Záhada menom Eucharistia

Ľudí odjakživa fascinujú záhady. Tiež nie som výnimka. Jednou z najviac fascinujúcich záhad je pre mňa prípad istého mladého slovenského kňaza, ktorý utrpel ťažkú autonehodu, následkom ktorej bol až do konca svojho života pätnásť rokov v stave bdelej kómy. Vzorne sa oňho starali rehoľné sestry. Ich vizitkou je skutočnosť, že u dotyčného nevládneho kňaza sa nikdy neobjavili preležaniny.

Ľudia, ktorí za ním prichádzali, svorne dosvedčujú, že sa tam cítili ako v kaplnke pred Eucharistiou. Pri týchto svedectvách mi spontánne prichádzajú na myseľ Ježišove slová: „Toto je moje telo.“ Pri pomyslení na bezvládne telo každého ťažko chorého človeka sa mi v srdci rozlieha ozvena: „Toto je moje telo.“ Uvedomujem si pritom, že neúctivé a nedbalé správanie sa k akémukoľvek ľudskému telu, osobitne k telu ťažko chorého či starého človeka, je rovnakou svätokrádežou ako zneuctenie Eucharistie.

Tipy na knihy:

• Eucharistia, tajomstvo viery
• 21 spôsobov adorácie
• Duša Kristova, posväť ma

Moderný, pragmaticky uvažujúci človek by azda povedal: „Načo vynakladať prostriedky a sily na starostlivosť o bezvládne ľudské telá, keď je tu mnoho ,perspektívnejších‘ adeptov na starostlivosť?“

Ozaj, načo? A načo vlastne vynakladať prostriedky a sily na zhotovovanie drahých monštrancií? Nuž, nie azda nato, aby sme sa nestali monštrami, ktoré nevidia nič okrem produktivity a výkonu?

Eucharistia nám mlčky pripomína, že „byť“ je viac než „robiť“. Eucharistický Ježiš je Boh menom „Ja Som“. Svojou tichou prítomnosťou nám hovorí: „Som tu a to stačí. Amen.“

Teo