Cesta do Emauz v 21. storočí

Ako by asi mohla vyzerať cesta do Emauz v modernej dobe? Prinášame vám krátke zamyslenie, vďaka ktorému si uvedomíte, že Ježiša na svojich cestách stretávame aj dnes.

– Bože, už nevládzem. Balím to. Odchádzam. Prečo na nás toto všetko dopúšťaš? Dobre, svet je svet, je už raz taký, ale prečo za niečo nestojí aspoň Cirkev?

OK, byt je zamknutý, všetko povypínané, môže sa ísť.

Je fajn takto skoro ráno kráčať ulicami. Nikde nikoho, super, môžem spokojne premýšľať o úpadku, ktorý tu vládne.

Ups, čo tu tak skoro robí tento bezdomovec? Hodím mu pár drobných, hádam ma nechá na pokoji.

– Ďakujem vám, pane. Vyzeráte akýsi smutný. Nemáte radosť z toho, že je Veľká noc? Prečo klesáte na duchu? Neveríte tomu, že nádej zomiera posledná? Uverte niečomu väčšiemu: nádej neumiera. Jej naplnenie máte na dosah ruky. Stačí sa poň načiahnuť. Obráťte svoje kroky a vráťte sa späť do svojej rodiny, farnosti, na svoje pracovisko a medzi svojich známych a priateľov. Pristúpte k vatre nádeje a odpáľte si od nej svoju pochodeň. Potom choďte a zapaľujte srdcia a mysle všetkých tých, ktorých budete stretávať na svojej životnej ceste.

– Kto ste, že odo mňa žiadate takéto veci?

– Ja Som. Moje slová dávajú život a otvárajú budúcnosť. Nebo a zem sa pominú, ale moje slová sa nepominú. Ja som si podmanil smrť – poslednú baštu beznádeje. Zúfalstvo je definitívne porazené. Už niet dôvodov, prečo sa mu poddávať. Rozmetala ich sila veľkonočného rána, ktorú ti teraz ponúkam. Prijmeš ju?

Tipy na knihy: