E-kniha: Luisa Piccarreta: Slnko mojej vôle

Recenzia z blogu

Do rúk sa mi dostala kniha Luisa Piccarreta: Slnko mojej vôle, ktorá zobrazuje život mystičky. Je na nej sympatické, že nehovorí o veľkých mystikoch kresťanského stredoveku, akou bola napríklad svätá Terézia z Ávily alebo svätý Ján z Kríža, ale o jednoduchej žene, ktorá veľkú časť svojho života prežila v 20. storočí.

Luisa Piccarreta – narodená v roku 1865 – bola normálnym dieťaťom a mladou ženou, ktorá vyrastala v prostredí zbožnosti v Taliansku. Avšak už od deviatich rokov, keď prvýkrát prijala Ježiša do svojho srdca, počula jeho hlas – najmä po svätom prijímaní. Neskôr mala vízie Ježišovho utrpenia, ktoré sa jej vryli hlboko do srdca.

Všetkými týmito udalosťami si ju náš Spasiteľ pripravoval, aby sa Luisa stala jeho nevestou. Ich vzťah potvrdil tromi mystickými sobášmi, pri ktorých Lusia dostala mnohé dary, ale aj utrpenie ako znak jednoty s trpiacim Kristom. Keď mala 22 rokov, zostala trvalo pripútaná na lôžko. Jej nezvyčajný stav dopĺňali viaceré zvláštne okolnosti ako strnulosť (Luisa zostala stuhnutá ako kameň, až kým ju kňaz nepožehnal) alebo neschopnosť prijímať potravu. Cez deň pracovala ako čipkárka a učiteľka mladých dievčat, ktoré sa chceli priučiť tomuto v tej dobe tak rozšírenému remeslu. V noci zas bola Kristovou obetou a žiačkou, ktorej náš Učiteľ odovzdával svoje učenie. Ježiš si vybral svoju žiačku na to, aby svetu odovzdal poklad svojho učenia o Božej vôli. Luisa o nej napísala mnohé zväzky, ktoré boli vydané a preložené do viacerých svetových jazykov. Veľký podiel na tom mal zakladateľ rehole rogacionistov, svätý Hanibal Maria di Francia, ktorého dielo Luisy Piccarrety uchvátilo tak, že sa ho zaviazal šíriť po celom svete.

Po smrti svojho podporovateľa musela Luisa prijať kalich utrpenia v podobe nepochopenia z mnohých strán a zákazu šírenia jej diela samotnou Svätou stolicou. Stále však zostávala pevne zjednotená s trpiacim Kristom – plniac jeho svätú vôľu, o ktorej ju sám poučil.

Luisa, celý život plniac Božiu vôľu, zomrela v povesti svätosti. V krátkom čase po jej smrti boli zaznamenané viaceré zázračné udalosti na jej príhovor.

Kniha sa ľahko číta – napriek tomu, že ide skôr o faktografické dielo než príbeh. Aj z tohto dôvodu sa v nej spomínajú mnohé dejinné súvislosti, mená biskupov, kňazov a ľudí, ktorí zohrali dôležitú úlohu v živote hlavnej aktérky. Tento fakt je podčiarknutý uvedením chronológie života Luisy Piccarrety v samotnom závere diela. Veľmi cennou súčasťou je taktiež jej učenie o Božej vôli, v ktorom vie každý z nás nájsť povzbudenie.

Autor recenzie: Marek Piváček