Peter Slepčan

Kniha obsahujúca viac ako tridsať príspevkov − vedeckých štúdií a niekoľkých krátkych, ale dôležitých spomienok, je výsledkom plodnej spolupráce cirkevných a civilných inštitúcií. Očami bádateľov z rôznych odborov v historickom priereze mapuje všetky oblasti a témy týkajúce sa Kapitulskej ulice ako dejiska udalostí tvoriacich podstatnú časť dejín Bratislavy v ich slovenskom a európskom kontexte.Značná pozornosť sa sústreďuje na samotnú kapitulu, na jej vplyv na vzdelanie, na výtvarné umenie a hudbu, na priestor, ktorý poskytovala na rozvíjanie talentov osobností, ktoré tu pôsobili. Nie menej zaujímavé sú pohľady dnešných pamiatkarov na otázky, ako sa dnes pozerať na jednotlivé historické budovy i na to, čo ešte chýba Kapitulskej ulici, aby sa stala príťažlivejšou pre návštevníkov.Ak ambíciou iniciátorov diela bolo podať čo najúplnejší obraz o najstaršej ulici Bratislavy, je evidentné, že sa to podarilo na vysokej odbornej úrovni a v reprezentatívnom prevedení. A to aj s poukazom na odkaz, na ktorý nadväzujeme a máme ho zveľadený odovzdať ďalej.Zostavovateľ ThDr. Peter Slepčan (1971) je kňazom Bratislavskej arcidiecézy a odborným asistentom na Katedre kresťanskej filozofie a historických vied Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulty UK v Bratislave. Venuje sa starokresťanskej literatúre (patrológia), kresťanskej archeológii a ako postulátor procesu blahorečenia biskupa Michala Buzalku (1885 – 1961) vybraným témam cirkevných dejín 20. storočia. V roku 2015 sa stal farárom farnosti Bratislava – sv. Martina.

Život a dielo biskupa Michala Buzalku. Mons. Dr. Michal Buzalka (1885 – 1961) bol výraznou osobnosťou slovenského verejného i cirkevného života v 20. storočí. Narodil sa vo Svätom Antone, teológiu vyštudoval vo Viedni, kde bol aj vysvätený za kňaza. Ako farár pôsobil v Skýcove, vo Vajnoroch a v Zavare. Ako rektor Kňazského seminára sv. Cyrila a Metoda v Trnave a neskôr i v Bratislave vychoval výraznú generáciu kňazov.V roku 1938 ho pápež Pius XI. vymenoval za titulárneho biskupa conenského a svätiaceho biskupa Trnavskej apoštolskej administratúry. Po vyhlásení Slovenského štátu ho slovenskí biskupi poverili vedením Katolíckej akcie. Na jeseň roku 1939 založil Katolícku tlačovú kanceláriu, o rok nato obnovil vydávanie Katolíckych novín. Menovací dekrét za vikára slovenskej armády mu po svojom príchode do Bratislavy 9. júna 1940 odovzdal nový vatikánsky chargé d’affaires Giuseppe Burzio, s ktorým Buzalka v nasledujúcich piatich rokoch úzko spolupracoval o. i. aj na záchrane slovenských Židov.Kvôli funkcii vojenského vikára bol už krátko po príchode Červenej armády štyri mesiace väznený. Jeho perzekvovanie vyvrcholilo začiatkom roku 1951, keď bol v zinscenovanom procese spolu s biskupmi Jánom Vojtaššákom a Pavlom Petrom Gojdičom odsúdený na doživotie. Po šiestich rokoch bol z väzenia prepustený, no zvyšok života strávil v internácii v Děčíne a v Tábore v Čechách, kde 7. decembra 1961 zomrel.