Kresťanské knihy

Inšpirovaná videniami Luisy Piccarrety. Keď sa pozrieme na svoj život z Božieho nadhľadu, akýkoľvek spletitý sa nám javí, nikdy v ňom nechýba spásonosné ovocie Ježišovej obety na kríži. A vždy zistíme, že ukrižovaný a vzkriesený Kristus nesie náš kríž spolu s nami. Každý z nás má v sebe odtlačok Boha, sťaby vodoznak, čo býva na cenných papieroch, viditeľný len vo svetle.Ďakujeme ti, Pane Ježišu, že ty sám si pre nás svetlom, cez ktoré dokážeme objavovať tvoju tvár ukrytú v nás. Nazval si sa Cestou, Pravdou a Životom, a tak nás vedieš užitočným smerom. Vďaka, že skrze tvojho Ducha sa Boží život môže stať naším a náš život Božím životom. Je úžasné, že cez zrieknutie sa seba smieme prijať život samotného Boha a môžeme mu dať priestor vo vlastnom tele! Nech tvoja vôľa kraľuje v nás i na zemi.Na tejto krížovej ceste nás budú sprevádzať úryvky z Ježišových zjavení talianskej mystičke Luise Piccarrete, ktoré nám pomôžu hlbšie rozjímať nad jednotlivými zastaveniami.

Druhé, upravené vydanie. Kto verí, že Boh je láska, verí nie v jednoduchý fakt, ale v tajomstvo, do ktorého sa treba dennodenne ponárať a nechávať sa ním skrz-naskrz presiaknuť. Proces pohrúženia sa do Božej lásky, ktoré má moc od základu pretvoriť náš život, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom rozjímania o Kristovom umučení, pri ktorom v nemom úžase hľadíme na to, kam až bola schopná zájsť jeho láska k nám.Práve ono je náplňou i zámerom knihy, ktorú tvoria zápisy o zjaveniach Božej služobníčky Luisy Piccarrety. Každého z nás pozývajú, aby sme rozjímavým spôsobom hodinu po hodine sprevádzali trpiaceho Krista od chvíle, keď sa pred svojím umučením rozlúčil so svojou Matkou, až po uloženie jeho tela do hrobu. A tak dospeli k otázke, ktorá je zároveň odpoveďou: Kto obsiahne nesmiernosť jeho lásky k nám?

Inšpirovaná videniami Luisy Piccarrety. Túto krížovú cestu napísal sám život. No také sú vlastne všetky naše cesty. Podstatný rozdiel je, či sa na nich stretneme s Ježišom, či dovolíme, aby sa jeho krížová cesta preťala s tou našou. Vtedy môžeme aj v našich bolestných zastaveniach nanovo spoznať Kristovu tvár a kontemplovať ho v hĺbkach, kam by sme sa sami neodvážili zostúpiť.Autorka sa v úvode delí s nami o ten najťažší kríž pre rodiča: so smrťou vlastného dieťaťa. No tu sa jej príbeh nekončí. Viera v Krista a nádej presahujúca až za hrob jej dáva silu spolu so svätým Pavlom povedať: „Smrť, kde je tvoje víťazstvo? Smrť, kdeže je tvoj osteň?“ (1 Kor 15, 55).Ovocím daru života v Božej vôli a dennodennej odovzdanosti sa Bohu je štrnásť nevšedných zastavení krížovej cesty, ktoré výstižne reflektujú denno-denné otázky, výzvy, problémy a utrpenia, ktoré si každý z nás nesie. Podstatným prvkom týchto zastavení je sebareflexia vedúca k uznaniu vlastnej hriešnosti a úprimnému odproseniu nášho Pána Ježiša Krista.Krížovú cestu dopĺňajú farebné ilustrácie autorkinej dcéry Márie.Krížová cesta je cirkevne schválená.

Obyčajný život mimo hraníc všednosti. Luisa Piccarreta (23. apríl 1865 – 4. marec 1947) bola útla žienka z južného Talianska, ktorá spoznala strasti početných epidémií a dvoch svetových vojen. Svoje srdce premenila na priestor bezo zvyšku obývaný Bohom. Bola vtiahnutá do veľkého tajomstva, ktoré ju nekonečne presahovalo, bola pozvaná „žiť v Božej vôli,“ čo znamená prežívať svoj život ako Ježiš Kristus, ktorý nám takýmto spôsobom priniesol večný život. Mala upierať svoj pohľad na nazaretský domček a uvažovať, či jej skutky zodpovedajú skutkom Svätej rodiny, v ktorej sa všetko robilo s láskou.Kniha Luisa Piccarreta: Slnko mojej vôle je životopisom tejto talianskej mystičky, ktorý čerpá z jej zápiskov i zo svedectiev ľudí, ktorí ju poznali. Jej hlboké svedectvo nám ukazuje dynamizmus Božieho milosrdenstva, ktoré nás priťahuje k najhlbšej možnej jednote s ním, aby premieňalo naše srdcia na prameň živej vody, tryskajúcej v prospech všetkých. Neustále rozjímanie o Ježišovom utrpení ju viedlo k tomu, že sa pripodobnila Kristovi až po úplné obetovanie sa Otcovi za dobro všetkých ľudí. Z „knihy kríža“ sa dozvedela, že žiť v Božej vôli nie je vykonávaním zvonka uložených príkazov, ale darom, okolo ktorého treba sústrediť celý svoj život. Vidíme ju sedemdesiat rokov pripútanú na lôžko utrpenia, ako prostredníctvom jednoduchého života kresťanskej laičky, zamestnanej skromným paličkovaním, spojená s Cirkvou neochvejnou poslušnosťou svojim spovedníkom vytvorila veľkolepé dielo lásky ku všetkým stvoreniam.

Cesta do kráľovstva Božej vôle. Spis Luisy Piccarrety, ktorý držíte v rukách, sa z hľadiska témy i formy spracovania radí medzi mariánsku literatúru – pozostáva zo zbierky mariánskych rozjímaní a modlitieb určených na mesačnú súkromnú pobožnosť.Pri jeho čítaní zreteľne vystupuje do popredia najmä jeho meditačný charakter, ktorý sa prejavuje v skutočnosti, že namiesto toho, aby čitateľa zahŕňal množstvom nových informácií, sústreďuje sa na jednu ústrednú tému – Božiu vôľu. K nej sa v celom texte ustavične vracia a rozvíja ju s cieľom umožniť čitateľovi vnútorné precítenie pravdy, že Božia vôľa je najvyššie dobro, ktoré ho má priviesť k bezvýhradnému stotožneniu sa s Božím plánom pre jeho život.

Túto krížovú cestu napísal sám život. No také sú vlastne všetky naše cesty. Podstatný rozdiel je, či sa na nich stretneme s Ježišom, či dovolíme, aby sa jeho krížová cesta preťala s tou našou. Vtedy môžeme aj v našich bolestných zastaveniach nanovo spoznať Kristovu tvár a kontemplovať ho v hĺbkach, kam by sme sa sami neodvážili zostúpiť.Autorka sa v úvode delí s nami o ten najťažší kríž pre rodiča: so smrťou vlastného dieťaťa. No tu sa jej príbeh nekončí. Viera v Krista a nádej presahujúca až za hrob jej dáva silu spolu so svätým Pavlom povedať: „Smrť, kde je tvoje víťazstvo? Smrť, kdeže je tvoj osteň?“ (1 Kor 15, 55).Ovocím daru života v Božej vôli a dennodennej odovzdanosti sa Bohu je štrnásť nevšedných zastavení krížovej cesty, ktoré výstižne reflektujú denno-denné otázky, výzvy, problémy a utrpenia, ktoré si každý z nás nesie. Podstatným prvkom týchto zastavení je sebareflexia vedúca k uznaniu vlastnej hriešnosti a úprimnému odproseniu nášho Pána Ježiša Krista.Krížovú cestu dopĺňajú farebné ilustrácie autorkinej dcéry Márie.Krížová cesta je cirkevne schválená.

Obyčajný život mimo hraníc všednosti. Luisa Piccarreta (23. apríl 1865 – 4. marec 1947) bola útla žienka z južného Talianska, ktorá spoznala strasti početných epidémií a dvoch svetových vojen. Svoje srdce premenila na priestor bezo zvyšku obývaný Bohom. Bola vtiahnutá do veľkého tajomstva, ktoré ju nekonečne presahovalo, bola pozvaná „žiť v Božej vôli,“ čo znamená prežívať svoj život ako Ježiš Kristus, ktorý nám takýmto spôsobom priniesol večný život. Mala upierať svoj pohľad na nazaretský domček a uvažovať, či jej skutky zodpovedajú skutkom Svätej rodiny, v ktorej sa všetko robilo s láskou.Kniha Luisa Piccarreta: Slnko mojej vôle je životopisom tejto talianskej mystičky, ktorý čerpá z jej zápiskov i zo svedectiev ľudí, ktorí ju poznali. Jej hlboké svedectvo nám ukazuje dynamizmus Božieho milosrdenstva, ktoré nás priťahuje k najhlbšej možnej jednote s ním, aby premieňalo naše srdcia na prameň živej vody, tryskajúcej v prospech všetkých. Neustále rozjímanie o Ježišovom utrpení ju viedlo k tomu, že sa pripodobnila Kristovi až po úplné obetovanie sa Otcovi za dobro všetkých ľudí.Z „knihy kríža“ sa dozvedela, že žiť v Božej vôli nie je vykonávaním zvonka uložených príkazov, ale darom, okolo ktorého treba sústrediť celý svoj život. Vidíme ju sedemdesiat rokov pripútanú na lôžko utrpenia, ako prostredníctvom jednoduchého života kresťanskej laičky, zamestnanej skromným paličkovaním, spojená s Cirkvou neochvejnou poslušnosťou svojim spovedníkom vytvorila veľkolepé dielo lásky ku všetkým stvoreniam.

Cesta do kráľovstva Božej vôle. Spis Luisy Piccarrety, ktorý držíte v rukách, sa z hľadiska témy i formy spracovania radí medzi mariánsku literatúru – pozostáva zo zbierky mariánskych rozjímaní a modlitieb určených na mesačnú súkromnú pobožnosť. Pri jeho čítaní zreteľne vystupuje do popredia najmä jeho meditačný charakter, ktorý sa prejavuje v skutočnosti, že namiesto toho, aby čitateľa zahŕňal množstvom nových informácií, sústreďuje sa na jednu ústrednú tému – Božiu vôľu. K nej sa v celom texte ustavične vracia a rozvíja ju s cieľom umožniť čitateľovi vnútorné precítenie pravdy, že Božia vôľa je najvyššie dobro, ktoré ho má priviesť k bezvýhradnému stotožneniu sa s Božím plánom pre jeho život.

Luisa Piccarreta (1865–1947) z jihoitalského Corata, dobrovolná oběť na smír s Bohem, pod poslušností v 36 svazcích zaznamenala své mystické zážitky a napsala dvě knihy: Panna Maria v království Boží Vůle a Hodiny utrpení našeho Pána Ježíše Krista.Cílem této druhé knihy dle autorky není vylíčit děj utrpení (už existuje mnoho knih), ale „podat zadostiučinění: spojit dohromady různé body utrpení Páně s rozmanitostí tolika urážek a spolu s Ježíšem za ně konat hodné zadostiučinění. V některých případech duše trpícímu Ježíši dobrořečí, v jiných mu projevuje soucit, vzdává mu chválu, utěšuje ho, podává náhradu nebo žadoní, prosí ho a žádá.“V událostech jednotlivých hodin od rozloučení s Matkou až po pohřbení mystička vstupuje do tělesného i vnitřního utrpení až intimními akty účasti. K cíli, který sama knížce vytyčila, vede duše v závěru každé kapitoly v Zamyšleních a zbožných cvičeních, jež konfrontací láskyplného Kristova sebedarování a bezmezné lidské hříšnosti čtenáře naléhavě burcují k duchovní aktivitě. Knihu je možné kúpiť aj v slovenskom jazyku: Hodiny utrpenia nášho Pána Ježiša Krista vo videniach Luisy Piccarrety.

Boh je láska – táto pravda našej viery nie je holý fakt, ale tajomstvo, do ktorého sa treba dennodenne ponárať a nechávať sa ním skrz-naskrz presiaknuť. Tento proces ponárania sa do Božej lásky, ktoré má moc od základu pretvoriť náš život, sa odohráva najmä prostredníctvom rozjímania o Kristovom umučení, pri ktorom v nemom úžase hľadíme na to, kam až bola schopná zájsť jeho láska k nám.Presne to je náplňou i zámerom tejto knihy. Texty zjavení Božej služobníčky Luisy Piccarrety, z ktorých pozostáva, nás vyzývajú k tomu, aby sme rozjímavým spôsobom hodinu po hodine sprevádzali trpiaceho Krista od chvíle, keď sa pred svojím umučením rozlúčil so svojou Matkou, až po uloženie jeho tela do hrobu, a tak dospeli k otázke, ktorá je zároveň odpoveďou: Kto obsiahne nesmiernosť jeho lásky k nám?

Rozjímaní pro Dům Boží Vůle na měsíc květen. Velká italská mystička Luisa Piccarreta (1865–1947), jejíž proces blahořečení právě probíhá, sepsala mj. rozjímání s nebeskou Královnou, Pannou Marií.Původně to bylo 31 rozjímání na každý den měsíce května, ovšem později připojila dalších šest kapitol a z knížky se tak stala časově neomezená příručka každodenního duchovního života, který se projevuje věrností nejsvětější Vůli Boží vždy a za všech okolností. Knihu je možné kúpiť aj v slovenskom jazyku: Život Panny Márie vo videniach Luisy Piccarrety.