením Boh oslovuje človeka, aby ho pozval a prijal do svojho spoločenstva. Odpoveďou človeka na toto pozvanie je viera. Nie je možné veriť bez milosti a vnútornej pomoci Svätého Ducha. Ľudská vôľa a rozum spolupracujú s Božou milosťou pri prijímaní Božej pravdy. Je dobré a správne zveriť sa Bohu a bezvýhradne veriť tomu, čo hovorí. Takáto viera človeka nikdy nesklame. Viera v Boha je neoddeliteľne spojená s vierou v jeho jednorodeného Syna, Ježiša Krista, nášho Spasiteľa. On sám je Boh, Slovo, ktoré sa stalo telom. Prišiel k nám a zjavil nám Otca. Nemožno však veriť v Ježiša Krista, ak človek nemá podiel na jeho Duchu. Veď len vplyvom Svätého Ducha môže niekto povedať: „Ježiš je Pán.“ Viera je Boží dar, nadprirodzená čnosť, ktorú Boh nám vlieva. Určuje kvalitu nášho života, udáva správny smer, vzbudzuje nádej, lásku. Viera, skutočná viera, dáva zmysel našej práci, životu i utrpeniu. Vo viere všetko, radosť i zármutok, vedie k oslave Boha, lebo človek za všetkým vidí jeho láskyplné vedenie. Viera je Boží dar, preto každý deň pokorne prosme: „Pane, daj nám dar silnej viery!“

17.-24. týždeň po Päťdesiatnici. Svojím zjavením Boh oslovuje človeka, aby ho pozval a prijal do svojho spoločenstva. Odpoveďou človeka na toto pozvanie je viera. Nie je možné veriť bez milosti a vnútornej pomoci Svätého Ducha. Ľudská vôľa a rozum spolupracujú s Božou milosťou pri prijímaní Božej pravdy. Je dobré a správne zveriť sa Bohu a bezvýhradne veriť tomu, čo hovorí. Takáto viera človeka nikdy nesklame. Viera v Boha je neoddeliteľne spojená s vierou v jeho jednorodeného Syna, Ježiša Krista, nášho Spasiteľa. On sám je Boh, Slovo, ktoré sa stalo telom. Prišiel k nám a zjavil nám Otca. Nemožno však veriť v Ježiša Krista, ak človek nemá podiel na jeho Duchu. Veď len vplyvom Svätého Ducha môže niekto povedať: „Ježiš je Pán.“ Viera je Boží dar, nadprirodzená čnosť, ktorú Boh nám vlieva. Určuje kvalitu nášho života, udáva správny smer, vzbudzuje nádej, lásku. Viera, skutočná viera, dáva zmysel našej práci, životu i utrpeniu. Vo viere všetko, radosť i zármutok, vedie k oslave Boha, lebo človek za všetkým vidí jeho láskyplné vedenie. Viera je Boží dar, preto každý deň pokorne prosme: „Pane, daj nám dar silnej viery!“

Krátke zamyslenia na každý deň. Svätí otcovia nás učia modliť sa, myslieť a žiť kresťanským spôsobom. Prinášajú múdrosť, ktorú nadobudli vlastnou skúsenosťou v duchovných zápasoch. Ponúkajú ju ďalším generáciám podobne, ako otcovia ponúkajú dedičstvo deťom, ktoré je plodom ich veľkých námah. Prijatie ich skúseností nám pomáha kráčať istejšie a rýchlejšie po ceste k spáse.

Nadčasová duchovná múdrosť nájdená v príbehoch a poučeniach ranokresťanských mníchov púšte vznikla pri hľadaní poznania Ježiša Krista prostredníctvom radosti prameniacej z evanjelií, ktoré sa stali absolútne neoddeliteľnou súčasťou ich každodenného života. Títo mnísi s neutíchajúcou odvahou a pokorou hľadali odpovede na najdôležitejšie otázky ľudského jestvovania vo vedomí, že sú Bohom milovaní, čo v prípade úprimnej snahy malo za následok „lásku a radosť, pokoj a trpezlivosť, láskavosť, dobrotu, vernosť, nežnosť a sebaovládanie.“ Kresťanské cnosti však nie sú súčasťou iba mníšskeho autentického života, ale sú súčasťou úsilia každého človeka, ktorý kráča za Kristom, bez ohľadu či žije na púšti alebo vo svete. Hľadanie harmonickej múdrosti je dnes o to aktuálnejšie, že priamo vidíme katastrofálne dôsledky konzumného odmietania kresťanskej askézy na súkromnej aj verejnej úrovni. Sv. Ján Zlatoústy v homílií k evanjeliu podľa Matúša naliehavo upozorňuje, že čítanie Svätého písma sa netýka len mníchov. Zdôrazňuje, že práve ľudia žijúci vo svete ešte viac potrebujú čítanie Písma, aby spoznali Ježiša Krista ako zdroj pokoja a radosti. Otcovia raného kresťanstva považovali biblické texty za také dôležité pre život, že spamäti ovládali nielen žalmy a evanjelia, ale aj iné knihy. Božie Slovo takto hlboko preniklo a formovalo ich život. Sv. Justín, filozof a mučeník, Tertulián, ale aj ďalší dosvedčujú, že prví kresťania sa schádzali na určených miestach, aby spolu čítali Sväté písmo. Jestvuje množstvo spôsobov, ako čítať Bibliu, ale akýkoľvek spôsob je dobrý a užitočný len vtedy, keď v nás spôsobuje premenu, keď nás otvára pre slobodu, zodpovednosť a lásku, teda pre svätosť (sv. Ján Zlatoústy). Literárnej kritike patrí uznanie za jej bádanie nad biblickým textom, ale ak chceme mať úžitok z čítania Biblie, nemôžeme zostať na úrovni literárnej kritiky, podobne ako pri zamyslení sa nad bytím človeka nemôžeme zostať na úrovni fyziológie, respektíve prírodných vied. Evanjelium podľa sv. Lukáša ozrejmuje, že Kristus „osvecuje mysle“ svojich učeníkov vysvetľujúc im, ako treba čítať Bibliu, aby sa v nej odkrylo všetko, čo je o ňom napísané: „A počnúc od Mojžiša a všetkých prorokov, vykladal im, čo sa naňho v celom Písme vzťahovalo.“ Takýmto spôsobom Pán odhaľoval význam Písma a ukázal, že celá Biblia je slovnou ikonou Ježiša Krista. A v emauzských učeníkoch to spôsobilo zmenu – tí, ktorí boli zronení a vracali sa domov, teraz plní nadšenia sa ponáhľajú naspäť do Jeruzalema. Teda Biblia nás oboznamuje a zároveň spôsobuje premenu. Púštni otcovia nám ukazujú, že k Svätému písmu nemôžeme pristupovať ako k súboru diel jednotlivých autorov, ale je potrebné, aby sme chápali Bibliu ako dielo jedného autora, ktorým je Svätý Duch a od ktorého pochádza aj autorita jednotlivých ľudských (spolu)autorov. Biblické slová sú slovami života a sú najvyššou autoritou, ktorá nás rozhodujúcim spôsobom formuje. Sv. Gregor z Nyssy výroky prorokov a Krista neuvádza slovami: „Izaiáš hovorí...“, alebo „Kristus hovorí...“, ale „Izaiáš nás poučuje...“ a „Kristus nás poučuje...“ Biblia teda nie je len voľajaké nestranné konštatovanie, ale je to skutočná a v pravom slova zmysle najvyššia informácia, teda niečo, čo nás zvnútra formuje – vychováva. Ústrednou myšlienkou kresťanskej výchovy je zbožštenie človeka, ktoré neznamená zničenie človeka, ale jeho vlastné naplnenie. Takto sa človek najdokonalejším spôsobom stáva človekom – nie prostredníctvom identifikácie s Bohom, ale prostredníctvom najväčšieho priblíženia sa k nemu, aké len môže byť dané stvoreniu. Človek sa stáva človekom prostredníctvom najhlbšieho spoločenstva s Bohom i ľuďmi. Pri kresťanskej iniciácií zaznievajú slová sv. apoštola Pavla: „Ktorí ste v Krista pokrstení, v Krista ste sa obliekli.“ Podobne aj otcovia púšte, ktorí útekom do divočiny odmietli dekadentnú spoločnosť a slobodne si zvolili vlastnú cestu k Bohu, nás privádzajú k myšlienke, že odpovede na najdôležitejšie otázky ľudského jestvovania spočívajú v „imitatio Christi“ – v napodobňovaní Krista.

V našej farnosti je už tradíciou, že na začiatku Veľkého pôstu je daná výzva k osvojeniu si alebo prehĺbeniu rôznych asketických cvičení. V roku 2019 sme sa zamerali na duchovné alebo skôr asketické čítanie. Podnet prišiel od jedného farníka, ktorý ma oslovil s nápadom darovať do každej rodiny knihu, ktorá by ponúkla základné kroky pre budovanie duchovného života. Spýtal sa, akú knihu by som odporúčal s tým, že náklady na zakúpenie knihy berie na seba. Bez váhania som odporúčal knižku od Tita Colliandra Cesta asketikov. Svojím rozsahom sa hodila na obdobie Veľkého pôstu a zároveň je hutným úvodom do východnej kresťanskej duchovnej tradície. Zároveň cena umožňovala, aby knižka bola darovaná každému členovi našej farnosti.Nasledujúce roky ukázali, že to bola dobrá voľba. V duchovných rozhovoroch a počas sviatostí zmierenia som mohol vybadať silnú inšpiráciu poučení, ktoré táto kniha obsahuje. A pre mnohých to znamenalo prehodnotenie svojho vnímania duchovného života. O rok neskôr sa táto kniha použila pri celoročnej duchovnej formácií stredoškolákov.Tito Colliander (1904 – 1989) sa narodil v Petrohrade, ale väčšinu svojho života prežil v Helsinkách vo Fínsku. Bol hlboko veriacim laikom, ktorý štúdiom svätých otcov nadobudol hlboké poznanie o zákonitostiach duchovného života. Aj keď napísal viacero kníh, predsa najviac je známy knihou Cesta asketikov, v ktorej ponúka vynikajúci výber z diel svätých otcov a jednoduchým komentárom poukazuje na praktické použitie ich múdrosti v živote. Cesta asketikov je tak vynikajúcim zdrojom pre denné zamyslenia, duchovné sprevádzanie a oživenie kresťanského života. Chcel by som sa poďakovať pánovi Michalovi Medňanskému za pomoc pri získaní práv na preklad a publikáciu tejto knihy. Dúfam, že čítanie tohto diela vám prinesie rovnaké duchovné ovocie, ktoré mám možnosť vidieť v našej farnosti.

Druhý stupeň. Druhý stupeň Rebríka božského výstupu má podtitul „O odpútanosti“ alebo v niektorých prekladoch „O stave bez vášní“. Aj jeden, aj druhý podtitul však môže vyvolať určitú rezervovanosť v srdci človeka, ktorý žije vo svete. Naznačujú totiž radikálnosť tohto stupňa. A tá narastá s čítaním textu. Vieme, že svätý Ján Klimak adresuje svoje poučenia mníchom. Pýtame sa preto, nakoľko sú jeho rady užitočné pre človeka, ktorý bol povolaný žiť uprostred sveta.Na túto otázku dáva odpoveď pápež Benedikt XVI., keď hovorí: „Môže Rebrík, toto dielo napísané mníchom a pustovníkom, ktorý žil pred 1 400 rokmi, povedať niečo aj nám dnes? Môže byť v niečom aj pre nás aktuálna životná púť človeka, ktorý žil stále na vrchu Sinaj a v takej vzdialenej dobe? Na prvý pohľad by sa zdalo, že odpoveď musí byť ,nie‘, pretože svätý Ján Klimak je nám veľmi vzdialený. No ak sa na to pozrieme trocha bližšie, zistíme, že takýto mníšsky život je iba veľkým obrazom krstného života, života každého kresťana. Predstavuje nám, takpovediac, veľkými písmenami to, čo my deň čo deň píšeme malými. Ide o prorocký symbol, ktorý ukazuje život pokrsteného v spoločenstve s Kristom, s jeho smrťou a vzkriesením.“Pochopenie týchto slov prinesie povzbudenie ochutnať poučenia, ktoré v tomto stupni ponúka svätý Ján Klimak. Napriek tomu, že je ťažké im načúvať a ešte ťažšie je ich prijať, predsa budeme vnímať, že vedú človeka k pravej slobode.Mnísi zanechávali všetko vo svete nie preto, že by nenávideli svet alebo nenávideli iných; ale preto, že ich tam pritiahol Ten, ktorý je nekonečná a absolútna Láska. V ľudskom srdci je naliehavá túžba po tom, čo môže ponúknuť iba Boh. V ňom vidíme zmysel nášho vlastného života, a to, kým sme. A aj keď to môže byť veľmi ťažké, ak sa necháme pritiahnuť Pánom, dovoľte mu, aby nás vzal za ruku a uviedol nás do pravdy svojho života a reality jeho lásky.

Druhá zbierka (41 homílií). Svätý Izák Ninivský alebo Izák Sýrsky, sa narodil v oblasti moderného Kataru a žil v siedmom storočí. Izák, ktorý bol vysvätený za biskupa v Ninive niekedy medzi rokmi 661 a 681 n. l., sa po piatich mesiacoch stiahol zo svojho cirkevného úradu a odišiel do ústrania žiť ako mních-pustovník v horách juhovýchodného Iraku. Izák Sýrsky je duchovným učiteľom par excellence, ktorý rozvinul komplexné učenie o mníšskom živote, modlitbe a zjednotení sa s Bohom. Jeho duchovné spisy, ktoré boli preložené z pôvodnej sýrčiny do mnohých iných jazykov, čítali ich kresťanskí mnísi po stáročia. V mníšskom prostredí pripisujú Izákovi Sýrskemu aj tieto atribúty: lampa hesychie, útecha pustovníkov a úctyhodný sprievodca mníchov.Druhá zbierka obsahuje mnohé témy duchovného života: list o rôznych druhoch pokoja, o skrytej modlitbe, o narodení duchovného vnímania v duši, o duchovnom význame tajomstva kríža, o čistej a nenarušenej modlitbe, o zachovaní skrytej bdelosti v duši, odkiaľ sa rodí neustále plač, o vnútornej pokore, o úteche, ktorú poskytuje Boží súcit, tým ktorí zostávajú v pokoji v záujme Boha, o vďakyvzdaní v časoch skúšky, do týchto textov homílií je zahrnutých niekoľko veľmi nápadných modlitieb a jednu kapitolu skutočne tvorí zbierka tridsiatich modlitieb. Tretiu homíliu tvoria tzv. Kapitoly o poznaní, ktoré obsahujú vznešené kontemplácie, dokonalé poznanie, bohaté a úžasné vhľady a veľké tajomstvá. Prinášajú úžitok a potešenie pre dušu a prispievajú k jej rastu v duchovných veciach. „Ak túžiš okúsiť Božiu lásku, brat môj, premýšľaj o Jeho vlastnostiach, o Jeho dobrých skutkoch a o Jeho svätej prirodzenosti, mysli, rozjímaj, spomínaj a nechaj svoju myseľ túlať sa v tom v každom okamihu svojho života a vtedy si uvedomíš, ako sú všetky časti tvojej duše zapálené láskou, ako žeravý plameň dopadá na tvoje srdce a rastie v tebe túžba po Bohu a z lásky k Bohu prichádzaš k dokonalej láske k ľuďom... Kto žije v mlčaní a v styku s poznaním, ľahko a rýchlo dosiahne Božiu lásku a skrze lásku k Bohu sa priblíži k dokonalej láske k ľuďom“ (Homília 10, 29.33).