Zostúpenie Ducha Svätého na apoštolov a ostatných veriacich

50 dní po Veľkej noci oslavujeme Turíce – sviatok Zoslania Ducha Svätého. Viete, ako táto významná udalosť v dejinách Cirkvi prebiehala? Začítajte sa do slov španielskej mystičky Márie od Ježiša z Agredy, ktorej ju priblížila samotná Panna Mária.

Dvanásť apoštolov, ostatní učeníci a veriaci spolu s veľkou Kráľovnou nebies, ktorá ich povzbudzovala, radostne očakávali splnenie Ježišovho prísľubu, že im pošle Ducha Svätého, Utešiteľa, ktorý ich naučí všetkým veciam a pripomenie im všetko, čomu ich učil (Jn 14,26). Všetci boli jednomyseľní a zjednotení v láske tak, že počas všetkých týchto dní nikto nemal žiadnu inú myšlienku, pocit a sklon, ktorý by bol v rozpore s tými ostatnými. V zmýšľaní i konaní boli jedno srdce a jedna duša. Ani po zvolení svätého Mateja za apoštola nedošlo medzi nimi ani k najmenšiemu prejavu nesúladu, i keď to bola situácia, pri ktorej obyčajne dochádza k rôznosti názorov aj u tých najlepších, pretože každý má sklon konať podľa svojich názorov a nerád ustupuje názorom iných. Ale do tohto svätého zhromaždenia nenašla cestu žiadna nezhoda, pretože všetci boli jednotní v modlitbe, v pôste a v očakávaní príchodu Ducha Svätého, ktorý neprebýva v protiviacich sa a nepoddajných srdciach. Aby ste mohli pochopiť, aké silné a dôležité bolo toto zjednotenie v láske, nielen pre ich prípravu na prijatie Ducha Svätého, ale i pre premáhanie a zapudzovanie zlých duchov, musím povedať, že diabli, ktorí od Spasiteľovej smrti ležali v pekle, cítili na sebe novú, zvláštnu stiesnenosť a hrôzu, ktorá vychádzala z cností tohto svätého zhromaždenia vo večeradle. Hoci si to nevedeli vysvetliť, pociťovali novú, drvivú silu, vychádzajúcu z tohto miesta. Keď potom pozorovali účinky vychádzajúce z učenia Ježiša Krista a z jeho príkladu, ktorý sa prejavoval v správaní učeníkov, báli sa, že ich moc bude zničená.

Kráľovná anjelov Mária vo svojej veľkej múdrosti a milosti poznala predurčenú dobu i hodinu, v ktorej bude Duch Svätý zoslaný na apoštolské zhromaždenie. Keď prišiel deň Turíc (Sk 2,1), čo bolo o päťdesiat dní po vzkriesení nášho Pána a Vykupiteľa, najsvätejšia Matka videla, ako sa v nebi človečenstvo Slova radilo s večným Otcom o sľúbenom zoslaní božského Utešiteľa na apoštolov a že jeho božskou múdrosťou predurčený čas pre založenie viery a udelenie všetkých jeho darov svätej Cirkvi už prišiel. Pán tiež poukázal na zásluhy, ktoré získal v tele svojím najsvätejším životom, utrpením a smrťou, na tajomstvo spásy ľudského pokolenia a na skutočnosť, že je obhajcom, príhovorcom a prostredníkom medzi večným Otcom a ľuďmi. Poukázal tiež na to, že medzi ľuďmi žije aj jeho najmilšia Matka, v ktorej božské osoby našli také veľké zaľúbenie. Svojho Otca takisto žiadal, aby sa Duch Svätý okrem udelenia milostí a neviditeľných darov ukázal na zemi aj vo viditeľnej podobe, aby tým zákon evanjelia získal úctu pred celým svetom a tiež aby boli apoštoli a veriaci, ktorí mali rozširovať božské pravdy, povzbudení a aby nepriatelia Pána, ktorí ho v tomto živote prenasledovali, zavrhli a odsúdili na smrť na kríži, boli naplnení hrôzou.

Túto žiadosť nášho Vykupiteľa prednesenú na nebesiach Panna Mária podporovala na zemi takým spôsobom, ktorý zodpovedal milosrdnej Matke veriacich. Ležala v najhlbšej pokore tvárou na zemi s rukami rozpaženými do podoby kríža a videla, ako bola medzi Najsvätejšou Trojicou Spasiteľova žiadosť priaznivo prijatá. Videla aj, ako pre splnenie tejto žiadosti Otec a Syn, ako základné príčiny, z ktorých Duch Svätý vychádza, ustanovili pôsobivé zoslanie Ducha Svätého, pretože týmto dvom božským osobám sa pripisuje zoslanie tretej osoby, lebo vychádza z oboch. Tretia osoba ochotne prevzala toto poslanie a rozhodla sa zostúpiť na svet. Hoci všetky tri božské osoby aj ich pôsobenie vychádzajú z jedinej nekonečnej vôle bez akejkoľvek nerovnosti a majú tie schopnosti, ktoré sú vo všetkých troch osobách nerozdielne a rovnaké, predsa má každá osoba istú vnútornú pôsobnosť, ktorá v ostatných nie je. Tak poznávanie povstáva v Otcovi a nie v Synovi, ktorý je splodený, vôľa vychádza z Otca na Syna, ale nie z Ducha Svätého, ktorý z nich vychádza. Preto sa o Otcovi a Synovi ako činnej príčine hovorí, že zoslali Ducha Svätého, pričom o Duchu Svätom sa hovorí, že bol zoslaný.

Ráno v deň Turíc blahoslavená Panna Mária vyzvala apoštolov, učeníkov a zbožné ženy, ktorých bolo asi stodvadsať, aby sa horlivejšie modlili a obnovili svoju nádej, lebo sa už priblížila hodina, v ktorej má z výšin prísť Duch Svätý. O tretej hodine (t. j. o deviatej hodine ráno), keď boli všetci zhromaždení okolo nebeskej Panej a horlivo sa modlili, bolo zrazu vo vzduchu počuť veľký hukot, ako keď silno hrmí a duje silný vietor, zmiešaný s jasnosťou ohňa alebo blesku, a to všetko sa sústredilo na dom, v ktorom bolo večeradlo. Dom bol obklopený svetlom a na všetkých, ktorí v ňom boli zhromaždení, sa zniesol božský oheň (Sk 2,3). Nad hlavou každej z tých stodvadsiatich osôb sa ukázal ohnivý jazyk, v ktorom prišiel Duch Svätý a každého naplnil svojím božským účinkom a nebeskými darmi, keď v každom súčasne pôsobil mnohými rôznymi spôsobmi, a to ako vo večeradle, tak aj v celom Jeruzaleme, v závislosti od vlastností osôb, v ktorých účinkoval.

U Panny Márie boli tieto účinky plne božské a najobdivuhodnejšie v očiach celého nebeského dvora. My ľudia nie sme schopní to pochopiť ani vysvetliť. Najčistejšia Panna bola celá zmenená a povznesená v Bohu, pretože videla Ducha Svätého priamo a krátku dobu požívala blažené nazeranie na Boha. Ona sama prijala z jeho darov viac než všetci ostatní svätí. Jej sláva v tej dobe prevyšovala slávu anjelov a svätých nebešťanov. Ona sama poskytla Pánovi viac slávy, chvály a vďaky než celý vesmír za dobrodenie zoslania Ducha Svätého na jeho Cirkev a za to, že sa toľkokrát zaväzoval, že ho pošle a že skrze neho bude Cirkev spravovať až do skončenia sveta. Najsvätejšej Trojici sa Máriino konanie pri tejto príležitosti tak páčilo, že sa považovala za plne odmenenú a odškodnenú za stvorenie sveta, a nielen to – Boh konal, akoby bol vďačný za to, že má takého Tvora, na ktorého mohol Otec pozerať ako na svoju Dcéru, Syn ako na svoju Matku a Duch Svätý ako na svoju Nevestu, ktorú bol teraz (podľa spôsobu nášho vyjadrovania) povinný navštíviť a obohatiť, keď jej predtým udelil takú vysokú dôstojnosť. V tejto vznešenej a požehnanej Neveste boli obnovené všetky dary a milosti Ducha Svätého, plodiace nové účinky a pôsobenie, presahujúce našu schopnosť porozumenia.

Apoštoli, ako hovorí svätý Lukáš (Sk 2,4), boli tiež naplnení Duchom Svätým, pretože dostali vo veľmi vysokom stupni obdivuhodné rozmnoženie posväcujúcej milosti. Dvanásť apoštolov bolo v tejto posväcujúcej milosti upevnených, takže ju nikdy nestratili. Každému, podľa jeho schopností, boli udelené vlastnosti siedmich darov: múdrosti, rozumu, rady, sily, poznania, zbožnosti a Božej bázne. Vplyvom tohto vznešeného požehnania, ako nového, tak obdivuhodného vo svete, sa dvanásti apoštoli stali schopnými služobníkmi nového zákona a zakladateľmi evanjeliovej Cirkvi pre celý svet, pretože im táto nová milosť a požehnanie udelili účinnú a sladkú božskú silu, ktorá v nich prebudila sklon praktizovať najhrdinskejšie cnosti a žiť v najvyššej svätosti. Takto posilnení sa modlili, ochotne pracovali a vytvárali najobťažnejšie a najnamáhavejšie diela nie so zármutkom alebo z donútenia, ale s najväčšou radosťou a ochotou.

Ukážka pochádza z knihy Mystické mesto Božie IV – Korunovanie, ktorú si môžete zakúpiť na Zachej.sk.

Obrázok: indiancatholicmatters.org