Eucharistia a Luther

Reformácia, ktorá vyvrcholila za Martina Luthera, mala svoj koreň a príčinu najmä v žalostnom úpadku teológie na školách. Počnúc Scotom teológia opustila ducha, ktorý ju oživoval vo veľkom scholastickom období, aby uviazla v neplodných, zbytočných úvahách, ktoré nemali nič spoločné s učením viery a dejinami spásy. Čo otvorilo priepasť, pre ktorú nebolo možné pokračovať v ceste, bol nominalizmus Viliama Ockhama, ktorým bola presiaknutá aj filozoficko-teologická formácia, akú Luther dostal v Erfurte. Keď študoval scholastickú teológiu u ockhamistu Gabriela Biela, ešte si plne neuvedomoval, aký zlom spôsobil Scotus a ďalší v otázke racionálnej analýzy, keď sa vykonáva na pravde viery; no aj s jeho prispením si vytvoril mimoriadne negatívny pohľad na scholastiku. Podstata úpadku, ktorým bolo obdobie poznačené, spočívala v stále väčšom napätí medzi rozumom a vierou, medzi prirodzenosťou a milosťou, medzi tým, čo by človek „mohol“ chcieť či poznať len pomocou svojich prirodzených síl, teda bez akéhokoľvek Božieho zásahu, hlavne spomedzi Božích skutkov, a tým, čo, naopak, predstavuje poriadok milosti, ktorý mal neskôr prevziať vládu, aby pomáhal ľudskej vôli a rozumu pri poznávaní nedostupných právd. Ockham aj Biel zdôrazňovali rozdiel medzi získanou a vliatou vierou a pripomínali potrebu získanej viery ako prípravy na zjavenie až do takej miery, že potreba vliatej viery sa nepociťuje na základe skúsenosti, ale možno ju len dostať podriadením sa Božej autorite. Vliata viera má za úlohu posilniť súhlas človeka a človek ju nemôže oživiť bez získanej viery. Ich koncepcia, ktorá hraničila s polopelagianizmom, bola úplne neznáma veľkým scholastickým teológom, ktorí nikdy nezabudli upozorniť na potrebu milosti: ona musí predchádzať prirodzenosti a s ňou spolupracovať, aby sa dosiahla spása.

Bolo to takéto chápanie človeka vo vzťahu k sebe samému a k Bohu, proti ktorému sa Martin Luther tak rázne a nie bezdôvodne ohradil. A práve jeho reakcia na spôsob, ako chápať a pestovať „teológiu“, ho podnietila vybudovať teologickú štruktúru, z ktorej mala vzísť takzvaná reformácia.

Človek nemôže nič urobiť sám od seba, vo svojom vnútri je hriešnik a nie je v ňom nič dobré, vďaka čomu by mohol niečo chcieť alebo vedieť, bez ohľadu na slobodne danú milosť. Vychádzajúc z tohto predpokladu, ktorý bol námietkou proti vtedajšiemu ockhamizmu, Luther vystaval svoje osobné chápanie ospravodlivenia a svoju osobnú antropológiu, ktoré zhrnul v diele De servo arbitrio – dišpute s Erasmom Rotterdamským.

V neblahej situácii teológie na školách a Lutherovom zásadnom teologickom postoji sa nám podávajú dôvody, prečo úplne odmietol filozofiu, najmä Aristotelovu, a jej používanie v teologickej reflexii, ktoré sa v Lutherových očiach javilo ako arogantný pokus človeka dosiahnuť nedostupné pravdy vlastnými silami, bez milosti a zjavenia. Takto aj uplatnenie vlastnej „etiky“ by teológom vnuklo učenie, že človek má schopnosť sám dodržiavať určité Božie prikázania, dokonca aj prikázanie milovať Boha a milovať blížneho.

Už v roku 1517 Luther proti takémuto spôsobu myslenia energicky reagoval vo svojej Dišputácii proti scholastickej teológii, v ktorej chcel objasniť, že ani vôľa, ani rozum nemôžu dosiahnuť žiadne dobro bez milosti. Keďže vôľa a rozum sa rodia skazené a zlé, môžu sa uchyľovať len k úmyslom a činom, ktoré sú zlé (tézy 4 – 9). Z toho možno vyrozumieť, že odmietol filozofiu ako služobnicu teológie, lebo v nej odmietol tvrdenia filozofov, najmä Aristotela, že ľudský rozum môže vrhnúť svetlo na Božie slovo. Ak sú prirodzenosť, vôľa a rozum nevyhnutne skazené a hriešne, a teda proti Bohu (tézy 20 – 23), ako potom môže prirodzený rozum slúžiť a prísť na pomoc pri otázkach týkajúcich sa viery? Takto sa dá pochopiť aj Lutherova averzia voči Aristotelovi a jeho systematické odmietanie filozofického rozumu v problémoch viery:

„43. Je chybou tvrdiť, že bez Aristotela sa nikto nemôže stať teológom. Je to v rozpore so všeobecnou mienkou.
44. Nikto sa nemôže stať teológom, ak sa ním nestane bez Aristotela.
45. Tvrdiť, že teológ, ktorý nie je logikom, je obludný heretik – to je obludné a heretické tvrdenie. Je to v rozpore so všeobecnou mienkou […].
47. Žiadna sylogistická forma nie je platná, ak sa aplikuje na božské pojmy. To je v rozpore s kardinálom (teológom Petrom z Ailly) […].
50. Stručne povedané, celý Aristoteles je pre teológiu ako tma pre svetlo. To je v rozpore so scholastikmi […].
52. Pre Cirkev by bolo lepšie, keby sa Porfýrius so svojimi univerzáliami nebol pre potreby teológov ani narodil.“

Odmietať akýkoľvek prienik filozofie do čítania Božieho slova bude metódou, ktorá bude určovať luteránske postoje, najmä pri ich ťažení proti katolíckemu učeniu:

„Ľudský rozum […] svojimi konklúziami a sylogizmami vykladá a prekrúca Božie Písmo, ako sa mu zachce. Ja sa však do toho pustím ochotne a s dôverou, lebo viem, že nevie rozprávať nič iné ako hlúposti a nezmysly, najmä vtedy, keď sa pokúša predviesť svoju múdrosť v Božích veciach.“

Ľudský rozum musí zostať mimo reality viery a nesmie a nemôže zasahovať do jej úsudkov, pretože nemôže rozhodovať o tom, čo prebýva v neprístupnom svetle:

„Tu však poznamenávam ako predtým, že sa nemáme sporiť o tajomstvo božského Majestátu a že ľudskú smelosť, ktorá s neustálou zvrátenosťou vždy necháva bokom, čo je potrebné, aby napádala a skúšala tento bod, treba odvolať a zahnať späť, aby nesliedila po tajomstvách Majestátu, ku ktorým sa nedá dostať, pretože prebývajú v neprístupnom svetle, ako dosvedčuje Pavol.“

V súlade so svojimi teologickými a antropologickými postojmi Luther jasne odmieta akékoľvek posudzovanie rozumu, pokiaľ ide o tajomstvá viery. Proti sebavedomému a polopelagiánskemu vyzdvihovaniu prirodzenosti teda stavia sola gratia, proti Aristotelovi stavia Krista a jeho slovo a napokon proti rozumu Luther stavia sola fides.

Takýto úvod je nevyhnutný pre pochopenie každého teologického diskurzu nemeckého reformátora, takže sa zdá byť vhodným predpokladom aj pre to, aby sme preskúmali jeho postoj k dogme o transsubstanciácii.

Tento úryvok pochádza z knihy Eucharistia, tajomstvo viery, ktorú si môžete kúpiť na Zachej.sk.