Vezmite a jedzte (recenzia)

„Je naozaj dôstojné a správne, dobré a spásonosné vzdávať vďaky vždy a všade tebe, Pane, svätý Otče, stvoriteľ sveta a prameň každého života. Ty nikdy neopúšťaš diela svojej múdrosti, ale uprostred nás starostlivo pôsobíš. Mocnou rukou a vystretým ramenom si viedol po púšti svoj ľud, Izrael; teraz však svoju putujúcu Cirkev vo svete sprevádzaš mocou Ducha Svätého a vedieš ju po časných cestách do večnej radosti svojho kráľovstva skrze nášho Pána, Ježiša Krista. Preto aj my s anjelmi a svätými spievame pieseň na tvoju slávu a neprestajne voláme:

„Svätý, svätý, svätý…“

Počkať. Stop! Čo? Ako? Ako to bolo? On nás – diela svojej múdrosti – neopúšťa? Pôsobí medzi nami? Sprevádza nás mocou Ducha Svätého?

„Pán Boh všetkých svetov…“

A toto sa nám deje pravidelne. Mechanicky oslavujeme svätosť nášho Boha, bez emócií, často s kamennou tvárou (a možno aj srdcom), preto, lebo … Lebo sa to predsa takto má robiť. Lebo od malička som chodil do kostola a všetci to spievali. Lebo nás kňaz vyzval. Lebo práve toto je vo formulári omše. Myšlienkami sa strácame, premýšľame nad povinnosťami, ktoré nás čakajú, či na to, čo sa nám pred pár hodinami nepodarilo. Áno, aj v tomto s nami, samozrejme, kráča Boh, no nie je to od nás samoľúbe a sebecké?

Ježiš Kristus sa nám dáva a ponúka pár metrov od nás na oltári. Opäť si sprítomňujeme jeho ukrutnú bolesť, ktorú si pretrpel a prijímame jeho Telo, no nijak to s nami nepohne. Prepáčte za výčitku, zvlášť, ak sa Vás netýka, no často miništrujem a ľuďom pri rozdávaní prijímania vidím priamo do tváre. Mojžišovi po stretnutí s Bohom žiarila tvár, v našich kostoloch sa denne so živým Božím Synom stretnú tisícky veriacich, no akoby šlo len o formálne stretnutie, míting, po ktorom si jednoducho ďalej kráčame svojou priemernou cestou. A pričom stretnutie s Kristom a prijatie Jeho osobne do života býva tak kľúčové a premieňajúce! (apoštoli v momente zanechávajú svoje živobytie a rodiny; Zachej rozdáva polovicu svojho majetku a štvornásobok vracia tým, ktorých oklamal; slepý Bartimej opúšťa svoje miesto a kráča za Ježišom; atď. atď.)

A tu prichádza Švéd Ulf Ekman, (vtedy ešte) protestant (!), ktorého tajomstvo Eucharistie a obrovská sila a moc sviatosti Katolíckej cirkvi natoľko uchvátili, že začína písať knihu o Sviatosti oltárnej. Nespojiteľné sa stáva realitou a do obehu sa dostáva kniha Vezmite a jedzte. Hoci je na prvý dotyk tak trochu nepríjemná kvôli zvláštnemu povrchu obálky, po jej otvorení na mierny diskomfort úplne zabudnete. Je obdivuhodné ako dokáže veľmi jednoduchým, no zároveň skutočne fundovaným spôsobom priblížiť veriacemu človeku sväté prijímanie ako vrchol nášho duchovného života.

Dovolím si tvrdiť, že máloktorý katolík dokáže tak pútavo, odborne a zároveň veľmi živo a jednoducho uchopiť dar a milosť Eucharistie ako vtedajší svetovo uznávaný pastor, v súčasnosti už pokrstený katolík. 68-ročný rodák z Göteborgu vo svojich riadkoch dostáva čitateľa omnoho bližšie k Eucharistii, vzbudzuje po nej skutočnú túžbu a radí, ako z obrovskej studnice sviatosti možno každodenne čerpať do nášho života milosť a požehnanie, ktoré sú nám skrze svätú omšu udeľované.

A to je dôvod, prečo je kniha obohacujúca aj pre „skúsených harcovníkov,“ ktorí majú za sebou účasť na tisíckach svätých omší. Útla kniha Ekmana je oživujúca, obohacujúca a motivujúca oživiť svoj vzťah so Śviatosťou oltárnou. So živým Kristom, ktorý nás neustále pozýva do osobného vzťahu s Ním a to aj skrze ohromujúce a ľudskému zmýšľaniu stále tajomné bohatstvo Sviatosti oltárnej, ktorá je živým chlebom nášho života, veď On je „chlieb, ktorý zostupuje z neba, aby nezomrel nik, kto bude z neho jesť“ (Jn 6,50).

Knihu Vezmite a jedzte si môžete kúpiť na Zachej.sk.

Autor recenzie: Dávid Lech

Bibliografický popis: Ekman U., 2018, Vezmite a jedzte [Take, Eat. A Book on Holy Communion], Stará Ľubovňa : Kumran, 112 s., brožovaná väzba (mäkká), ISBN 978-80-89487-98-1