Dr. Henry Cloud a Dr. John Townsend: Hranice (recenzia)

Dr. Henry Cloud a Dr. John Townsend disponujú mnohými skúsenosťami z oblasti poradenstva, čím podkladajú informácie v knihe. Zároveň sú autormi úspešných kníh, ktoré vyšli v slovenčine, či češtine a v ktorých rozoberajú problematiku hraníc v medziľudských vzťahoch: Hranice, Hranice v manželstve, Hranice v chození.

Mne sa naskytla príležitosť čítať Hranice s podtitulom Kedy povedať nie, kedy povedať áno. Myslím si, že sa s tým stretávame mnohí. Často súhlasíme s niečím, čo sme ani nechceli, alebo nemali v pláne. Zároveň autori prinášajú biblický pohľad na hranice – čo znamenajú, ako ich praktizovať v živote a ako sa s nimi naučiť žiť a najmä ako si ich vytvoriť. Preto vezmite pero a papier na dôležité zápisky z knihy. Pre mňa to boli dvaja nenahraditeľní pomocníci.

Kniha je rámcovaná na začiatku príbehom, ako môže vyzerať jeden deň v živote bez hraníc a záver predstavuje jeden deň, kedy hranice fungujú. Celá publikácia je rozdelená do troch základných častí. Prvá vysvetľuje, čo sú hranice. „Hranice nám pomáhajú ohradiť naše vlastníctvo, o ktoré sa potom môžeme starať. Pomáhajú nám usilovne chrániť svoje srdce. Sú nám nápomocné pri udržiavaní dobrého dnu a zlé posielajú smerom von“ (s. 32). Ďalej autori vysvetľujú aj to, ako možno samotné hranice vytvoriť.

Ďalšou významnou časťou sú hraničné konflikty. Tu sa zameriavajú na rôzne časti sociálneho prostredia ako napr. hranice a rodina, priatelia, vzťah k sebe samému a najmä k Bohu. Mňa najviac očarila časť Hranice a vaše deti, kde je podrobne rozpísané, prečo by mali rodičia dbať o to, aby ich deti mali stanovené hranice. Zároveň píšu o pestovaní hraníc primeranými metódami veku dieťaťa. Rodičia presne nájdu, aké základné úlohy by dieťa malo zvládať v každom štádiu vývoja.

Tretí celok sa zameriava najmä na vytváranie zdravých hraníc v živote človeka. Prinášajú pohľad na to, ako niekto iný môže vnímať to, že sa začíname meniť vnútorne a ktoré emócie pri tom môžu vyplávať na povrch: vonkajší a vnútorný odpor, pocit viny, hnev, odmietanie. Autori upozorňujú, že človek nie je zodpovedný za pocity iných a presne vymedzujú hranice vlastného správania a emócii druhých.

Ako však zistím, že som si svoje hranice stanovil/stanovila správne? Ani na toto nezabúdajú a preto uvádzajú jedenásť krokov, ktoré môžu slúžiť ako pomoc pri meraní pokroku, kam sme sa až v zadefinovaní hraníc dostali.

Na celej knihe oceňujem názornosť a bohaté skúsenosti autorov, ktoré sa snažili čo najviac priblížiť čitateľom. Nie je to len teoretická príručka, ktorá vysvetľuje, ale nič nepodáva prakticky. Práve naopak. Podľa mňa si tu každý nájde niečo, čo môže aplikovať do svojho života a zároveň môže pozorovať pozitívne zmeny pri používaní určitých krokov.

Autori sa snažia v knihe poukázať i na význam zodpovednosti, ktorú by mal každý prebrať za svoj život i správanie. Neskrývať sa za pretvárku, ale začať žiť život, ktorý nám bol daný a zároveň plnohodnotne využívať čas, ktorý Boh dal každému z nás.