Boj satana a Panny Márie o Massabielskú jaskyňu v Lurdoch

Svätý Peter nám vo svojom liste odkazuje: „Buďte triezvi a bdejte! Váš protivník, diabol, obchádza ako revúci lev a hľadá, koho by zožral“ (1Pt 5, 8). Inak to nebolo ani v prípade zjavení Panny Márie chudobnému dievčaťu Bernadete v Lurdoch v roku 1858. Diabol sa všemožne snažil úplne zničiť ovocie, ktoré zjavenia prinášali. Ich výsledkom bolo totiž mnoho zmenených životov ľudí, ktorí k jaskyni prichádzali, čo sa nášmu nepriateľovi nepáčilo. Jeho boj o jaskyňu sa teda začal…

Pri pohľade na nádherné udalosti v Lurdoch peklo nemohlo zostať nečinné. Hoci sa vládca temnôt, premožený vo svojej pýche, neodvažuje útočiť priamo na Boha, snaží sa zhatiť jeho diela a zrušiť poriadok, ktorý on vo svojej prozreteľnosti ustanovil. Nikdy v dejinách snáď neprejavil tento zloduch svoju zhubnú činnosť viac ako v dobe, v ktorej žijeme. Je všade a mieša sa do všetkého, zo závisti voči slávnemu prisľúbeniu, ktoré dostal človek, odvracia ho od jeho cesty kazením mravov, zvrháva jeho myšlienky, uháša v ňom vznešené a sväté city. Vo svojom podvratnom konaní organizuje tajné spoločnosti, usporadúva špiritistické sedenia, káže skrze rôzne náuky a pôsobí v javoch hypnózy; časopisy aj knihy sú v jeho službách a umenie i veda mu ležia pri nohách.

Starý klamár sa však neuspokojí s triumfami, ktoré už dosiahol, ale žiarlivo a sústredene striehne na všetko, čo by mohlo obmedziť jeho zločineckú vládu. Pozorným zrakom prechádza z jedného konca sveta na druhý a zastavuje sa pri každej maličkosti, v ktorej vybadá nejakú hrozbu. Ako by nás teda malo prekvapiť, že pri tomto bedlivom, nepretržitom úsilí neprehliadol ani veľké udalosti pod Pyrenejami? Uvidiac ožiarenú jaskyňu, starý had v nej zdesený spoznal Ženu – nepriateľku, ktorá mu svojou mocnou pätou rozdrvila hlavu. Pripomenul si svoje dávne pokorenie a zatúžil po novom útoku, ale zo skúsenosti vedel, že nie je dobré vrhnúť sa do otvoreného boja proti Tej, ktorá je „strašná ako vojsko pod zástavami“. Preto sa rozhodol využiť opačné prostriedky a bojovať len nepriamo, podľa plánu neviditeľného zlodeja, ktorý nesiahne na protivníka za denného svetla, a iba po nociach ničí jeho majetok. Keď jeho závistlivé oko uzrelo poklady milostí a požehnaní, ktoré nebeská Kráľovná zhromaždila pod massabiellskymi skalami, chcel za každú cenu znehodnotiť ono bohatstvo a odlákať od jaskyne tých, čo z neho prišli načerpať. Satan sa dal do diela a s úškľabkom šíril hrôzu okolo jaskyne zjavení.

Satanove útoky na ľudí pri jaskyni

Ako na prvú sa upriamil na Bernadetu a pri štvrtom zjavení ju na smrť vyľakal. Preľaknutá Bernadeta vtedy horlivo prosila o pomoc krásnu Paniu, ktorá ju ochránila. Ľudia neskôr spoznali, že išlo o počiatočný útok diabla na Massabielle.

Sotva zjavenia Matky Božej prestali, duch temnoty sa naplno pustil do práce. Mnohí ľudia, ktorí ku jaskyni prichádzali, zažívali nevysvetliteľné úkazy. V záznamoch sa môžeme napríklad dočítať o zbožnom dievčati Márii z ulice Basse v Lurdoch, ktorá pri jaskyni počula zlovestný hluk, škrípanie a vreskot, ako keby obludy zápasili medzi sebou a vydávali hrozné huhlanie, surový rev a ohlušujúci rykot. Vystrašené dievča utieklo a dlhý čas sa neosmelilo priblížiť k jaskyni. Viacero iných hodnoverných ľudí z Lúrd či zďaleka – detí i dospelých – videlo pri jaskyni rôzne tajomné bytosti, ktoré sa však zdali podozrivé a často ich na smrť vystrašili. Niektorí z nich, len čo sa priblížili k Massabielle, upadali do akéhosi horúčkovitého blúznenia a vo vnútri skál videli všelijaké nadprirodzené úkazy a okolo seba počuli výsmešný krik a rúhanie. Tieto údajné videnia sa však vyznačovali nepokojom a trhavými pohybmi, ktoré viac odpudzovali ako priťahovali.

Tieto a podobné, priam zázračné príhody sa dostali do povedomia verejnosti, ale miestne vážené osoby nemohli pochopiť, aký majú zmysel, považovali ich za bájky a vzhľadom na také vzrušené časy aj za detské fantázie. Pritom im na skutočnosti, že krásne a lahodné videnia Bernadety vystriedali búrlivé, niekedy aj desivé scény, unikalo, že okolo jaskyne sa skutočne dejú neobyčajné veci.

Zlý duch však svojím vyčíňaním a zastrašovaním nemohol uhasiť horlivosť ľudí z Lúrd a okolia voči Našej Panej z Massabielle, ktorí sem prichádzali prejaviť svoju vieru a lásku nepoškvrnenej Panne. Vo dne, v noci sa pod skalou ozývala modlitba ruženca a stúpala k nebu ako ustavičné volanie proti bezbožnosti zlého útočníka. Zároveň s ostatnými prichádzala k jaskyni aj Bernadeta, ktorej sa však žiadne oslepujúce svetlá ani falošné tváre neukázali.

Diablove pôsobenie prostredníctvom odporu úradov

Diablovu činnosť čoskoro posilnili zaslepení a domýšľaví ľudia, keď sa takisto usilovali zničiť dielo, ktoré začala Panna v jaskyni. Azda v žiadnej dobe nebola zúrivosť proti nadprirodzeným veciam taká hrozná ako v tej našej, keď pyšní na pokroky rozumu a moderné vymoženosti chceme všetko rozumom preskúmať a vysvetliť. Aj samozrejmé fakty potrebujeme rozoberať a všetky dokazovať, no ak nám skúmavka alebo čísla nepomôžu objasniť naše problémy, odmietame ich ako nezmyselné a nehodné našej pozornosti.

A práve to je príčinou, prečo štátni úradníci zaujali k udalosti pri jaskyni mylné stanovisko: nechceli sa odpútať od hmotného sveta. Neboli ani zlí, ani bezbožní, iba nevedomky splácali daň názorom svojej doby. Zázrak sa im zdal čímsi nemoderným, a hoci ho v duchu pripúšťali v dávnejších časoch, keď Boh pôsobil na zmysly, aby ho ľudia spoznali, neprijímali ho v súčasnosti ani nepovažovali za nutný v storočiach, keď sa inteligencia vlastnými silami dokáže povzniesť k najvyšším konceptom.

Úradníci nevideli v udalosti pri jaskyni nič viac ako detské výmysly, ktoré možno pričítať prostote a pochabosti ľudí. A všetci s pohŕdaním odmietali zájsť k Massabielle, aby sa presvedčili o Bernadetiných extázach. Najskôr bojovali len posmeškami, ale neskôr, keď spoznali, že viera v zjavenie Panny sa zakorenila a ľudia stále navštevujú jaskyňu, uznali za vhodné, aby šíriacu sa poveru začali potláčať.

V boji proti zjaveniu najviac vynikli štyria muži: policajný komisár, cisársky prokurátor, lurdský starosta a prefekt. Ako veriaci, ba praktizujúci katolíci priznávali nebeskej Matke všetku moc, a zároveň jej upierali jednoduchú výsadu zjaviť sa Bernadete. Pre svoje predsudky zachádzali až do krajnosti, čo z nich robilo tvrdých prenasledovateľov. Bernadetu dlho vypočúvali a spočiatku sa ju snažili od zjavení odhovoriť. Keď sa im to nedarilo, rozličnými úskokmi a hrozbami namierenými proti nej alebo jej rodine jej zabraňovali chodiť ku jaskyni. Ani takto sa im však nedarilo zjaveniam zabrániť. Preto medzi ľuďmi šírili lži o Bernadete a jej otcovi. Celú rodinu hrozne ohovárali a pred ostatnými obyvateľmi aj nepríjemne ponižovali. Nič však nepomáhalo. I po skončení zjavení neustále prúdili pod posvätnú skalu davy pútnikov, ktoré neboli na konci dňa o nič menšie než v dňoch zjavení. Ale keďže sa už nebolo treba obávať návalu ľudí v rovnaký moment kvôli zjaveniu a Bernadeta už neurčovala konkrétny čas, miestne úrady na jaskyňu akoby pozabudli.

Napokon teda prišiel okamih, keď diabol pochopil, že jeho úsilie nemôže zrútiť to, čo Panna vytvorila. Čím viac zháňal okolo jaskyne mraky, tým žiarivejšia a krajšia sa javila milovaná tvár Nepoškvrneného počatia.

Viac o lurdských zjaveniach nájdete v knihe Tiché svetlo z Lúrd: Spomienky na Bernadetu, z ktorej pochádzajú aj úryvky v tomto článku.