Brat Šavol: Náš Boh nosí zásteru (recenzia)

Brat Šavol nie je na Slovensku neznámym pojmom. Možno nie všetci tiež vedia, že tento katolícky kňaz s talentom na písanie, pôsobil ako úspešný a oceňovaný novinár v rádiu a v televízii.

Aj preto som so záujmom siahol po jeho knižke krátkych zamyslení s provokačným názvom Náš Boh nosí zásteru. Kto by čakal čo i len jedno zamyslenie s podobným názvom, nedočkal by sa. Avšak po prečítaní malej knižky brata Šavla mi príde názov viac ako príznačný.

Brat Šavol totiž hovorí o tom, ako sa Boh skláňa k nám ľuďom, prichádza, zostupuje z neba. Zdvíha človeka, aby mu pomohol znovuobjaviť jeho dôstojnosť. Boh sa chce stretnúť s človekom.

A aká je odpoveď človeka? Po prečítaní Šavlových úvah musím povedať, že často až komická. My ľudia neraz otvárame namiesto srdca naše peňaženky. Na dušičky, na Vianoce. Nedávame priestor Bohu, vyhradíme mu jednu hodinu v týždni, nenecháme ho premieňať náš život. Brat Šavol je nekompromisný v pomenovaní vecí pravým menom. Niekedy sa zdá, že zachádza trochu priďaleko. Napríklad vtedy, keď hovorí, že my katolíci chodievame do kostola ako do ZOO, aby sme sa pozreli na svoje obľúbené zvieratko.

Autor sa tiež nebojí otvárať citlivé témy ako dobrovoľný celibát v Cirkvi, nízka dôvera v Cirkev samotnú alebo pohoršenie, ktoré pochádza z tých, ktorí „verili“. Naproti tomu nás učí, že nikdy netreba súdiť, lebo len Boh vidí vieru človeka. Ako príklady na ceste viery si vyberá Vasiľa Biľaka, či Edith Piaf.

Pomedzi krátke, často len niekoľkoriadkové úvahy autor umne vsunul aj dva rozhovory so známymi osobnosťami – s českou herečkou Jiřinou Jiráskovou a s fotografom Janom Saudkom. Najmä v prípade známeho fotografa ma prekvapila hĺbka otázok ale aj odpovedí týkajúcich sa života a prípravy na večnosť.

Myslím si, že napriek tomu, že kniha brata Šavla nemá ani sto strán, rozhodne nie je ľahkým čítaním. Mnohé úvahy som prečítal 3-krát, aby som sa dostal k skrytému posolstvu autora. Jednou vetou – krátka kniha na hutné (verím že aj chutné) zamyslenie.