Za blahoslavenou rodinou Ulmovcov: Dojmy z púte do Markowej

Byť korektorkou knihy Ulmovci: Po stopách prvej blahoslavenej rodiny v dejinách Cirkvi považujem za požehnanie. Tých niekoľko dní, ktoré boli intenzívne spojené s touto rodinou, pre mňa znamenali veľa.

Predovšetkým ma inšpiroval ich život v jednoduchosti a radosti; nielen ich mučenícka smrť, ale prežívanie každého dňa v plnosti – v spoločenstve rodiny, priateľov, dokonca i skrývajúcich sa Židov.

Ulmovci si ma získali natoľko, že som sa rozhodla vydať sa po ich stopách, „dotknúť“ sa ich, zažiť atmosféru ich rodnej dediny…

Spolu s niekoľkými priateľmi „Ulmofilmi“ sme sa vydali do Markowej. Tak ako píše autorka knihy Agnieszka Bugała, Markowa hneď upúta svojou čistotou a upravenosťou. Tamojším obyvateľom naozaj záleží na tom, aby mali okolo seba pekne. Veď ako sa hovorí: Zachovaj poriadok a poriadok zachová teba. Vonkajšia krása a čistota iste odráža aj tú vnútornú.

Múzem Poliakov zachraňujúcich Židov, ktoré nesie meno Ulmovcov, hneď zaujme svojou architektúrou. Má tvar trojuholníka a snaží sa navodiť dojem tradičnej chalupy z vojnových čias. V príjemne osvetlenom interiéri sa dostaneme akoby do „obývačky“ samotných Ulmovcov, kde na stenách visia obrazy s ich portrétmi a na protiľahlej strane zas obrazy Božského Srdca Ježišovho a Nepoškvrneného Srdca Panny Márie, tak ako to bolo zvykom vo vtedajších domoch. Uprostred izby stôl a v jeho strede predmety pripomínajúcu osudnú noc 24. marca 1944, keď nemeckí žandári na rozkaz Eilerta Diekena zastrelili ukrývajúcich sa Židov spolu s Ulmovcami. Môžeme tam vidieť gombík z Wiktoriiných šiat, kúsok dreva z pôvodnej truhly, hlinu z ich hromadného hrobu i náboje nájdené na mieste činu. Rovnako aj ich rodinnú Bibliu, z ktorej si Ulmovci čítali, a v nej ceruzkou označené podobenstvo o milosrdnom Samaritánovi. I preto ich dnes nazývame „Samaritáni z Markowej“. V ďalšej miestnosti sa nachádza niekoľko Józefových fotografií, ktoré urobil svojím vlastnoručne zostrojeným fotoaparátom. Obrázky zachytávajú rodinnú pohodu, šťastie obyčajného života. Zároveň sú tu vystavené jeho knihy, diplomy i osvedčenia, predovšetkým z jeho poľnohospodárskeho kurzu.

Výstava dýcha životom rodiny Ulmovcov i ďalších Poliakov, ktorí boli ochotní obetovať svoj život za iných.

Po tejto pôsobivej expozícii sme sa vydali na cintorín. Pekný, upravený, zaplavený množstvom kvetov. Medzi mnohými hrobmi – hoci dobre označený, predsa nenápadný – je aj hrob rodiny Ulmovej. Po exhumácii boli ich telá uložené v bočnej časti Kostola svätej Doroty – tam, kde Bohu od narodenia prednášali svoje prosby i vďaky. Mali sme šťastie, v čase nášho príchodu do kostola sa práve končila svätá omša, a tak nám miestny kňaz dovolil uctiť si relikvie blahoslavených, ktoré sa zatiaľ nachádzajú v sakristii.

A tak sme sa stretli. V kostole, v ktorom sa kedysi modlili Ulmovci, sme teraz prosili my ich – za naše rodiny, za svätosť nášho každodenného života. A ďakovali. Za krásnu, požehnanú púť, za svedectvo ich života a viery. Kiežby sme vedeli byť takí ako oni – obetaví, nezištní a šťastní.

Knihu Ulmovci: Po stopách prvej blahoslavenej rodiny v dejinách Cirkvi, ktorá v prílohe obsahuje aj pôvodné fotografie tejto rodiny, ako aj s fotografie zo súčasnosti, si môžete kúpiť na Zachej.sk.

Michaela Gočalová