Hudobné centrum

Súborné vydanie Slovenských ľudových piesní Bélu Bartóka v štyroch zväzkoch má ambíciu ukončiť takmer storočný proces prípravy, edície a kompletného publikovania jednej z najväčších individuálnych zbierok slovenských ľudových piesní v histórií, ktorú vytvoril etnomuzikológ a skladateľ Béla Bartók.Zbierka slovenských ľudových piesní Bélu Bartóka je výsledkom dvanásťročnej zberateľskej práce, ktorú realizoval etnomuzikológ a skladateľ v rokoch 1906 – 1918 predovšetkým v nitrianskej, hontianskej, pohronskej a podpolianskej oblasti. Podarilo sa mu zapísať 3078 melódií, z fonogramov Mártona Vikára z Považia prepísal 145 piesní a ďalšie zápisy dostal k dispozícii od Zoltána Kodálya a Antona Baníka. Po systematizovaní a príprave na edíciu v troch zväzkoch (v rokoch 1922, 1924 a 1928) odovzdal Bartók zbierku Matici slovenskej a usiloval sa o jej publikovanie. Pre technické problémy, nezhody s redakciou a napokon pre zhoršujúcu sa spoločensko-politickú situáciu, kvôli ktorej Bartók opustil v roku 1940 Európu, k jej vydaniu za jeho života už nedošlo.Prvý, druhý a tretí zväzok vyšli postupne v rokoch 1959, 1970 a 2007 pod redakčným vedením Alice a Oskára Elschekovcov, ktorí pripravili aj záverečný štvrtý zväzok vychádzajúci v roku 2022 v prvom vydaní. Prvé tri zväzky obsahujú všetky zápisy ľudových melódií tejto monumentálnej zbierky, štvrtý zväzok obsahuje doteraz neuverejnené texty piesní, registre, zoznamy, sprievodné texty a ďalšie doplnkové materiály. Projekt je realizovaný v spolupráci s VEDA, vydavateľstvom Slovenskej akadémie vied, Spoločenstvom pre tradičnú hudbu Pro Musica a Slovenskou národnou knižnicou.editori: Alica Elscheková, Oskár Elschek

Novembrové číslo Hudobného života prináša:- rozhovor s bývalou ministerkou kultúry Silviou Hroncovou- rozhovor s českým dirigentom Robertom Jindrom, šéfom ŠfK- Medzinárodná spevácka súťaž M. Schneidera-Trnavského v ohliadnutí Prof. Evy Blahovej- reflexia koncertov od Košíc cez Bratislavu až po Viedeň, operné kritiky a recenzie CD- Bratislavské jazzové dni cez pohľady na Lakeciu Benjaminovú a Thea Crokera- Musica aeterna 50Editoriál„Verejný záujem a dobre spravovaná spoločnosť sú prepojené nádoby. A ich hlavnými znakmi by mali byť verejné dobro, dostupnosť, participácia, rešpekt, odbornosť, inklúzia, solidarita, tolerancia, kreativita, rozmanitosť, profesionalita, sloboda, demokracia. Takéto spoločenské ciele sa napĺňajú práve vo sfére kultúry a umenia. Duchovné hodnoty posilňujú krajinu, je odolnejšia a silnejšia,“ hovorí dnes už bývalá ministerka kultúry Silvia Hroncová v rozhovore pre Hudobný život. Počas krátkeho, 5-mesačného pôsobenia dočasnej vlády sa na ministerstve kultúry podarilo zrealizovať viaceré dôležité kroky. Pre hudobnú oblasť sú veľmi zaujímavé zmeny v nastavení rozpočtovania zriaďovaných inštitúcií či spracovanie ideového zámeru zákona o sponzoringu. V oblasti nezriaďovanej hudobnej kultúry bude dôležité dotiahnutie koncepcie Štatútu umelca, pretože veľká časť hudobníckych profesií a s nimi spolupracujúce povolania fungujú mimo zamestnaneckého rámca. S bývalou ministerkou sme hovorili aj o nedostatočnej spolupráci medzi zriaďovanými (štátnymi) hudobnými inštitúciami. Čo však takmer absentuje, je pochopenie zmysluplného vzťahu medzi zriaďovanou a nezriaďovanou kultúrou. Chýba pocit spolupatričnosti v jednom priestore kultúrnej služby. Premenené na drobné sa to môže prejaviť napríklad ústretovými cenami za prenájom reprezentatívnych hudobných sál „nezávislým“ operátorom, organizátorom hudobných podujatí, vďaka jasnému odlíšeniu komerčného a verejného záujmu. Napĺňaniu verejného záujmu nepraje ani rozpor medzi deklarovanou požiadavkou širokej dostupnosti kultúry a umenia v strategických víziách expertných tímov a tlakom ministerstva na zvýšenie príjmov zo vstupného v menšinovej kultúre, ktorá bojuje o publikum. Výzvou do budúcnosti je aj prepojenie kultúry a vzdelania nielen pre skvalitňovanie umeleckých výchov či budovanie publika, ale aj pre zreálnenie pohľadu na odborné hudobné školstvo v jeho aktuálnej kvalite a kvantite. Výziev je dnes veľa, tie pre oblasť kultúry a umenia zhrnul tím Silvie Hroncovej v závere jej mandátu v dokumente pre verejnosť i nové vedenie ministerstva. Okrem iného sa v ňom píše: „Umenie, kultúra a kreatívny priemysel sú teritóriom, kde vládne sloboda slova, rozmanitosť a tolerancia. Je to teritórium bez hraníc – doslova aj obrazne. Je slobodné a internacionálne. Napája sa z našich tradícií, ako aj zo zdrojov modernej kreativity a medzinárodnej spolupráce.“ (Výzvy pre rezort kultúry – odporúčania ako ďalej)Andrea Serečinová

Hudobný život 12: - Martin Valihora v spätnom zrkadle svojej kariéry - Pavel Stiller, učiteľ hviezdnych hráčok na zobcovej flaute - Analýza: César Franck: Symfónia d mol - Jazzové laboratórium: Ľubomír Tamaškovič: Nation in Bondage - festival Nová slovenská hudba - hudobná poviedka Vandy Rozenbergovej - koncerty, operné kritiky, recenzie CD a kníh EditoriálÚspešné príbehy sa dobre píšu a ešte lepšie čítajú. V decembrovom čísle sa Juraj Kalász zhovára s jazzmanom Martinom Valiho-rom, ktorý vzorec úspešného hudobníka napĺňa suverénne, s jednoznačnými presahmi za hranice pôvodného prostredia, navyše, aj s aktivitami, ktoré sa dotýkajú verejného záujmu. Rada o príkladoch skutočných elít čítam, nesmierne rada ich vidím na stránkach nášho časopisu. Potrebujeme ich ako soľ. Musím sa priznať, že s veľkým rozochvením vstrebávam príbehy o tých, čo žijú svoje „malé“ hrdinstvá, v ústraní, bez ambícií byť videnými, v skromných podmienkach, v skutočnom zákulisí nášho hudobného sveta. Nevzdávajúci sa organizátori lokálnych festivalov mimo kultúrnych centier, operátori malých nezávislých vydavateľstiev, učitelia… Hnaní presvedčením o svojej pravde, idúci za ňou bez pátosu, lebo tam, kde nie je veľké publikum, nedá sa pred nikým na nič hrať. Preto je na našej novembrovej obálke Pavel Stiller, učiteľ zobcovej flauty na Základnej umeleckej škole v Žiline. Zobcová flauta, tá popoluška zušiek, mliečny zub dychových nástrojov, vrchol pedagogickej úžitkovosti, kus plastu zabudnutý takmer v každej hudbymilovnej domácnosti… Vyštudovaného hornistu Pavla Stillera nestihla v detstve otráviť, šťastne ho minula jej utilitárna rola, ktorú jej tak nepekne určilo naše základné hudobné školstvo, a zrejme preto ako dospelý muž podľahol jej čaru. Príbehy jeho dvoch najúspešnejších žiačok, finalistiek najprestížnejších svetových súťaží i populárnej televíznej šou Virtuózi, sú nielen vyústením jeho dlhoročného pedagogického a interpretačného hľadania, ale aj poctivej práce na sebe a neustálej potreby posúvať sa ďalej. Rozho-vor s Pavlom Stillerom je pozvaním nielen pre učiteľov, rodičov detí, študentov, ale pre každého, kto hľadá životnú inšpiráciu. Koniec roka je vždy plný koncertov, čo vidieť aj na našich stránkach. Veľmi teší zostava recenzií zahraničných operných pred-stavení, do ktorých kvalitne prispeli aj slovenskí interpreti a tvorcovia. Posledným tohtoročným číslom sa s vami, vážení čitatelia, lúčime v tlačenej podobe až do začiatku februára 2024, keď si budete môcť kúpiť prvé dvojčíslo v novom roku. Na internete nás nájdete už skôr, v podobe čerstvej a dlhoočakávanej internetovej verzie Hudobného života. Nech vaše sviatky na prelome rokov sprevádza pokoj, zdravie a hudba.Andrea Serečinová

Hudobné centrum prináša slovenským čitateľom po šesťdesiatich rokoch nové revidované vydanie kľúčového diela 20. storočia o klavírnom umení v pôvodnom preklade Zory Jesenskej. Poetika klavíra Genricha Nejgauza – vynikajúceho interpreta a učiteľa viacerých klaviristov svetového kalibru – je pútavým čítaním pre všetkých, ktorí chcú hlbšie vniknúť do tajov interpretačného umenia ako takého. Publikáciu obohacuje obsažný poznámkový aparát a dopĺňajú ju eseje odchovancov Nejgauzovej klavírnej triedy.

Hudobný život 10- Marián Turner, nový riaditeľ Slovenskej filharmónie o svojej vízii- recenzie koncertov Bratislavských hudobných slávností a Konvergencií- prvá slovenská profesionálna dirigentka Elena Šarayová v ohliadnutí za bohatou činnosťou- Lukáš Borzík o festivale Nová slovenská hudba- slávna česká flautistka Clara Nováková hodnotí Medzinárodnú flautovú súťaž na VŠMU- premiéra novej inscenácie Nabucca v Opere SND- Jazzové laboratórium s Jurajom Griglákom- Hudobná poviedka Vandy RozenbergovejKeď sa prvá slovenská dirigentka Elena Šarayová vydávala koncom 60. rokov minulého storočia na profesionálnu dráhu, zvolila si zborové dirigovanie napriek tomu, že vysokú školu opúšťala aj s „papierom“ na dirigovanie orchestrálne. Veď v ktorom orchestri by sa v tej dobe uplatnila ako žena… No ani po päťdesiatich rokoch sa toho u nás veľa nezmenilo. Dámy dirigujú predovšetkým zbory, páni na ich ambície postaviť sa pred orchester hľadia podobne ako tradičná spoločnosť na ženy v ringu. Lenže možno je to len obyčajný boj o koryto, veď dirigentských príležitostí je v malej krajine minimum. Profesia dirigenta je elitným odborom, od ktorého zásadne závisí kvalita tých najreprezentatívnejších hudobných produkcií. Napriek tomu je tento hudobný odbor v našej krajine asi najzanedbávanejší. Koľko príležitostí postaviť sa pred orchester má slovenský študent dirigovania? Školské orchestre chcú napredovať pod vedením profesionálov a profesionálne orchestre sa do vytvárania príležitostí pre mladých dirigentov nehrnú – vraj nebudú suplovať úlohu škôl. Ak prejdete týmto začarovaným kruhom a po štúdiu dirigovania (ktoré často pripomína simuláciu vašej budúcej profesie) získate nielen diplom, ale aj pocit, že čosi viete, môžete si začať hľadať prácu. Lenže profesionálne orchestre asistentské miesta ani rezidencie nevytvárajú a „kredit“ si potrebujú zvyšovať spoluprácou s už renomovanými dirigentmi, ideálne zahraničnými. Pretože domácich je v tejto lige nedostatok. Ktovie prečo. V susednom Česku kvitne generácia dirigentov, siahajúca na najexkluzívnejšie dirigentské posty vo svete, vo Viedni, pár kilometrov od Bratislavy, stojí na čele rozhlasového orchestra legendárna dirigentka. Rozhliadnuť sa, porovnať a napodobniť blízky príklad je to najpraktickejšie riešenie, keď si sami nevieme rady. A nevieme. Problém s výchovou dirigentov sa v našom októbrovom čísle vynára medzi riadkami. No je toho viac. Prinášame veľký rozhovor s generálnym riaditeľom Slovenskej filharmónie, reflektujeme Konvergencie i prvú časť Bratislavských hudobných slávností… Žiaľ, medzičasom v širšom kontexte rezonuje nábožensko‑politické pozadie predlohy diela ostatnej premiéry v Opere SND s najnovšími vojnovými udalosťami v Izraeli a v pásme Gazy. Citát z finále Verdiho Nabucca, ktorý sme vybrali na našu titulku, sa rozlieha do celého sveta…Andrea Serečinová

Hudobný život 2023/9- Salzburské slávnosti, Bayreuthské slávnosti, Rossini Opera Festival Pesaro- operná sezóna 2022/2023 očami operných kritikov- Viva Musica! festival, Slovenské historické organy, Gitarový festival J. K. Mertza- Komponovanie na Aljaške- Jazz: Milo Suchomel- Jazzové laboratórium: Lukáš Oravec- glosy: Jakub Čižmarovič, Jakub Filip, Monika Melcová- recenzie CD a knihy- hudobná poviedka Vandy Rozenbergovej Leto býva obdobím koncertných a divadelných prázdnin. Inštitucionálny výdych však už tradične strieda nádych letných festivalov, čo v ére postpandemickej cítiť ešte intenzívnejšie.Leto síce zvykne diktovať zväčša zábavnejšie tóny, no texty našich autorov, reflektujúce letné podujatia, prinášajú i viacero závažných a zásadných tém. Tvorivý pobyt na Aljaške konfrontuje skupinu mladých skladateľov nielen so zmyslovými impulzmi inšpirujúcej prírody, ale v bezprostrednom fyzickom kontakte s ňou ich necháva precítiť aj momenty neúprosne sa meniacej planéty (s. 16).Reportáž z Darmstadtských letných kurzov zachytáva pôvodné exkluzívne avantgardné kompozičné laboratórium v štádiu totálnej otvorenosti – umeleckej, pedagogickej a vítajúcej etnickú a rodovú rôznorodosť (s. 14).V inscenácii Gréckych pašií Bohuslava Martinů na Salzburských slávnostiach sledujeme na pódiu dav migrantov v záchranných vestách, v Bayreuthe si v novom Parsifalovi publikum vychutnáva digitálne scénografické prvky vďaka špeciálnym okuliarom za 1 000 dolárov… Nechcená realita strieda realitu rozšírenú, medzi riadkami operných recenzií tak vnímame drsné paradoxy dnešných dní (s. 18 a 23). A v najnovšej poviedke Vandy Rozenbergovej sa slávny tenorista vyrovnáva s negatívnou kritikou šikovnou mediálnou manipuláciou…Milí čitatelia, prajeme vám podnetné čítanie o hudbe a radostné vkročenie do nových koncertných a operných sezón!Andrea Serečinová

Téma: Stará hudba - od prameňa k budúcnosti - Dni starej hudby: 25. ročník festivalu oslavoval 50 rokov hnutia starej hudby u nás - rozhovor: belgická Nadácia Alamire - vizionársky prístup k ochrane hudobných pamiatok a šíreniu ich hudby - Fascinujúce chalumeau: objavovaný barokový nástroj - Svedectvá doby: legendárny majster zvuku Peter Janík o začiatkoch elektroakustickej hudby na Slovensku - osobnosť: Ernő Dohnányi - analýza: Anton Bruckner: Siedma symfónia - recenzie koncertov, festivalov, operných predstavení, CD a kníh

- JOHN ADAMS v rozhovore s Petrom Zagarom - jeden z najvýznamnejších žijúcich skladateľov navštívil Prahu a poskytol rozhovor aj Hudobnému životu- SUPERAR prináša do hudobnej výchovy na základných školách princípy inklúzie a hlbšie pochopenie hudobných súvislostí. Vysvetľuje Eva Šušková a Tomáš Boroš.- pre HŽ četovali: saxofonisti Nikola Bankov a Martin Uherek- ANALYZUJEME Schumannove Viedenské fašiangy- hudobná poviedka VANDY ROZENBERGOVEJ: Veronikin hoboj

Oľga Kroupová, skladateľka a editorka nôt v renomovanom nemeckom vydavateľstve Schott, rozpráva o svojej práci nad Ligetiho partitúraminórsky jazzový klavirista Jon Balke navštívil v máji Bratislavu a rozprával sa s Jurajom Kalászomv rubrike Analýza: Bartókov Koncert pre orchesterfestivaly: Allegretto 2023, Muzički biennale Zagreb, MaerzMusik Berlinpoviedka Vandy Rozenbergovej o skladateľovi Riuchi SakamotoviJazzové laboratórium: Ľubomír Tamaškovič

Hudobný život 2023/4 100 rokov od narodenia Györgya Ligetiho, prominentnej postavy avantgardných prúdov 2. polovice 20. storočia v hľadáčiku predexilová tvorba skladateľa hudba a film: Tár - Il Boemo - Plastic Symphony sopranistka Magdaléna Blahušiaková oslavovala jazz: rozhovor s kontrabasistom Róbertom Raganom, klavírne sólo Gabriela Jonáša v Jazzovom laboratóriu Vanda Rozenbergová: Bigbít (hudobná poviedka)Umenie je pre jedného čerešničkou na torte, pre iného prúdom, ktorý posúva všedné dni k vyšším zmyslom. Dotknúť sa umeleckého diela, vnímať ho – to je ponuka pre kohokoľvek, stvoriť ho však boli pozvaní len vyvolení. Umelcov obdivujeme, uctievame. Hranice, kde končieva prirodzená úcta voči výnimočným schopnostiam a kde už vznikajú kulty, bývajú nejasné a nevytyčujú len vzťah vonkajšieho sveta k umelcom, ale aj riziká ich vlastných zlyhaní. Tri nové filmy s hudobnou tematikou – z nich dva prepojené aj so slovenským prostredím – otvárajú otázky zmyslu umeleckých profesií, ambície venovať sa tomu, k čomu sa cítime byť povolaní, ale aj ceny, ktorú je hodno za to zaplatiť. Už dávno nebolo možné stretnúť sa na filmovom plátne s takou koncentráciou kvalitne spracovanej problematiky hudobných profesií, s autentickým vykreslením prostredia a pracovno-psychologických vzťahov, ako sa to podarilo v troch nových filmoch: Tár, Il Boemo a Plastic Symphony. Navyše, príbehy geniálnej dirigentky Berlínskej filharmónie, Josefa Myslivečka či talentovaného violončelistu Matúša nie sú zďaleka len o umelcoch, o hudobníkoch. Tvoria obrazy zneužívania moci, túžby plniť si sny, hľadania zmyslu života či konfrontácie s meniacim sa svetom okolo nás. Prechádzajú dejinami, spoločnosťami či vzťahmi ako takými... „Čím širšie je naše zorné pole, tým komplikovanejší sa zdá svet, na ktorý sa pozeráme, a tým väčšia je aj naša túžba po morálnom triediacom stroji. Nebolo by úžasné, keby sa všetky odtiene sivej dali roztriediť na čiernu a bielu? Znovu a znovu objasňovať, že takýto stroj neexistuje a nikdy existovať nebude, je permanentným poslaním umenia.“ (R. Bayer: Tri odtiene šedivej) Urobiť zásadné, riskantné životné rozhodnutie s cieľom slobodne žiť a tvoriť, musel aj 33-ročný György Ligeti, keď sa r. 1956 rozhodol emigrovať z komunistického Maďarska. Dovtedajší život umelca lavírujúceho medzi nástražnými mínami socialistickej kultúrnej doktríny vymenil za neistú budúcnosť na Západe. Dnes, 100 rokov od jeho narodenia, už vieme, že to bolo správne rozhodnutie. Prchajúc z Maďarska, si vraj Ligeti do kufra zbalil len pár partitúr, vypovedajúcich o jeho predexilovej tvorbe. Práve na ňu namieril reflektor Robert Kolář: „Jeho skladateľská tvorba spočiatku javila známky úplnej neškodnosti, no ani tak sa nevyhla zvýšenej pozornosti režimu. Napríklad v akejsi pionierskej kantáte vyvolali kritiku kontrapunktické postupy pripomínajúce Händla... ...Musica ricercata bola od počiatku mienená ako ‚hudba do šuplíka‘, na verejné predvádzanie pri panujúcich pomeroch a spomenutých skúsenostiach s cenzúrou Ligeti zrejme ani nepomýšľal.“ (György Ligeti a jeho hudobná cesta na Západ) Osudové a zákonite i tvorivé paralely s Ligetim nájdeme aj u Romana Bergera, na ktorého tiež dosiahli chápadlá dvoch najhorších totalitných režimov 20. storočia. Nad partitúrami a spomienkami sa stretla trojica Andrej Gál, Peter Javorka a Juraj Vajó, ktorí ponúkli potešujúci dôkaz o nadgeneračných sympatiách v slovenskej hudbe. (Semplice – Patetique – Dolcissimo) Nech vám pri správnych rozhodnutiach pomáha aj inšpiratívna hudba.

Hudobný život 3-2023Marcové číslo Hudobného života v novom dizajne: rozhovor s Björnom Schmelzerom, umeleckým vedúcim Graindelavoix o progresívnych prístupoch k interpretácii predbarokovej hudbynová inscenácia Suchoňovho Svätoplukasvedectvá doby s Naďou Földváriovouanalýza Alpskej symfónie R. Straussav JAZZE: profil nedávno zosnulého Wayne Shortera, analýza trubkového sóla Juraja Bartošarecenzie koncertov, operných predstavení a CDhudobná poviedka Vandy RozenbergovejEditoriál Antropológ a hudobník Björn Schmelzer je fascinovaný umením, ktoré nepatrí žiadnej dobe a v plynúcom čase môžeme k nemu pristupovať slobodne, autonómne. Podnecuje k tomu, aby sme sa nebáli umením vyvolávať „produktívny“ šok alebo úzkosť. Len nezotrvávať vo falošnom bezpečí... „Som presvedčený, že umelecké diela nepatria do doby alebo sveta, v ktorom vznikli. Nazývame ich skutočnými umeleckými dielami, lebo nepatria nikam. ... Preto je umenie v zásade emancipačné, vymaňujúce sa z normatívnosti, čo platí aj pre hudbu minulosti. Snaha demodernizovať starú hudbu znamená pre mňa domestikovať ju, premeniť ju na ‚Gebrauchsmusik‘. Je to ideologicky veľmi podozrivé.“ (B. Schmelzer) Piata inscenácia opery Svätopluk už stihla vyvolať živé polemiky a to je dobre. Štyri nasadené predstavenia v bloku prilákali do Opery SND nezvyčajne veľa divákov, a to tiež teší. Produktívny šok sa však zdráhame vyvolať, pieta voči národným mýtom a národným umelcom brzdí. A to je škoda. „Ak opera skĺzne do javiskového dekorativizmu hudby, prestáva byť divadlom, ktoré si pýta viac než bombastické kostýmy a jednorazové nápady na efekt bez interpretačnej hĺbky. ... Poetika libreta pritom ponúka i širšiu režijnú interpretáciu nad rámec reálií Veľkej Moravy. Jeho konfrontácia s dramaturgiou inscenácie, ktorá by sa otvorila aj divadelnej polemike s novšími dejinami, by prospela nielen opusu, ale aj inscenácii a v neposlednej miere aj publiku.“ (R. Bayer) Pani Naďa Földváriová oslávila nedávno veľmi vzácne narodeniny. Hudobný život je poctený, že mohol zverejniť spomienky dámy, ktorá slovenskej hudbe a kultúre odvzdala veľa počas aktívneho života a dnes podáva svedectvo, z ktorého môžeme čerpať ako profesionáli i bežní ľudia. Len treba dobre čítať. „Celých dvadsať rokov mi hovorili: ‚No, tak sa rozveďte.‘ On mal prísny zákaz všetkého možného, mala som ho teda aj ja. Aj ma po šesťdesiatom ôsmom vyhodili zo Zväzu. ... Pokiaľ ide o hudbu, nesmela sa hrať západná, ale každý si predsa len zháňal nejaké platne a zišli sme sa napríklad v byte u Petra Kolmana. Chlapci mi zavolali: ‚Príď, budeme hrať Stockhausena.‘ To bol veľký šláger. Ale nesmelo sa o tom hovoriť, mohli sme byť stíhaní.“ (N. Földváriová) Na margo: V čase našej uzávierky sa ministerka kultúry rozhoduje o výbere nového generálneho riaditeľa SND. V trme-vrme okolo štyroch mien kandidátov zaniklo, že sa voľba riaditeľa trojsúborového národného divadla personifikovala výlučne na problém opery. Dobre to preukazujú profesionálne backgroundy všetkých štyroch uchádzačov, ktorí sa de facto odvolávajú na prax z oblasti hudby. A to svedčí o skutočnej kríze v Opere SND, ktorej nepomôže ani tak nový generálny riaditeľ ako skôr nový šéf operného súboru. Preto by mal vzísť z konkurzu, a nie menovaním. Máme nový dizajn! Verím, že vám poskytne krajší a koncentrovanejší zážitok z čítania z papiera. O to sme sa snažili pri zmene tlačenej verzie nášho časopisu. Už sa ale púšťame do práce na plnoformátovej internetovej verzii, ktorá v najbližších mesiacoch prinesie Hudobnému životu novú dynamiku. -Andrea Serečinová

Dielo ťažiskovej osobnosti hnutia pre historickú interpretáciu starej hudby, venované interpretácii diel kľúčových osobností hudobnej minulosti. Cieľom tejto zbierky statí je sprítomniť aktuálne interpretačné pohľady na diela ťažiskových osobností európskej hudobnej minulosti, a teda demonštrovať autorov prístup k historizujúcej interpretácii, ktorý je založený tak na umeleckej intuícii, ako na suverénnom poznaní faktografie európskej hudobnej minulosti.

výber z repoáru chrámových zborov. Zborník viachlasných skladieb pre jednotlivé obdobia cirkevného roka, ktoré sú vhodné ako spevy k menlivým častiam bohoslužieb, alebo ako spevy pri iných cirkevných obradoch.

Na náš knižný trh sa dostáva prvý slovenský preklad dvoch textov od svetoznámeho skladateľa: v prvom z nich autor predkladá súhrn svojich názorov na fenomén hudby tak, ako ich predniesol na Harvardskej univerzite a v druhom, napísanom zhruba o päť rokov skôr (roku 1935), opisuje priebeh svojho umeleckého života, pričom v mnohých odbočkách odhaľuje svoje pocity v konfrontácii s mystifikáciami kolujúcimi o ňom v tlači a v hudobných kuloároch...