Boh si ku mne našiel cestu tým najkrajším spôsobom

Kecharitomene (recenzia)

Kniha Kecharitomene mi zmenila život. Hneď na prvý pohľad som pocítil, že bude iná ako ostatné kresťanské knihy, ktoré som dovtedy prečítal (aj o Panne Márii – a bolo tomu tak). Teraz s odstupom času si spomínam na tie úžasné okamihy, ktoré som zažíval pri čítaní tejto knihy.

Podelím sa s vami o svoje svedectvo o tom, ako som sa duchovne obrátil práve vďaka tejto knihe. Spomeniem, že najprv som sa začal modliť korunku k Božiemu milosrdenstvu a po nejakom čase prišla na rad táto kniha. Dnes som si vedomý toho, aké veľké milosrdenstvo mi preukázal náš Pán Ježiš, keď si našiel ku mne cestu tým najkrajším spôsobom. Dnes viem, že takým tichým štartom môjho obrátenia bol deň, kedy som sa začal modliť korunku Božieho milosrdenstva.

NEPOŠKVRNENÉ SRDCE PANNY MÁRIE! Prečo si svetom tak málo poznané? Už je to viac než rok, čo sa mi vďaka knihe Kecharitomene od otca Dominika Chmielewského úplne zmenil pohľad na našu nebeskú Matku Pannu Máriu. Práve touto knihou si našla ku mne cestu a dotkla sa môjho srdca. Odvtedy už neubehol deň, aby som na ňu nemyslel. Hneď nato som sa začal zaujímať o modlitbu svätého ruženca. Dovtedy som nevedel o ruženci skoro nič. Ani som nevedel, akú veľkú moc má ruženec. Myslel som si, že je to akási modlitba „pre staré babky“. Googlil som si, ako sa modlí ruženec, a s nadšením som sa ho učil modliť. Asi po 3 mesiacoch modlenia ruženca som cítil potrebu zmeniť svoj život. Mal som taký pocit, že nemôžem ostať takým vlažným kresťanom ako doteraz. Začal som pravidelne chodievať do kostola, na spoveď a na sväté prijímanie. No zrazu nastala zmena v tom, že všetko som začal brať vážne.

Pri svätej spovedi som si dal záležať, aby som čo najlepšie vyznal svoje hriechy. Vážne som začal brať aj svätú omšu a Najsvätejšiu oltárnu sviatosť. Netrvalo dlho a uvedomil som si, že na sväté omše chodím rád a s nadšením. Stále som si akosi neuvedomoval, že to už na mňa pôsobí úžasná sila ruženca, ale určite aj modlitba korunky Božieho milosrdenstva, lebo aj tú som sa modlil pravidelne. Postupne som začal deň po dni usilovne pracovať na budovaní môjho vzťahu s Pánom Ježisom skrze Pannu Máriu. Zveril som sa jej a zasvätil, aby ma k nemu viedla. Za ten čas sa mnohé udialo. Priznávam, že to nie je ľahká cesta. Prišli aj rôzne prekážky, ťažké dni, možno i slzy, ktoré okolie nevidí, no nebo áno. Všetko to však stálo za to.

Môj vzťah s Pánom Ježišom je výrazne lepší, než bol predtým. Teším sa na každé stretnutie s ním v Najsvätejšej oltárnej sviatosti, no stále mám pred sebou dlhú cestu. Každý deň je na čom pracovať. To je len stručný opis posledného vyše roka môjho života.

Tu chcem prejsť k pointe príbehu a porozprávať vám o našej Mame, o Panne Márii – ako ma duchovne vedie za ruku a ja s ňou deň po dni maličkými krôčikmi kráčam k nášmu Pánovi Ježišovi. Som tak biedny, že bez nej by som to nezvládol. Asi preto sa rozhodla, že mi príde pomôcť. Nechcem podrobne opisovať môj vzťah s ňou, pretože, ako som niekde počul, každý z nás je niečím iný a každého z nás vedie naša nebeská Matka individuálne podľa potreby. A ja viem, že je to tak. Tak dokonale nás pozná, chce nás viesť a pomáhať nám… No konať môže len vtedy, keď jej to dovolíme. Z toľkých trápení, všelijakých nástrah, úzkostí, pochybností a problémov mi už pomohla!

Ak si predstavíte celý svoj život ako kríž, tak aj vy potrebujete mamu, ktorá je tu pre vás a s vami na vašej krížovej ceste. Teraz viem, že to práve preto nám ju náš Pán Ježiš dal za mamu. Áno, ona nie je Boh, no je to naša Mama, ktorá nás miluje a vedie na našej životnej ceste. Ja nepochybujem, že jej NEPOŠKVRNENÉ SRDCE nakoniec zvíťazí a chcem k tomu prispieť i ja – aspoň, ako sa hovorí, malou kvapkou do mora, hoc tou najmenšou kvapôčkou. Práve preto píšem toto priznanie, pretože zatiaľ nie som schopný o tom s druhými hovoriť. Keď príde reč na vieru, mne doslova zdrevenie jazyk a nedokážem nič povedať. Verím, že raz spoločne s našou nebeskou Matkou prekonám aj túto prekážku.

Ak ste aj vy takí biedni a nehodní ako ja, neváhajte a pozvite ju do svojho života. Poproste nášho Pána Ježiša Krista, nech vám ju dá, aby vás k nemu doviedla. Nebeský Otecko jej zveril svojho jediného Syna, lebo jej dôveroval, tak prečo si myslíte, že jej nemôžete veriť? Kto tvrdí niečo iné, tak to len preto, lebo ju vôbec nepozná. My katolíci môžeme byť právom hrdí na to, že ju máme – našu milovanú mamu, našu Pannu Máriu.

Teraz vám poviem o svojom osobnom zážitku s ňou. V deň svojich narodenín som dostal od nej najkrajší darček svojho života. Ráno som bol na nedeľnej svätej omši a v priebehu dňa som sa modlil, no menej ako obvykle. Venoval som sa hosťom, zabával sa a robil všeličo iné. Až prišiel večer a ja som mal pocit, že som sa dnešný deň málo venoval našej Mame a Pánovi Ježišovi. Mrzelo ma to a chcel som to napraviť. To som ešte nevedel, že to budú moje už spomínané najkrajšie narodeniny v živote.

Bolo okolo pol desiatej večer a ja som išiel von do altánku, aby som bol sám a nikto ma nerušil. Začal som sa modliť ruženec a hneď pri prvom Zdravase sa zdvihol vietor. Mňa zaliali slzy a pocítil som príchod a prítomnosť Panny Márie. Ostal som zaskočený, pretože som to vôbec nečakal. Nikdy som jej prítomnosť až tak nepocítil. V myšlienkach mi len dookola bežalo „Mama, ty si prišla“. Bol som celý nadšený a neveril som, že sa to deje. Zrazu sa vietor utíšil a nastalo ticho – žiadny štekot psa, cvrkot hmyzu či niečo iné. Nastalo také neobvyklé ticho!

Pokračoval som v modlitbe a plakal som od štastia. Slzy mi tiekli a ja som sa modlil, ani som sa poriadne nemohol sústrediť. Len som cítil prítomnosť našej Mamy. Vedel som, že je niekde pri mne, v mojej blízkosti – neviem, kde presne. Očami som ju nevidel. Plakal som, ani nedokážem vyjadriť tie nádherné zmiešané pocity lásky, radosti, šťastia a predovšetkým neuveriteľnej nehy a pozornosti. Nechápal som, veď nás je na svete niekoľko miliárd ľudí, a ona príde práve ku mne, ešte v deň mojich narodenín… Cítil som, ako jej na mne záleži a to nielen na mne, ale na každom jednom z nás, veď sme jej deti. Bolo to niečo úžasné!

Po prvom desiatku som sa jej na chvíľu prihovoril a pokračoval som v modlitbe. Ani už neviem, čo som jej presne povedal. Nešlo mi to do hlavy, čím som si to zaslúžil. Behalo mi v mysli, aký som biedny, hriešny a ako je to možné. Po asi treťom desiatku ruženca sa opäť zdvihol vietor a pomaly som pociťoval, že sa prítomnosť našej Mamy začína vytrácať. Postupne opadali tie úžasné pocity. Kým som sa domodlil, boli preč. Chvíľu trvalo, kým som sa z toho otriasol. Šiel som si ľahnúť do izby, ale nemohol som spať. So slzami v očiach som premýšľal dlho do noci, čo sa to vlastne stalo, čím som si to zaslúžil. Uvedomil som si, že všetky tie modlitby doteraz stáli za to! Stále som ďakoval nášmu nebeskému Oteckovi, že mi poslal do môjho života našu Mamu, aby ma doviedla k nemu, k Najsvätejšej Trojici.

Na záver ešte jedno priznanie. Ja som tak trochu iný než ostatní, som telesne postihnutý, a to je ďalší dôkaz, že naša Mama nás miluje vsetkých a nerobí medzi nami žiadne rozdiely. Otvorte jej svoje srdce a uvidíte, no nečakajte, že to príde zo dňa na deň… to asi nie. Myslím si, že trpezlivosť a odhodlanie sú určite potrebné, najmä pri modlitbe ruženca.

O niekoľko dní neskôr som sa rozhodol, že pôjdem v noci pozerať na hviezdy. Akurát bol meteroický roj, čiže padali hviezdy. Samozrejme s ružencom v ruke a modlitbou na jazyku. Mal som takú malú nádej, že ma príde navštíviť zas. Aj keď som jej prítomnosť už tak necítil, predsa to bol nezabudnuteľný večer. Ja sa na Pannu Máriu nepozerám len ako na mamu, ale tak trochu aj ako na najkrajšiu dievčinu vesmíru. Dnes môžem povedať, že ju ľúbim. Nielen ju, ale i nášho Pána Ježiša Krista. No iný vzťah mám s ním a iný s ňou. Viem, že okolie a ľudia, ktorých poznám, by to nikdy nepochopili a mali by ma za blázna.

Nikdy som nemal pochybnosti, že existuje posmrtný život. Ako dieťa som prežil ďalší zo svojich neuveriteľných zážitkov, keď som bol na druhej strane a videl už toľkokrát spomínané svetlo na konci tunela. Počul som hlas, ktorý mi povedal, že ešte neprišiel môj čas. Teraz len môžem ďakovať nášmu nebeskému Oteckovi, že si našiel ku mne cestu tým najkrajším spôsobom.

Prosím, nepočúvajte tých, čo tvrdia, že Panna Mária bola obyčajná žena ako každá iná, a tým to pre nich hasne. Takýchto ľudí je dosť, čo to šíria, a nevedia, ako sa mýlia. K nej sa utiekaj a nezablúdiš! Nech vás všetkých žehná náš Pán Ježiš a ochraňuje naša Matka, naša Panna Mária.

PS: Snažil som sa aspoň trochu opísať, akú úžasnú nebeskú Matku máme, no ani písomne to nedokážem (a už vôbec nie ústne). Keby ste ma poznali osobne, pochopili by ste, aký som biedny a neschopný človiečik. A predsa som v očiach nášho Pána Ježiša a mamy Márie milovaný. NECHÁPEM!

Doplním, že presne v tom okamihu a v tej sekunde, keď som ťukol a napísal poslednú bodku tohto svedectva, mi z jednej instagramovej stránky, ktorú sledujem, prišla správa „NECHAJ BOHA OSLÁVIŤ SA V TOM“. A ja viem, že to nie je náhoda, že už mám dopísané. Netreba nič meniť. Opäť prišli slzy, ktoré svet nevidí, no Boh a celé nebo áno. Naozaj si našiel ku mne cestu tým najkrajším spôsobom. Ja nie som žiadny svätec, ale len niekto, kto sa rád modlí, zápasí s každodennými pokušeniami a svetu dlhuje toto svedectvo. OTECKO NA NEBESIACH, ĎAKUJEM!

Druhé, upravené vydanie knihy Kecharitomene si môžete zakúpiť na Zachej.sk.

Autor recenzie: Štefan Vavrek

Bibliografický opis: CHMIELEWSKI, D., 2025. Kecharitomene [KECHARITOMENE. Odkryj Jej niesamowity sekret i wejdź w swoje przeznaczenie!], Zachej.sk, 200 s., tvrdá väzba, ISBN 978-80-8211-786-1.